Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Bez poznania geológie neporozumieme ani živej zložke prírody

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra už viac než 75 rokov zabezpečuje výskum geologického podložia. Jeho vedecká činnosť je nepostrádateľnou pri realizácii líniových a občianskych stavieb a na základe prieskumov ústavu spoznávame nerastné bohatstvo našej krajiny.

O význame abiotickej zložky na živú časť prírody, o potrebe jej spoznávania, ale aj o nedostatku mladých geológov sme sa zhovárali s generálnym riaditeľom geologického ústavu Ing. Branislavom Žecom, CSc.

Aké služby poskytuje váš ústav?

Vykonávame štátnu geologickú službu podľa zákona o geologických prácach. V rámci odboru geológie vykonávame komplexný geologický výskum a prieskum územia Slovenskej republiky, ktorého výsledkom je zostavovanie základných geologických máp. Ich význam je komplexný, s dopadom na rozvoj celospoločenskej a hospodárskej línie štátu.

Geologické mapovanie Slovenska sa začalo realizovať v rokoch 1965 – 1970, a to v mierke 1:50 000. Do dnešných dní bolo tlačou vydaných viac ako 50 máp v danej mierke. Po polstoročí od začatia mapovania sa blížime k finalizácii zmapovania celého Slovenska. Naša práca tým však nekončí, modernizácia a nové spôsoby zobrazovania sa dotýkajú aj našej činnosti, preto už pripravujeme projekt aktualizácie pôvodných máp na základe novodobých výskumných technológií. Geologický výskum nikdy nemožno považovať za ukončený. Zostavujeme aj tematicky a špeciálne zamerané geologické mapy. V uplynulom období sme spracovali hydrogeologické, inžiniersko-geologické, geochemické a geofyzikálne mapy.

Popri základnej regionálnej geológii rozvíjate aj aplikovanú geológiu, ktorej súčasťou je inžinierska geológia, hydrogeológia, geológia nerastných surovín a iné. Môžete nám priblížiť výkon niektorej z uvedených činností v praxi?

V rámci aplikovanej geológie rozvíjame čiastkový monitorovací systém geologických hazardov a rizík z nich vyplývajúcich. Uvedený systém nám signalizoval napríklad riziko v oblasti Strečna v súvislosti s padajúcim bralom, a práve preto sa začalo s jeho spevňovaním. Realizácia projektov aplikovanej geológie je závislá od personálneho obsadenia ústavu. Žiaľ, musíme konštatovať, že v súčasnosti máme nedostatok geológov, keďže obdobie posledných 30 rokov nebolo geológii veľmi ústretové, veľa baní sa zatvorilo. Geológiu neposilňuje ani dnešný vzdelávací systém. Do roku 1993 sa geológia vyučovala na základných a stredných školách, teraz však vypadla z učebných osnov. Myslím, že je to problém, pretože bez poznania geológie, teda abiotickej zložky prírody, neporozumieme ani jej živej časti.

Geologický ústav Dionýza Štúra je štátnou príspevkovou organizáciou. Ako sa darilo vášmu ústavu v minulom roku v ekonomickej oblasti?

Finančné zabezpečenie nášho ústavu stojí na troch pilieroch. Prvý je tvorený prostriedkami zo štátneho rozpočtu, ktoré pokrývajú približne 50 % nášho rozpočtu, druhý pilier je zabezpečený príjmami získanými prostredníctvom európskych projektov, a tretí pilier financovania tvoria súkromné projekty. Môžeme konštatovať, že rok 2015 bol rokom úspešným, keďže sme skončili v kladných číslach.

Akých európskych projektov ste sa zúčastnili?

Uplynulý rok sme riešili projekt Monitoring environmentálnych záťaží s rozpočtom 8 miliónov eur. V rámci projektu sme sledovali environmentálne záťaže na území celého Slovenska, identifikovali sme 162 problematických lokalít. Daný monitoring je základom pre realizáciu ďalšieho prieskumu, po ktorom môže nasledovať sanácia dotknutých území, ktorú už budú zabezpečovať privátne subjekty. V súčinnosti s hydrometeorologickým ústavom SR realizujeme projekt hydromonitoringu, v rámci ktorého sledujeme zdroje podzemných vôd a ich kvalitatívne zloženie. Na kvalitatívnu analýzu využívame naše laboratóriá so špičkovým prístrojovým vybavením. Výstupom hydromonitoringu je správa predkladaná Bruselu.

Ďalší veľký projekt financovaný z prostriedkov Európskej únie sa týkal digitalizácie kultúrneho dedičstva, v rámci ktorého sme digitalizovali všetky archívne správy vypracované v geológii za obdobie 60 rokov. V našom geofonde sa nachádza zhruba 130-tisíc správ, v súčasnosti z nich máme zdigitalizovanú viac ako jednu tretinu. Uvedené správy sú teraz verejne prístupné na našom webovom sídle širokej odbornej aj laickej verejnosti.

Kam smerovali vaše investície v uplynulom roku a aké ďalšie investície chystáte v najbližšom období?

Kapitálové výdavky za posledné roky boli použité na obnovenie zariadení a výpočtovej techniky. Zabezpečili sme nové zariadenia potrebné pre digitalizáciu geofondu. Ďalšie prístroje sme doplnili aj do laboratória v Spišskej Novej Vsi. Keďže sídlo našej spoločnosti sa nachádza v budove staršej ako 60 rokov, investície budú smerovať aj na jej rekonštrukciu. Plánujeme takisto obnoviť vozový park – potrebujeme hlavne terénne autá, aby sme sa dostali aj do ťažšie prístupných lokalít. Renovovať chceme sklady hmotnej dokumentácie v Kráľovej pri Senci a v Betliari, ktoré uchovávajú vzorky zo všetkých hĺbkových vrtov realizovaných na území Slovenska za posledných 40 rokov.

Geológia v očiach verejnosti rezonuje hlavne v súvislosti so zdrojmi nerastných surovín. Ako je na tom Slovensko a jeho potenciál v ťažbe nerastných surovín?

Jednou z činností nášho ústavu je vykonávanie výskumu a hodnotenia ložísk nerastných surovín s vyhodnocovaním kvalitatívnych parametrov surovín. Venujeme sa aj metalogenetickému výskumu a modelovaniu ložísk nerastných surovín. Uvedený výskum potvrdzuje, že máme bohaté zdroje stavebného kameňa, štrkopieskov či tehliarskych surovín. Medializované ložisko uránu neďaleko Košíc je druhé najväčšie v rámci Európy, má v sebe skryté aj vzácne zeminy. V Gemerskej Polome bolo objavené ložisko mastenca, v blízkej budúcnosti by sa malo začať s ťažbou. Máme tiež ložiská zlata v Kremnici či v Detve. Možno konštatovať, že nerastné bohatstvo Slovenskej republiky má významný ekonomický potenciál. Náš región bol aj v minulosti postavený hlavne na baníctve, no v súčasnosti sa celkovo bojuje proti ťažbe ako takej, často aj bez relevantných dôvodov.

Okrem vedy a výskumu je váš ústav aktívny aj v edičnej, propagačnej a vzdelávacej oblasti. Môžete nám priblížiť aj tieto vaše činnosti?

V uplynulom období sme vydali Atlas hornín, Atlas pozemných vôd a vlani aj Atlas povrchových vôd. Pokračujeme v dlhoročnej tradícii vydávania troch odborných časopisov: Mineralia Slovaca, Slovak Geological Magazine a Geologické práce. Popri odborných publikáciách vydávame tiež populárno-náučné materiály pre laickú verejnosť – geologicko-náučné mapy Tatier, Cerovej vrchoviny, Vihorlatských vrchov, Zemplína. Populárno-náučným jazykom sú písané aj publikácie týkajúce sa expedičnej činnosti nášho ústavu realizovanej v afrických krajinách a v Mongolsku.

V spolupráci s Českou republikou pripravujeme geotrasu v oblasti strednej Moravy, podobnú spoluprácu rozvíjame aj s Poľskom. Hravou formou približujeme geológiu počas každoročného dňa otvorených dverí. Veľmi nás teší záujem verejnosti, osobitne z radov najmenších, pre ktorých sme pripravili rôzne hry s geologickou tematikou a pexesá.

Slovensko je geologicky zaujímavá a pestrá krajina. Viete odporučiť lokality s geologickými zaujímavosťami, ktoré sú turistom a verejnosti možno menej známe, ale stoja za navštívenie?

Áno, Slovensko, napriek svojej neveľkej rozlohe, patrí ku geologicky najpestrejším krajinám. Osobitne možno spomenúť stredné Slovensko, ktoré je známe produktmi vulkanickej aktivity. Horniny v tomto regióne krásne dokumentujú vulkanickú minulosť ešte z obdobia neogénu, t.j. spred 12 miliónov rokov, ktorá je prepojená s baníckou minulosťou. Výsledkom vulkanickej činnosti sú tiež Slanské či Vihorlatské vrchy na východe Slovenska. Geologicky významná je aj oblasť Tokaja, keďže dané horniny vo vysokej miere vplývajú na charakter vinárskych produktov daného regiónu. Vinič má koreň dlhý až 20 m, a práve prostredníctvom mineralizácie čerpanej z priľahlej horniny dodáva vínu osobitú chuť. Aj tento príklad dokazuje, ako abiotická zložka prírody ovplyvňuje tú biotickú. A kým spoločnosť nebude venovať dostatočnú pozornosť neživej časti prírody, bude mať problém s pochopením jej živej časti.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes