Železnice Slovenskej republiky

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Posilňujeme konkurencieschopnosť voči iným druhom dopravy

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa už niekoľko rokov systematicky venujú nielen údržbe existujúcich železničných tratí, ale aj modernizácii technickej infraštruktúry. Tá zahŕňa železničné trate, stavby a budovy, mosty a tunely, zariadenia elektrotechniky a energetiky a zabezpečovacie zariadenia.

V procese rozvoja štátnemu podniku aktuálne pomôžu finančné zdroje z Plánu obnovy a odolnosti SR pre oblasť udržateľnej dopravy. Najväčší ucelený balík financií má totiž smerovať práve do železničného sektora. O realizovaných aj pripravovaných investičných projektoch hovoríme s námestníkom pre rozvoj a investície ŽSR Ing. Jozefom Veselkom.

Cieľom modernizácie technickej infraštruktúry je dosiahnutie európskych parametrov podľa medzinárodných dohôd, predovšetkým zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Ako tento proces prebieha?

Uplynulý rok sa nám podarilo úspešne dokončiť úsek modernizácie Púchov – Považská Teplá. Ide o posledný úsek na trati Bratislava – Žilina v rámci výstavby koridoru Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou. Od mája 2022 sa na trase Bratislava – Rača – Žilina využíva v možných úsekoch rýchlosť 160 km/h. Momentálne pracujeme na projekte Uzol Žilina, ktorý rieši komplexnú rekonštrukciu železničnej infraštruktúry v meste Žilina a jeho blízkom okolí. Ide o jednu z historicky najväčších investícií do železníc na Slovensku, pričom jej prínosom nebude len obnova a skvalitnenie samotnej koľajovej infraštruktúry, ale tiež skvalitnenie dopravného riešenia v celom dotknutom území – či už pre automobilovú dopravu, cyklistov alebo chodcov.

Na modernizáciu, rekonštrukcie a elektrifikáciu dráhovej infraštruktúry majú ísť z Plánu obnovy a odolnosti prostriedky v objeme viac ako 431 miliónov eur. Na aké projekty plánujete tieto financie použiť?

Minulý rok bolo vyhlásené verejné obstarávanie na modernizáciu traťového úseku ŽST Vydrník – Poprad – Tatry v celkovej dĺžke 14,217 km – ide o vlajkovú loď ŽSR v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Modernizácia trate obsahuje zmeny trasy a povedie k zvýšeniu rýchlosti zo súčasných 80 – 110 km/h na 160 km/h. Projekt nadväzuje na štúdiu uskutočniteľnosti k modernizácii trate Žilina – Košice – Čierna nad Tisou z roku 2015. Spomeniem aj projekt Elektrifikácia a súvisiace rekonštrukcie na úseku trate Bánovce nad Ondavou – Humenné v dĺžke 33,5 km. Elektrifikácia umožní nahradiť motorovú trakciu elektrickou pre väčšinu vlakov na linke Košice – Humenné. Okrem zníženia emisií skleníkových plynov povedie elektrifikácia aj ku skráteniu jazdných časov.

Môžete priblížiť čo bude prioritou v rámci modernizácie na sieti ŽSR?

Celkovo máme v pláne modernizovať 32-kilometrovú trať z Popradu do Markušoviec, ktorá obsahuje zmeny trasy a zvýšenie rýchlosti na trati, čím prispejeme ku komfortnejšiemu a rýchlejšiemu cestovaniu pre verejnosť. Náklady vo výške viac ako 600 miliónov eur plánujeme financovať z dvoch zdrojov: úsek Poprad – Vydrník z Plánu obnovy a odolnosti SR a úsek Vydrník – Markušovce z Programu Slovensko. ŽSR sa teda okrem prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti bude uchádzať aj o prostriedky z Operačného programu Slovensko a CEF – Nástroja na prepájanie Európy. Tie chceme okrem spomínaného úseku Vydrník – Markušovce požiadať aj na projekty Liptovský Hrádok – Paludza či elektrifikáciu úseku Bratislava – Devínska Nová Ves – Marchegg.

Časť prostriedkov by mala ísť aj na obnovu a zníženie energetickej efektívnosti verejných budov, čo zahŕňa napríklad obnovu viacerých železničných staníc. Môžete konkretizovať vybrané lokality, plánované práce a finančnú náročnosť?

ŽSR v súčasnej dobe pracujú na zabezpečení projektových dokumentácií pre budovy, ktoré sú zaradené do zoznamu objektov spĺňajúcich požiadavky na obnovu v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Celkovo ide o 40 budov, medzi ktorými sú výpravné (21) aj prevádzkové (19) budovy železničnej infraštruktúry. Obnova železničných budov sa dotkne 33 lokalít. ŽSR počíta napríklad s obnovou národnej kultúrnej pamiatky výpravnej budovy v Ľubochni, siedmich výpravných budov v rámci tatranskej oblasti – Studený Potok, Tatranská Lomnica, Matejovce pri Poprade, Veľký Slavkov, Pod lesom, Vyšné Hágy a Štrbské Pleso, ale aj ďalšími. Všetky budovy sú v zlom technickom stave a vyžadujú si stavebné a technologické úpravy ako výmenu výplňových konštrukcií obvodového plášťa, zateplenie strechy a výmenu krytiny, výmenu tepelných zdrojov a optimalizáciu vykurovacej sústavy. V decembri sme vyhlásili súťaž na projektové dokumentácie pre 40 vybraných objektov. Celkové výdavky odhadujeme na 33 miliónov eur.

Vlani ste ukončili technicky náročnú modernizáciu trate z Púchova do Žiliny. V čom bola výnimočná?

Tento úsek s dĺžkou takmer 16 km predstavuje zatiaľ historicky, investične aj technicky najnáročnejší projekt modernizácie železničnej trate. Stavba bola odovzdaná do užívania v máji 2022. V rámci stavby sa vybudovali dva tunely – Diel s dĺžkou 1082 m a Milochov dlhý 1861 m, 14 nových železničných mostov, 4 podchody a 11 priepustov. Z hľadiska stavebno-technického riešenia patrili medzi najzložitejšie stavebné objekty železničné mosty a tunely. Úplnou novinkou je premostenie Nosickej priehrady železničným mostom. V rokoch 2016 až 2018 sa zrekonštruovala železničná stanica Považská Bystrica a zastávka Považská Teplá. V tomto úseku sa zároveň zrušili 4 úrovňové priecestia a vybudovali 3 cestné nadjazdy a 4 podchody pre verejnosť. V roku 2021 sa uviedla do prevádzky aj etapa A komunikácie na opustenom železničnom telese v dĺžke 6,2 km, ktorá skrátila dĺžku a čas jazdy medzi mestami Považská Bystrica a Púchov.

Rok 2022 bol pre ŽSR úspešný aj pre uzatvorenie viacerých významných zmlúv z OPII – môžete ich konkretizovať?

Spomeniem modernizáciu tunelového ostenia Bratislavského tunela č. 2. Zmluvná cena sanačných opatrení predstavuje 5,9 milióna eur. Ďalej je to komplexná rekonštrukcia všetkých prvkov železničnej infraštruktúry na 9,6 km dlhom úseku Trnovec nad Váhom – ŽST Tvrdošovce v hodnote vyše 32,4 milióna eur. Z OPII financujeme aj modernizáciu ôsmich výhybiek v ŽST Dvory nad Žitavou s rozpočtom 9,6 milióna eur. Medzi ďalšie projekty patrí modernizácia železničného zvršku na trati Boleráz – Smolenice v hodnote takmer 10 miliónov eur či komplexná rekonštrukcia traťových koľají a súvisiacej infraštruktúry na trati Nové Zámky – Palárikovo za 37,7 milióna eur. Významná je aj realizácia terminálov integrovanej osobnej dopravy (TIOP). Cestujúcim umožnia bezproblémový a rýchly prestup medzi viacerými dopravnými druhmi, nakoľko zastávky budú vybudované v blízkosti exponovaných lokalít, vo vzdialenosti približne 50 metrov. TIOP č. 7 Bratislava – Vrakuňa by malo byť postavené za šesť mesiacov pri cene 4,7 milióna eur, výstavba TIOP č. 2 Bratislava – Lamačská brána by mala dosiahnuť objem 9,4 milióna eur.

Aké ďalšie projekty pripravujete?

Dôležitým krokom je implementácia GSM-R do siete ŽSR. Téma modernizácie a zvyšovania stupňa zabezpečovacieho zariadenia, riadiacich procesov dopravy, a tým aj zvyšovania bezpečnosti, spoľahlivosti, efektivity a konkurencieschopnosti železničnej dopravy na sieti ŽSR je veľmi aktuálna. V zahraničí sa kladie veľký dôraz na čo najväčšie zabezpečenie chodu vlaku pri čo najvyššej produktivite. Preto sme vyhlásili verejné obstarávanie na stavebné práce v rámci projektu Implementácia GSM-R do siete ŽSR, úsek Varín – Košice – Čierna nad Tisou štátna hranica. Ide o vybudovanie líniového rádiodispečerského dorozumievacieho systému GSM-R, ktorý zabezpečí mobilnú telekomunikačnú a dátovú komunikáciu. Implementácia modernej zabezpečovacej a oznamovacej technicky prispeje k zlepšeniu technickej úrovne železničnej dopravy – zvýši sa bezpečnosť, zníži jazdná doba a zlepší komfort dopravy. Je to spôsob ako železničnú dopravu zatraktívniť a posilniť jej konkurencieschopnosť voči ostatným druhom dopravy.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes