1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Máme nového prezidenta, bojujeme o záchranu potravinárov

potraviny kosikBratislava - Zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského potravinárstva, konsolidácia verejných financií bez zavádzania selektívneho zdaňovania potravín, podpora zdravého životného štýlu, presadzovanie rovnakých podmienok v Európskej únii pre staré a nové členské štáty a zlepšenie podnikateľského prostredia. To sú priority Potravinárskej komory Slovenska (PKS) na rok 2012. Prezidentom PKS sa stal Daniel Poturnay, ktorý v tejto funkcii vystriedal doterajšieho prezidenta Jána Johanesa.

Na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo vo štvrtok 12. apríla, delegáti vyhodnotili činnosť komory za uplynulé obdobie, schválili výsledky hospodárenia za rok 2011, plán činnosti na rok 2012, doplnili členov predstavenstva PKS a členov dozornej rady PKS. Za nového prezidenta PKS zvolili Daniela Poturnaya, člena predstavenstva spoločnosti LEVICKÉ MLIEKARNE, a. s.

"Naším cieľom je aktívnym pôsobením vo vzťahu k médiám posilniť u spotrebiteľov vnímanie priorít potravinárskeho priemyslu, ktorými sú záujem vyrábať zdravé, kvalitné a bezpečné potraviny a podpora zdravého životného štýlu. V záujme rozvoja potravinárskeho priemyslu na Slovensku budem pokračovať v politike predchádzajúceho prezidenta PKS a nadväzovať na jeho aktivity," povedal Daniel Poturnay, prezident PKS.

Na zhromaždení rezonovali témy, ktoré budú kľúčové pre ďalšiu existenciu potravinárskeho priemyslu na Slovensku. PKS deklarovala svoju otvorenosť dialógu a pripravenosť k spolupráci s vládou SR a najmä s novým ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírom Jahnátkom. PKS víta, že minister si za svoju prioritu určil viac slovenských potravín na našich pultoch.

"Komora verí, že nový minister bude klásť dôraz na záujmy potravinárskeho priemyslu. Považujeme za výhodu, že nepôsobil v poľnohospodárskom prostredí, preto z jeho strany očakávame vyvážený prístup k záujmom farmárov aj potravinárov. Iba partnerstvo so silným slovenským potravinárskym priemyslom môže zabezpečiť stabilné fungovanie poľnohospodárskych podnikov a hospodársky rozvoj slovenských regiónov. Nový minister pôdohospodárstva môže počítať s plnou podporou PKS v tomto úsilí," dodáva Daniel Poturnay.

Intenzívna snaha odstraňovať administratívne prekážky bola pre PKS jednou z dominantných úloh už v minulom období. Postavenie potravinárskeho priemyslu sa dlhodobo zhoršuje aj vplyvom nevhodnej národnej legislatívy. Administratívne prekážky a národné regulácie predstavujú obmedzenia iba pre slovenských výrobcov. Pre dovážané potraviny nie sú záväzné, takže nižšími nárokmi na kvalitu fakticky zvýhodňujú dovozcov pred domácimi producentmi a znižujú konkurencieschopnosť slovenského potravinárskeho priemyslu. Výsledkom je kontinuálny pokles podielu domácich potravín na pultoch v obchodoch, ako aj strata potravinovej sebestačnosti. V dôsledku dlhodobého zhoršovania podnikateľského prostredia pre potravinárov a  rastu dovozu potravín sa potravinársky priemysel stal odvetvím s najvyšším rastom nezamestnanosti, s najväčším poklesom konkurenčnej schopnosti a s najnižšou rastovou dynamikou. Od vstupu Slovenska do EÚ prišlo o prácu v poľnohospodárstve a potravinárstve viac ako 30.000 ľudí a ďalších 100.000 v pridružených odvetviach. PKS od novej vlády očakáva podporu zodpovedajúceho zastúpenia domácich potravín na pultoch v obchodoch na Slovensku, podporu slovenských potravinárov a poľnohospodárov, čím by prispela k zníženiu nezamestnanosti aj v odľahlých regiónoch.

PKS bude v nasledujúcom období presadzovať rovnaké podmienky v EÚ pre staré a nové členské štáty, a to nielen vo vzťahu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Potravinári združení v PKS zásadne nesúhlasia s diskriminačným návrhom reformy SPP, ktorý by slovenských farmárov znevýhodňoval najmenej do roku 2028. Odstránenie všetkých návrhov diskriminujúcich slovenských farmárov oproti farmárom starých členských štátov a zrovnoprávnenie dotácií v celej EÚ výrazne prispeje k zvyšovaniu konkurencieschopnosti slovenských potravinárskych výrobkov na domácich a zahraničných trhoch. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov PKS odporúča vláde SR vytvoriť tím zástupcov zo zainteresovaných vládnych a mimovládnych organizácií, ktorého náplňou bude výmena informácií na pravidelných stretnutiach o dosiahnutých výsledkoch rokovaní a prijímanie cieľov a stratégie pre ďalšie rokovania.

PKS sa zaoberala aj znepokojujúcimi úvahami o nových formách selektívneho zdaňovania potravín. Potravinári podporujú konsolidáciu verejných financií, ale s dôrazom najmä na úsporné opatrenia. Rôzne formy daní na potraviny nie sú efektívnym spôsobom na ovplyvnenie sociálneho správania ľudí. Zväčša majú dopad na príležitostných, a nie na častých užívateľov.

"Odmietame myšlienku zdaňovania iba tzv. "nezdravých" potravín. V krajinách, kde bola zavedená akákoľvek forma selektívneho zdaňovania potravín, sa nepreukázal pozitívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Prieskumy tiež ukazujú, že sa nedá preukázať ani priamy vplyv spotreby potravín s vyššími kalorickými hodnotami na výskyt obezity v jednotlivých krajinách EÚ," uviedol Daniel Poturnay.

Dane na potraviny majú navyše výrazný protisociálny dopad, pretože sa najviac dotýkajú skupín obyvateľov s nízkym príjmom. Slovensko má pri 13,7-% miere nezamestnanosti viac ako 411 tisíc nezamestnaných osôb, čo nie je zanedbateľné číslo. U nízkopríjmových skupín obyvateľstva nie je priestor na ďalšie zdražovanie potravín, ktoré už teraz patria medzi najdrahšie z okolitých členských štátov. Zohľadniac aj 20-% sadzbu DPH na potraviny, ktorá patrí k najvyšším DPH na potraviny v celej EÚ, nám hrozí problém nárastu cezhraničného nakupovania, čo by malo negatívny makroekonomický dopad. Diskriminačné dane by mali negatívny dopad na hospodárenie potravinárskeho priemyslu a poviedli by tak k zníženiu priamej zamestnanosti, k strate pracovných miest, k strate daňových poplatníkov a investícií do inovácie. Takéto dane by mali najväčší negatívny dopad na domáce malé a stredné podniky, čo by mohlo viesť k ďalšiemu nárastu nezamestnanosti.

V diskusii sa PKS dotkla aj témy vzťahov medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami. PKS vidí významný priestor pre kultiváciu týchto vzťahov a ich priblíženie k európskemu štandardu v záujme udržania potravinárskeho priemyslu na Slovensku a rozširovania ponuky kvalitných domácich potravín pre spotrebiteľa.

V roku 2012 sa činnosť PKS zameria aj na aktívne pôsobenie v legislatívnej činnosti dôsledným pripomienkovaním návrhov všeobecne záväzných právnych noriem predovšetkým vo vzťahu k potravinárskej legislatíve a k legislatíve majúcej dopady na potravinársky priemysel s cieľom zlepšovania podnikateľského prostredia a znižovania administratívnej záťaže. Komora bude presadzovať zvýšenie konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu na domácom a zahraničnom trhu a bude sa naďalej venovať aj legislatíve životného prostredia najmä vo vzťahu k odpadom, obalom a vo vzťahu k Recyklačnému fondu.

PKS deklarovala svoj záujem naďalej úzko spolupracovať so všetkými štátnymi organizáciami, s poslancami, s profesijnými zväzmi a združeniami na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni.

Komora má 44 členov, z ktorých 8 je kolektívnych, a je v súčasnosti najväčšou a najreprezentatívnejšou organizáciou zastupujúcou záujmy potravinárov na Slovensku.

PKS je členom Európskej asociácie výrobcov potravín a nápojov (FoodDrinkEurope/FDE) so sídlom v Bruseli. Najdôležitejšou prioritou, ku ktorej smerovali všetky aktivity PKS, je ochrana spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu. Svoje aktivity trvale zameriava na podporu konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu, ochranu zdravia spotrebiteľa, životného prostredia, kvality potravín, potravinovú bezpečnosť a trvale udržateľný rozvoj.

14.04.2012 (TASR - Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR porušením autorského zákona.)

PREDPLAŤTE SI

Nenechajte si ujsť...