ENVIEN GROUP

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Budúcnosť patrí biopalivám z odpadov

ENVIEN GROUP je jedným z najvýznamnejších a najsilnejších zoskupení spoločností v strednej a východnej Európe podnikajúcich v oblasti výroby biopalív používaných v motorových palivách – nafte a benzíne.

Toto zoskupenie je tvorené 10 spoločnosťami v štyroch krajinách Európy – na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Chorvátsku. Na problematiku bioplalív sme sa podrobnejšie pozreli spolu s Mgr. Petrom Kostíkom, generálnym riaditeľom ENVIEN GROUP.

V minulom roku došlo k rebrandingu vašich spoločností a ich spojeniu pod skupinu ENVIEN GROUP. Ako s odstupom času hodnotíte vytvorenie skupiny a čo pozitívne tento krok priniesol?

Zjednotením firiem pod ENVIEN GROUP sme sa stali jedným z najvýznamnejších a najsilnejších zoskupení spoločností v strednej a východnej Európe podnikajúcich v oblasti výroby biopalív. V rámci skupiny sa snažíme neustále rozširovať svoje aktivity a stať sa lídrom v stredoeurópskom regióne v oblasti výroby biopalív. V súčasnosti naše spoločnosti zamestnávajú dohromady viac ako 440 zamestnancov. Našu pozíciu na trhu posilňuje aj skutočnosť, že máme stovky obchodných partnerov v petrochemickom a rafinérskom priemysle, v oblasti biopalív, v rastlinnej a živočíšnej výrobe a v sektore poľnohospodárstva v celoeurópskom meradle.

Aký je dlhodobý trend a predpokladaný vývoj vašej dosahovanej ekonomickej výkonnosti?

Našou snahou je udržiavať trend a úroveň ziskovosti. Keďže sa jedná o komoditný biznis, naše tržby sú ovplyvňované cenovými úrovňami našich hlavných, ale aj vedľajších produktov v danom kalendárnom roku. Snažíme sa využívať výrobné kapacity na maximum, čo sa nám viac-menej dlhodobo darí. Plánujeme ich rozšírenie o kapacity a produkty, ktoré si žiadajú naši odberatelia a ktoré im budú zabezpečovať potreby vyplývajúce z novej biopalivovej legislatívy, najmä biopalivá s vyššou mierou úspory emisií CO2. Táto skutočnosť logicky prinesie aj zvýšenie tržieb a veríme, že aj ziskovosti. Nové investície, ktoré chceme ešte v tejto dekáde zrealizovať – závod na celulózový bioetanol v Leopoldove a novú kapacitu výroby biodieselu z použitých kuchynských olejov v Maďarsku, by mali priamo priniesť okolo stovky pracovných miest na Slovensku a čiastočne aj v Maďarsku.

Kam smerovali vaše najväčšie investície v poslednom období?

Za spomenutie stoja investície do skladovacích kapacít pre naše poľnohospodárske vstupy na východnom Slovensku, nový podnikový informačný systém a pilotná jednotka na výrobu celulózového liehu vybudovaná vďaka projektu s Výskumným ústavom papiera a celulózy.

Kde v Európe sa nachádzajú vaše spracovateľské podniky a aký podiel vašej výroby pripadá na závody nachádzajúce sa na Slovensku? Aký objem poľnohospodárskych komodít ročne vo vašich závodoch spracujete?

Na Slovensku máme tri závody na výrobu biopalív a všetky sídlia v Leopoldove. Enviral s ročnou produkciou 145-tisíc kubíkov bioetanolu, Poľnoservis s 80-tisíc tonami repkového oleja na výrobu bionafty a Meroco, kde sa ročne vyrobí 110-tisíc ton bionafty. V maďarskom Komárome pôsobí závod Rossi Biofuel s produkciou 160-tisíc ton bionafty, v Čechách Etanol Energy Vrdy, ktorý vyprodukuje 70-tisíc kubíkov bioetanolu, a nakoniec Biodizel Vukovar v Chorvátsku s objemom výroby 36-tisíc ton bionafty. Ročne v našich podnikoch spracujeme zhruba 500-tisíc ton kukurice, 200-tisíc ton repky a 300-tisíc ton olejov, z toho je 80-tisíc ton vlastná výroba a asi 40-tisíc ton použitých kuchynských olejov. Objem ročných tržieb okolo 500 miliónov eur nás posúva na 7. miesto európskeho biznisu s biopalivami.

Vašu činnosť výrazne ovplyvňuje platná legislatíva. Akým spôsobom sa vyvíja európska politika v oblasti výroby a používania biopalív a čo to pre vás znamená?

V apríli minulého roku EÚ rozhodla, že do roku 2020 majú obnoviteľné zdroje energií pokryť až desatinu palív v doprave, pričom biopalivá prvej generácie obhájili existenciu s limitom 7 %. Zvyšné 3 % by si mali podeliť palivá z odpadových surovín alebo elektrina v doprave. Čiže pokročilé biopalivá ostali bez záväzného cieľa, čo znamená, že jednotlivé členské štáty ich môžu naplniť podľa vlastných možností. Nové európske smernice v tomto zmysle nezohľadňujú zavedenú prax a do istej miery zneisťujú existujúce aj budúce investície do vývoja pokročilých biopalív. K napredovaniu v ochrane klímy potrebujeme hlavne podporu národných vlád v podobe dobre nastaveného legislatívneho rámca a zachovanie kontinuálneho vývoja. Unáhlené a nedomyslené rozhodnutia môžu emisnej politike skôr uškodiť, než pomôcť.

Aké sú najnovšie trendy vo výskume biopalív a následnom využití týchto poznatkov v praxi?

Ak by sme mali posudzovať vývoj z hľadiska komerčného využitia biopalív, stále hrajú prím prvogeneračné biopalivá vyrábané z poľnohospodárskych komodít. Napriek tomu, že vedecký výskum pokročilej generácie biopalív nezadržateľne napreduje, ešte stále ich nie je možné využívať komerčne, teda tak, aby sa náklady na ich výrobu zbytočne nepredražovali. Druhá generácia v prípade bioetanolu sa už nevyrába len kvasením jednoduchých cukrov, ale dosť náročným procesom rozkladania celulózy z energetických rastlín, ako je špeciálny druh trávy, alebo zo zvyškov rastlín, ktoré ostanú po žatve ležať na poli, ako je napríklad slama alebo zvyšky kukurice. Použiteľné technológie spracovania celulózy tu už sú, ale zaviesť ich do veľkovýroby bude trvať ešte pár rokov. Napriek tomu, odhodlanie pustiť sa do produkcie pokročilých biopalív máme a šancu byť prvými na domácom trhu tiež. Ak pôjde všetko podľa plánu, už na konci dekády budeme produkovať 50-tisíc ton celulózového bioetanolu zo slamy a zamestnáme približne stovku ľudí v regióne. Pri našej spotrebe slamy jej ostane na všetkých slovenských poliach ležať ešte dosť.

Z niektorých táborov zaznievajú aj kritické hlasy na výrobu biopalív. Argumentujú pestovaním takýchto poľnohospodárskych plodín na úkor výroby potravinárskych produktov a tiež potrebou nemalých vstupov (pohonné látky, hnojivá, chemické prostriedky) na dopestovanie plodín pre biopalivá. Ako by ste komplexne zhodnotili biopalivá z pohľadu ich prínosu pre ekológiu?

Všetky naše aktivity vychádzajú z jednej základnej premisy, a to, že biopalivá sú tu na to, aby ľuďom pomohli, a nie škodili. Ak sa toho budú producenti biopalív držať, nie je možné, aby svojou činnosťou narobili škody. V prvom rade si musíme uvedomiť, že bez biopalív v pohonných hmotách by sme na cestách produkovali oveľa viac škodlivých emisií CO2. Doteraz neexistuje veľa iných spôsobov, ktoré by relatívne lacno a efektívne vedeli znížiť emisie v doprave. Elektromobily sú síce svetlou budúcnosťou, no ak k ich emisnej stope prirátame napríklad uhoľné bane, z ktorých pochádza energia batérií, alebo ťažbu vzácnych prvkov v rozvojových krajinách, optimizmus zatiaľ nie je na mieste.

Biopalivá sú vôbec prvou komoditou, pri výrobe ktorej sa sleduje celý cyklus uhlíkovej stopy. Biopalivá z poľnohospodárskych plodín podliehajú prísnym kritériám trvalej udržateľnosti, ktoré určila Európska komisia, medziiným aj podmienky úspory CO2. V súčasnosti v našich výrobách, a nielen na Slovensku, dosahujeme úsporu emisií cez 60 % pri bioetanole a cez 50 % pri bionafte.

A čo tá konkurencia potravinám?

Čo sa týka mýtu, že biopalivá konkurujú potravinám, v skutočnosti sú za vysokými cenami potravín úplne iné faktory. Avšak skutočnosť, že na potraviny aj na biopalivá sa používajú rovnaké suroviny, využívajú vo svojom boji rôzne lobistické skupiny, ktorým vyhovuje závislosť krajín na rope. Biopalivá sú významným príspevkom k znižovaniu emisií, ku ktorému sa zaviazali všetky členské krajiny EÚ a ešte vždy sa nájdu články reťazca, kde by sa dali nejaké emisie ušetriť. Napríklad v segmente poľnohospodárstva, ktoré doteraz ležalo mimo emisnej pozornosti Európskej únie.

Pri výrobe biopalív využívate aj použité kuchynské oleje. Aké je povedomie slovenských podnikov a občanov pri ich recyklácii? Na čo sa takéto recyklované oleje využívajú?

Z rastlinných olejov sa dá vyrobiť bionafta. Použitého kuchynského oleja, ktorý namiesto do výlevky putuje na zberné miesta, zatiaľ nie je veľa, no povedomie ľudí sa s každou ďalšou aktivitou zvyšuje. Akciu „Každá kvapka sa ráta“ robíme spolu s hlavným realizátorom, spoločnosťou Slovnaft. Kampaň hovorí občanom, že k ochrane klímy vie jednoducho prispieť každý – stačí použitý kuchynský olej odovzdať na čerpacích staniciach Slovnaft, odkiaľ ho firma INTA dovezie k nám do závodu Meroco a tu ho spracujeme na biopalivovú zložku. Pridaním takéhoto biopaliva do nafty spolu ušetríme v porovnaní s klasickou naftou až 83 % emisií v ovzduší. Okrem pozbieraného kuchynského oleja prostredníctvom spomínaného projektu so spoločnosťou Slovnaft nakúpime a premeníme na bionaftu takmer 40-tisíc ton z externých zdrojov. Využívanie kuchynského oleja pri výrobe paliva je dobrým príkladom hľadania nových zdrojov pre výrobu pokročilých biopalív, pretože budúcnosť patrí biopalivám z odpadov.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes