Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Do obnovy a rozvoja vodovodov a kanalizácií investuje milióny

Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., (PVS) vznikla pred 14 rokmi oddelením sa od Východoslovenských vodární a kanalizácií, š.p., Košice. V súčasnosti má PVS vo vlastníctve vodovody a kanalizácie na území šiestich okresov – Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Spišská Nová Ves a Gelnica, pričom akcionármi spoločnosti sú priamo mestá a obce uvedených okresov.

Prevádzkovanie majetku PVS zabezpečuje Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. O špecifikách a výzvach vodárenskej činnosti v podtatranskom regióne sme sa zhovárali s Ing. Petrom Ďuroškom, investičným riaditeľom PVS.

Uplynulý rok bol pre Podtatranskú vodárenskú spoločnosť, a.s., v znamení silnej konjunktúry – zisk ste zvýšili o 42 % a tržby dosiahli 6,710 milióna eur. Čomu vďačíte za tento úspech?

Hlavným zdrojom príjmu spoločnosti sú tržby z prenájmu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktoré v roku 2016 tvorili 64 % z celkových výnosov. Nezanedbateľnú čiastku na výnosoch predstavuje rozpúšťanie dotácie na investičnú výstavbu, ktorá je vo výške 31,8 %. Významný podiel tvoril tiež nenávratný finančný príspevok z kohéznych a štrukturálnych fondov. V uplynulých rokoch 2015 a 2016 sme dokončovali veľké investície týkajúce sa modernizácie čističiek odpadových vôd (ČOV) Kežmarok a Spišská Nová Ves. Oba projekty hodnotíme ako úspešné. Už počas skúšobnej prevádzky dosiahli projektované parametre, pričom sa zvýšila hydraulická kapacita oboch ČOV. Obe čističky prevádzkujú klasické postupy čistenia odpadových vôd, no na ich modernizáciu boli použité nové technologické zariadenia. ČOV Spišská Nová Ves je najväčšou ČOV na Slovensku, na ktorej bola použitá aeróbna stabilizácia kalu. V záujme zníženia investičných nákladov na výstavbu kalového a plynového hospodárstva a zvýšenia účinnosti čistenia odpadových vôd boli navrhnuté technologické postupy, ktoré sa využívajú pri menších ČOV. Obavy zo zvýšenej spotreby elektrickej energie na uvedenú technológiu sa zatiaľ nepotvrdili a ČOV dosahuje vynikajúcu účinnosť.

Značnú časť pozornosti venujete tiež budovaniu a modernizácii úpravní vody. Môžete nám priblížiť aj túto činnosť vašej spoločnosti?

Aktuálne máme v prevádzke 23 úpravní vôd (ÚV). V rámci ich modernizácie plánujeme zvýšiť účinnosť úpravy vôd predovšetkým počas nepriaznivých stavov. Ide najmä o obdobia sucha, v horských podmienkach aj o zimné obdobia a o povodňové stavy. Technologické linky niektorých ÚV sú staré aj viac ako 30 rokov a výmena zariadení je nutná aj z dôvodu zabezpečenia úspor na spotrebovanej elektrickej energii. Žiaľ, napriek prísľubom o možnosti žiadať dotácie aj na modernizáciu ÚV zatiaľ takéto výzvy vyhlásené neboli. Preto sme pristúpili k budovaniu nových ÚV z vlastných zdrojov. Patrí k nim i ÚV Perlova dolina – hlavný zdroj pitnej vody pre Gelnický skupinový vodovod, ktorý zásobuje mesto Gelnica a obce Jaklovce a Margecany. ÚV Perlova dolina využíva nové moderné technologické postupy – úprava vody sa vykonáva na membránach. Výsledky získané počas skúšobnej prevádzky potvrdili vysokú účinnosť technologickej linky úpravy vôd. V obnove ÚV budeme pokračovať aj v najbližšom období.

V roku 2018 plánujeme ukončiť modernizáciu ÚV Štrbské Pleso s membránovou technológiou a optimalizovaná bude tiež prevádzka vodovodu a vodojemov. Nasledovať bude obnova ÚV Veľká Biela voda pri Hrabušiciach určená na zásobovanie Spišskej Novej Vsi a Levoče, a ÚV Javorina, ktorá zásobuje obce Ždiar a Javorinu. Investičné zámery sú pripravované aj pre ÚV Jakubany, Mlynčeky a ostatné ÚV. Problémom však zostáva financovanie uvedených stavieb. Ak nebudú v blízkej budúcnosti vytvorené podmienky na čerpanie dotácií, budeme musieť zvážiť zvýšenie ceny za dodávku vody. V súčasnosti totiž vodárenské spoločnosti nie sú schopné financovať obnovu svojho majetku v dostatočnom rozsahu a výnimkou nie je ani PVS.

V minulom roku ste investovali do obnovy a rozvoja vodovodov a kanalizácií viac než 7,5 milióna eur. Kam smerovali uvedené finančné prostriedky a aké máte ďalšie investičné plány?

PVS má schválený plán obnovy od roku 2015 do 2024. V súčasnosti plánujeme jeho aktualizáciu, a to najmä s ohľadom na finančné možnosti spoločnosti. Väčšina investícií PVS ide na obnovu majetku, v ktorom sa nachádza už spomínaných 23 úpravní vôd, 1654 km vodovodov, 20 ČOV a 586 km kanalizácií. Aj keď sa zdá, že sme v roku 2016 investovali do obnovy majetku veľa finančných prostriedkov, je to len zlomok z financií, ktoré by bolo potrebné na obnovu vynaložiť. Čerpanie úverov je možné plánovať iba na modernizácie, pri ktorých sa očakáva návratnosť investícií do 10 rokov z dôvodu šetrenia prevádzkových nákladov. Pripravovaná aktualizácia plánu obnovy predpokladá zlepšenie spolupráce s akcionármi, a to najmä pri plánovaní obnovy mestskej infraštruktúry. Rekonštrukcie vodovodov a kanalizácií budú realizované prednostne v lokalitách, kde mesto alebo obec bude financovať spätné úpravy spevnených povrchov. To nám umožní znížiť náklady na obnovu vodovodov a kanalizácií, čo vytvorí podmienky pre zvýšenie rozsahu obnovy. Ak by sme totiž chceli za 30 rokov vymeniť všetky vodovodné potrubia a prípojky v majetku našej spoločnosti, tak musíme ročne obnoviť 55 km vodovodov. Rozsah obnovy priamo závisí aj od cenovej regulácie. Veríme, že nové vedenie ÚRSO nájde spoločné ciele aj s vlastníkmi vodárenskej infraštruktúry. V opačnom prípade bude dlh, ktorý vytvárame pre našich nasledovníkov, rýchlo narastať.

V aktuálnom období sa pripravujete na významné projekty v Krompachoch a Levoči. Môžete nám ich priblížiť?

Áno, pripravujeme projektovú dokumentáciu na modernizáciu ČOV Levoča, ktorá je nanajvýš aktuálna, keďže v Levoči je vybudovaná jednotná kanalizácia a počas dažďov dochádza k hydraulickému preťaženiu linky čistenia odpadových vôd. Prvú etapu modernizácie sme zabezpečili z vlastných zdrojov, ale na dobudovanie nových aktivačných a dosadzovacích nádrží je nutné počítať s cudzími zdrojmi. Obdobná situácia je aj v Krompachoch. Obe aglomerácie majú nad 10-tisíc obyvateľov. Veríme, že do konca programovacieho obdobia bude vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné prostriedky a že sa nám naše plány podarí zrealizovať.

Aké ciele si v spoločnosti kladiete do nastávajúceho obdobia?

Naším primárnym cieľom je udržať trvalú prevádzku vodovodov a kanalizácií, ktoré sú v majetku spoločnosti. Chceme tiež naďalej zabezpečovať pre odberateľov dostatok kvalitnej pitnej vody a vyhovujúce čistenie odpadových vôd na ČOV. Je však potrebné povedať, že splnenie uvedeného cieľa je podmienené aj dostatočným finančným krytím, ktoré ovplyvňuje viacero faktorov. V súčasnom spotrebnom koši slovenského spotrebiteľa sa váha vodného a stočného pohybuje na úrovni 1 %. Ide teda o výrazne nižší podiel v porovnaní s výdavkami určenými pre ostatné sieťové odvetvia. Na druhej strane, investície spojené s obnovou vodárenskej infraštruktúry majú návratnosť dlhšiu než 100 rokov. Väčšina obyvateľov nemá predstavu, koľko stojí vybudovanie, resp. obnova vodovodu a kanalizácie. Ide o náklad v rozmedzí od 2-tisíc až 4-tisíc eur na jedného pripojeného obyvateľa. Pri životnosti vodovodu a kanalizácie 100 rokov táto suma predstavuje náklad vo výške 20 až 40 eur na osobu a rok, a to bez zarátania inflácie. Uvedená investícia by mala byť zohľadnená v cene vodného a stočného. Jednou z možností je zavedenie dvojzložkovej ceny vody: každý, kto využíva služby prevádzkovateľa verejného vodovodu a kanalizácie, by platil fixnú čiastku vo výške 1 % nadobúdacích nákladov infraštruktúry zvýšenú o ročnú infláciu a k tomu pohyblivú čiastku za výrobu vody a odkanalizovanie a čistenie vôd. Takto určená cena vody by mohla byť prvým krokom k vytvoreniu zdrojov na obnovu majetku. Slovenské vodárenské spoločnosti do dnešného dňa neúčtujú pripojovacie poplatky, poplatky za rezervovanú či nevyužitú kapacitu a podobné položky, pričom v rámci ostatných sieťových odvetví sú uvedené poplatky už dlhšie štandardom. Táto téma by si však vyžadovala samostatný priestor, nakoľko je nosná pre zachovanie funkčnosti vodárenskej infraštruktúry aj pre nasledujúce generácie. Služby spojené s dodávkou pitnej vody a odkanalizovaním odpadových vôd totiž neboli nikdy zaplatené odberateľom alebo producentom v plnej výške a vodárenské spoločnosti na Slovensku boli a stále sú odkázané na investičné a neinvestičné dotácie zo strany štátu.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes