Univerzita Komenského v Bratislave

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Základný pilier slovenskej vedy a školstva

Ako potvrdili aktuálne výsledky komplexnej akreditácie, Univerzita Komenského v Bratislave (UK) patrí medzi najlepšie vysoké školy na Slovensku. O činnosti tejto úspešnej univerzity sme sa zhovárali s jej rektorom prof. RNDr. Karolom Mičietom, PhD.

Tento rok ste si pripomenuli 96. výročie existencie vašej univerzity. Ako hodnotíte jej kvalitatívny posun za ostatné obdobie?

V uplynulom roku sme zaznamenali posun v hodnotiacich svetových rebríčkoch – o 21 miest na 474. pozíciu v celosvetovom rebríčku University Ranking by Academic Performance (URAP) a 440. pozíciu v celosvetovom hodnotení Round University Ranking. Medzinárodný rankingový systém URAP je každoročne zverejňovaný rebríček 2-tisíc najlepších vysokých škôl z celého sveta, ktoré predstavujú 10 % najvýkonnejších vysokých škôl na svete. Sme jedinou slovenskou VŠ v prvej päťstovke aj v prvej tisícke svetových univerzít a spolu s Karlovou univerzitou sme jedinými reprezentantmi z bývalého Československa. Vážime si to aj preto, že ide o hodnotenie na základe objektívnych akademických ukazovateľov. Prestížne umiestnenie je teda dôkazom rastúcej kvantity i kvality výskumu v celosvetovom porovnaní univerzít, preukázaných počtom citácií vedeckých prác vo významných medzinárodných časopisoch, ako aj medzinárodnou spoluprácou vedcov z UK.

O tom, že UK má významné miesto aj v slovenskom vzdelávacom systéme, svedčí každoročné hodnotenie Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), v ktorom viacerým fakultám UK dlhodobo patria najvyššie priečky. Len nedávno zverejnila Akreditačná komisia zoznam špičkových vedeckých tímov slovenských vysokých škôl, pričom z 37 identifikovaných špičkových kolektívov až 19, teda viac ako polovica, pôsobí na našej univerzite. Považujeme to za potvrdenie nášho cieľa na udržateľné dosahovanie vynikajúcich pedagogických, študijných a vedeckých výsledkov nielen v domácom, ale aj v európskom a svetovom kontexte.

Začiatkom roka ste boli menovaný za rektora univerzity a následne bolo zvolené nové vedenie školy aj na ostatných dôležitých postoch. Aké sú vaše úlohy a ciele, ktoré by ste z titulu vašej funkcie radi realizovali?

K našim zámerom patrí podpora a zabezpečovanie podmienok pre excelentnú vedu a jedinečnosť univerzity, pričom dôležitým cieľom je udržanie vnútornej súdržnosti a solidarity. Napriek nedostatočnému financovaniu chceme zabezpečiť udržateľnosť, ale aj ďalší rozvoj univerzity a ďalej zvyšovať jej prestížne postavenie doma aj v medzinárodnom prostredí. Za mimoriadne dôležité považujem vytváranie akademickej atmosféry, reflektovanie názorov akademickej obce a vytváranie prostredia pre spoluprácu, diskusiu s minimalizovaním napätia, ktoré existuje vo vonkajšom aj vnútornom prostredí práve kvôli problémom s nedostatočným financovaním. Nepôjde to však bez zodpovednosti každého člena akademickej obce, bez osobnej zodpovednosti nás všetkých.

S akým univerzitným rozpočtom vstupujete do ďalšieho akademického roka?

V čase nedostatočnej výšky štátnych dotácií v roku 2014 sme hospodárili s pozitívnym finančným výsledkom. Výška štátnej dotácie na tento rok je približne 130 miliónov eur, čo je takmer 10-násobne menej oproti porovnateľne veľkej Viedenskej univerzite. Pritom aj s ňou sme porovnávaní v už spomínaných hodnotiacich medzinárodných rebríčkoch. Okrem štátneho rozpočtu získavame finančné prostriedky aj z ďalších dostupných zdrojov, z podnikateľskej činnosti, príjmov z výskumných projektov a pod., z ktorých musíme kryť aspoň udržateľné potreby prevádzky a sčasti aj výskumu. Výška štátnej dotácie dostatočne nepokrýva základné funkcie a hlavné činnosti univerzity. Najvýraznejšie v tomto roku pociťujeme rizikové financovanie doktorandského stupňa vzdelávania. Aj v tejto súvislosti by som chcel upozorniť na fakt, že výdavky SR na výskum a vývoj tvoria 0,6 - 0,8 % HDP, čím sa radíme na chvost krajín EÚ, kde sa priemer pohybuje okolo 2 %. Napríklad Fínsko vyčleňuje na túto oblasť 3 %, ktoré v čase krízy ešte ďalej navýši na 4 %.

Ktoré projekty boli v uplynulom období vašimi najväčšími investičnými prioritami?

Najväčšou investíciou je nový Univerzitný vedecký park UK primárne zameraný na oblasť biomedicíny, biotechnológií, enviro-medicíny, ako aj na spoločenské výzvy 21. storočia v bioetike, práve a socio-ekonomike. Výrazne prispeje k intenzívnejšiemu prepojeniu medzi jednotlivými fakultami a prinesie ešte viac príležitostí na spoluprácu vedcov, pedagógov a študentov. Nielen na univerzite, ale umožní aj intenzívnejšiu spoluprácu vedeckých tímov UK s partnermi doma aj v zahraničí. Park je platformou na vytváranie nových inovatívnych riešení reflektujúcich potreby trhu a budúce smerovanie EÚ. Som presvedčený, že bez neho by UK nebola plnoprávnou modernou univerzitou s medzinárodným dosahom. Samotná budova parku a jej vnútorné vybavenie sú financované z troch zdrojov. Tým hlavným je Operačný program výskum a vývoj (OP VaV), ktorý poskytne 80 %, štátny rozpočet 15 % a vlastné zdroje univerzity pokryjú 5 % nákladov.

Tak, ako je nový Univerzitný vedecký park UK molekulárnej a environmentálnej medicíny a biotechnológií v bratislavskej Mlynskej doline príspevkom UK k vzniku „slovenského Sillicon Valley“ - Bratislava – mesto vedy, tak je aj nové Martinské centrum pre biomedicínu Jesseniovej lekárskej fakulty UK na Malej hore príspevkom pre Martin – mesto medicínskych vied. Mohli by sme teda povedať, že sa nám darí vedecky pokryť doliny aj hory Slovenska. BioMed je postavený na pilieroch Centier excelentnosti a Kompetenčného centra JLF UK. Celkové náklady na realizáciu projektu predstavujú vyše 26,31 milióna eur, pričom takmer 22,37 mil. eur pokrývajú finančné prostriedky z eurofondov, príspevok zo štátneho rozpočtu dosahuje výšku približne 2,63 mil. eur a vlastné zdroje JLF UK 1,31 mil. eur.

Z tých najväčších investícií by som ešte spomenul Centrum pre transfer technológií, Centrum pre molekulárnu biológiu, Centrum excelencie fyziky komplexných systémov, Vedecko-realizačné pracoviská a z plánovaných Pavilón špičkových technológií UK. Všetky naše investície dosahujú výšku 120 miliónov eur. V tomto roku sme takisto spolu s našimi partnermi, Slovenskou technickou univerzitou a firmou ESET, otvorili v Mlynskej doline nové výskumné centrum informačnej bezpečnosti ESET.

Aký je záujem o štúdium na jednotlivých fakultách a uplatnenie vašich študentov v praxi?

V novom akademickom roku sa hlási na UK 18 700 študentov, z toho takmer tisíc zo zahraničia. Najväčší záujem prejavujú študenti už tradične o naše lekárske fakulty, Fakultu managementu, Právnickú fakultu, ale záujem niekoľkonásobne prevyšuje počet voľných miest aj pri iných odboroch na viacerých fakultách UK. Na 13 fakultách s aktuálnou možnosťou výberu niektorého zo 780 študijných programov môžu naši študenti profitovať aj z interdisciplinárneho prepojenia študijných odborov a synergického univerzitného efektu. Univerzita ponúka širokú paletu spoločenských, filozofických, pedagogických, umeleckých, lekárskych, prírodovedných, ekonomických, právnych či teologických študijných odborov. Doslova od A (aplikovaná informatika) po Ž (žurnalistika).

Zaznamenali sme aj vysoký počet zahraničných záujemcov o štúdium, predovšetkým na našich lekárskych fakultách. Každý štvrtý zahraničný študent na Slovensku študuje na našej univerzite a zahraniční študenti na UK tvoria 10 % našich študentov. Internacionalizáciu štúdia a vzdelávania považujem za kľúčový prvok našej univerzitnej budúcnosti. V súčasnosti sa už vo svete očakáva, že úspešný študent uskutoční časť štúdia mimo svojej alma mater na niektorej zahraničnej univerzite. Povzbudzujeme preto mobilitu našich študentov a vítame ich zapojenie sa do programu Erasmus.

Naša univerzita patrí medzi vysoké školy s najnižšou nezamestnanosťou absolventov. Teší nás aj opakovane zdieľané prvenstvo UK v renomovanom celosvetovom „šanghajskom“ rebríčku (Center for World-Class Universities of Shanghai Jiao Tong University) univerzít s najnižšou nezamestnanosťou absolventov doktorandského štúdia. Absolventi vybraných fakúlt UK (napr. Fakulty manažmentu, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky a ďalších) patria aj k najlepšie finančne odmeňovaným po nástupe do praxe.

V dlhodobom zámere univerzity je uvedená aj spolupráca s absolventmi. Aké máte plány v tejto oblasti?

UK dala Slovensku nielen prezidentov, premiérov či ministrov (aktuálne je tretina poslancov NR SR absolventmi UK), ale aj mnohých špičkových vedcov, športovcov a ďalšie osobnosti spoločenského života. Množstvo vynikajúcich pedagógov pripravilo a vychovalo približne 200-tisíc absolventov, z ktorých mnohí šíria dobré meno svojej alma mater nielen doma, ale aj vo svete. Naším príspevkom k oslavám blížiacej sa prvej univerzitnej storočnice by malo byť aj vytváranie priaznivých podmienok, aby naši úspešní absolventi vnímali, vyjadrovali a prezentovali svoju spolupatričnosť k svojej alma mater a aby im proaktívnym prístupom poskytovala celoživotné zázemie a prestíž. Napríklad prostredníctvom rôznych foriem celoživotného vzdelávania, ale aj v opačnom garde, zapojením našich absolventov, špičkových odborníkov do výskumu a pedagogického procesu na univerzite.

S UK sa však spája aj množstvo významných zahraničných osobností...

Univerzity oceňujú významné osobnosti udeľovaním čestných doktorátov. Hrdosťou ma napĺňa poznanie, že čestný titul doctor honoris causa UK prijali v uplynulom roku také osobnosti, akými sú mikrobiológovia prof. Ján Vilček a prof. Anthony Turner, či fyzička, chemička, politička a medzinárodne uznávaná osobnosť Dr. Angela Merkelová.
V spolupráci s našimi partnermi pokračujeme v prednáškach nositeľov Nobelovej a Pulitzerovej ceny. V roku 2014 sme v rámci tejto tradície privítali už štvrtú svetovú novinársku osobnosť, trojnásobného nositeľa Pulitzerovej ceny Walta Bogdanicha z New York Times a v tomto roku nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Finna Kydlanda.

Môžete uviesť niekoľko konkrétnych projektov, v ktorých sa podarilo vašim študentom a vedeckým pracovníkom zaznamenať výraznejší úspech na vedeckom poli?

Ťažko je na tomto mieste vymenovať všetky projekty a úspechy, čo i len našich špičkových vedeckých tímov. Spomeniem však niektoré realizované projekty rámcových programov EÚ: Nelineárna analýza v matematických modeloch – Tepelné poškodenie, Stabilita nelineárnych vĺn spektrálneho rozptylu, Biologicky inšpirované nanotechnológie – od konceptov k aplikáciám, Elektricky modifikované povrchy biomateriálov – od atómov k aplikáciám, EURO-fúzia, Experiment ATLAS na LHC CERN – hlboko-nepružné javy a nová fyzika pri TeV energiách a Experiment ALICE na LHC CERN – štúdium exotických foriem hmoty vo vysoko energetických zrážkach protónov a ťažkých iónov.

V úvode ste spomínali naše 96. výročie. Symbolicky dostala naša univerzita darček k narodeninám aj od španielskeho kráľa Filipa VI. Presne v deň výročia UK 27. júna inauguroval na Kanárskych ostrovoch unikátne zariadenie na pozorovanie meteoritov AMOS. Spoluautor tohto jedinečného systému, Dr. Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, ho osobne predstavil španielskemu kráľovi. Študentský programátorský tím z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky porazil minulý rok univerzitné kolektívy z Massachusetts Institute of Technology, z Cambridge či Stanfordu a získal cenný bronz na prestížnej medzinárodnej súťaži viac ako 2-tisíc najlepších svetových univerzít „International Collegiate Programming Contest“.

Štúdium na UK umožňuje aj aktívnu účasť študentov na špičkových vedecko-výskumných projektoch na desiatkach ďalších unikátnych bádaniach. Napríklad na výskume starnutia a civilizačných ochorení, interdisciplinárnom výskume spojitosti medzi alergiou a stresom, komplexnom výskume DNA či archeologický výskum troch opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej, na ktorom sa okrem našich študentov archeológie podieľajú aj študenti z viacerých popredných zahraničných univerzít (Frankfurt nad Mohanom, Kiel, Marburg, Heidelberg, Aarhus, Sofia). Filozofická fakulta UK spolupracovala aj na projekte Slovenského archeologického a historického inštitútu v Guatemale, ktorý priniesol významné objavy a poznatky o kultúre mayskej civilizácie. Spomeniem tiež 3D model srdca a ďalších životne dôležitých orgánov nedávno realizovaný študentmi Lekárskej fakulty UK a pod. Prezentácia výskumných úspechov UK, ale najmä výstupov vedy aj s ich riešiteľmi, by si však žiadala oveľa širší priestor.

Aké sú vaše priania do budúcnosti?

Zvyšovanie kvality a medzinárodnej prestíže UK ako otvorenej a modernej vzdelávacej a vedeckej inštitúcie, zvyšovanie jej výskumného a vedeckého výkonu. Naša alma mater získava medzinárodné povedomie, kde figuruje ako popredná národná vzdelávacia a vedecká inštitúcia. Piliermi, o ktoré sa opierame, sú excelentný vedecký výkon, miera medzinárodnej spolupráce, úspešnosť našich absolventov či rastúci záujem zahraničných študentov. Našou inšpiráciou je aj medziodborová spolupráca s partnerskými európskymi univerzitami, ale aj s partnermi vo svete. Som totiž presvedčený, že ak chceme vo zvyšujúcej sa medzinárodnej konkurencii obstáť, musíme sa porovnávať s partnerskými národnými univerzitami vo Viedni, Budapešti či Prahe. Veď každý štát má svoju národnú univerzitu. Na Slovensku to vždy bola a verím, že vďaka našim špičkovým pedagógom, vedcom, výskumníkom a talentovaným študentom aj vždy bude UK v Bratislave. Nielen ako základný pilier slovenskej vedy a slovenského školstva, ale aj ako inštitúcia s odborným potenciálom použiteľným pre riešenie závažných problémov súčasnosti a identifikovanie budúcich výziev a ich riešení.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes