TuCon, a.s.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Autori náročných stavieb v zahraničí aj na Slovensku

Firma vznikla v roku 2009 oddelením väčšej časti podniku od spoločnosti TUBAU, a.s., krátko po vzniku zmenila meno z Marti Contractors na súčasné TuCon, a.s., a rýchlo sa zastabilizovala. Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Ing. Jozefa Hrica bolo krátko po kríze náročné presvedčiť obchodných partnerov o spoľahlivosti.

Vďaka podpore majiteľov sa však dokázali za pár rokov dobre uviesť nielen na slovenskom stavebnom trhu, ale aj na trhoch západnej a severnej Európy.

Riaditeľ hrdo konštatuje, že vďaka kolektívu stabilných a zodpovedných zamestnancov je spoločnosť na trhu známa ako seriózny a spoľahlivý obchodný partner. TuCon, a.s., robí v zahraničí výlučne s vlastnými zamestnancami, na Slovensku v prípade potreby berie aj poddodávateľov. Aktuálne má 388 zamestnancov, medzi nimi aj ženy. Lebo, ako hovorí riaditeľ, „na pracovisku je lepšia atmosféra, ak je kolektív zmiešaný.“

Prvé hospodárske výsledky boli pozitívne, potom však zisk klesol z takmer 640-tisíc eur v roku 2012 na necelých 90-tisíc eur v roku 2013. Od roku 2014 vykazovalo účtovníctvo spoločnosti červené čísla. Aké sú závery minulého roka?

Prvé roky po vzniku spoločnosti TuCon, a.s., sme ešte dokončovali stavby, ktoré prešli na nás v rámci delenia zo spoločnosti TUBAU, a.s., ale nasledujúce roky sme si museli vydobyť miesto na trhu sami. Keď sme chceli získať nejakú stavbu, museli sme ísť za hranice našich možností a pokryť všetky náklady rozvíjajúcej sa spoločnosti. V tomto čase sme ocenili podporu zo strany majiteľa. Vďaka tomu mohla spoločnosť v tomto období kúpiť vlastný pozemok a postavili sme si vlastné sídlo spoločnosti s vlastnou dielňou na opravu stavebných strojov. Postupne sme rozšírili strojový park o stroje na razenie tunelov a budovanie inžinierskych stavieb. Aj vďaka tejto investícii sme mohli v lepšej kvalite a pri nižších nákladoch realizovať naše stavby, čo sa neskôr prejavilo aj na hospodárskom výsledku firmy v uplynulom roku, keď sme dosiahli hospodársky výsledok po zdanení zhruba 6,3 % z obratu stavebných prác, čo bolo asi 1,7 milióna eur.

Niektoré firmy razia skôr cestu outsourcingu. Prečo ste sa teda rozhodli pre vlastný pozemok a vlastné stroje?

Majiteľ pochádza historicky zo stavebných rodín a preferuje názor, že stavebná spoločnosť má mať svoj pozemok, svoje dielne, svoje stroje, svoju kancelársku budovu. Pre mňa je to tiež signál, že to majiteľ s rozvojom spoločnosti na Slovensku myslí vážne. Tým, že sme členom veľkej švajčiarskej skupiny Marti Holding, otvára sa nám veľa možností ponúkať naše služby aj pre naše sesterské spoločnosti. Vďaka vybudovaniu moderných dielní ponúkame v rámci skupiny nielen stavebné práce, ale aj opravy tunelárskych strojov.

Vaše aktuálne projekty sú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, vo Švajčiarsku, v Nemecku, na Islande či v Bhutáne. Ako sa slovenská firma dostane k takýmto zákazkám? Čím sa líšia a čo majú spoločné tie „naše” a zahraničné zákazky?

Na Islande už máme firmu TuCon Island. Išli sme tam v čase, keď sme ešte nemali švajčiarskeho majiteľa v spoločnosti, v časoch TUBAU, a.s., v roku 2003, a odvtedy na Islande pôsobíme len s jednou malou prestávkou. Tým, že sme tak úzko špecializovaní a do roku 2014 nebol na Slovensku dostatok projektov v oblasti tunelovej výstavby, ak sme chceli udržať štruktúru spoločnosti a schopnosť stavať tunely, museli sme sa obzerať po zahraničí. Naši ľudia boli zvyknutí chodiť za prácou do okolitých krajín, kde sme mali dobré meno. Pre spoločnosť preto nebolo ťažké uchádzať sa o prácu aj v takých destináciách ako je Island, Škótsko či dokonca Grónsko, a najnovšie Nórsko, Nemecko alebo Švajčiarsko. Musím priznať, že spočiatku sme mali problém sa dohovoriť, ale postupne sa naši ľudia naučili cudzie jazyky a dnes nemajú problém dohovoriť sa po nemecky či anglicky, čo nám otvára nové možnosti. Naši zamestnanci sa naučili, ako cestovať po svete, čo bolo na začiatku tiež nie jednoduché, poslať len tak ľudí, povedať im „choďte na Island, choďte do Grónska”. Robili sme stavbu aj v Bhutáne. Nebolo jednoduché sa tam dopraviť a realizovať tam stavbu, ale so skúsenými a spoľahlivými ľuďmi, ktorých sme si postupne vyškolili a vyučili, sa dajú robiť aj ťažké stavby. Toto sa nám do dnešného dňa darí. 

Ako ste získavali tieto zahraničné zákazky?

Ísť s takou úzko špecializovanou firmou do verejného obstarávania v neznámej krajine a bez domácej podpory by bolo veľmi riskantné. Prvé stavby v zahraničí sa nám podarilo získať prostredníctvom veľkých nemeckých firiem, keď sme pre spoločnosť Hochtief začali ako poddodávateľ realizovať prvú z veľkých podzemných elektrární na Islande – Kárahjúkar, a odtiaľ sme sa už odrazili do ďalších zaujímavých projektov. Niektoré sme robili ešte s Hochtiefom, napríklad Glendoe v Škótsku pri jazere Lochness, kde bol jeden z portálov len 30 metrov od brehu jazera. Cez ďalšiu spoločnosť sme sa dostali do Grónska. Niektoré elektrárne sme robili v skupine Marti, postupne sa to jednoducho rozvíjalo.

Spočiatku sa naši ľudia na všetko pozerali veľmi nedôverčivo. Keď sme v roku 2003 začínali na Islande, naše informácie o tomto ostrove boli veľmi malé. Voľakedy nás v škole učili, že sú tam teplé pramene, sopky, ale to bolo asi všetko, čo sme o Islande vedeli. Keď sme sa o túto prácu začali zaujímať a keď som hľadal ľudí pre túto stavbu, doslova som mal problém niekoho nájsť, lebo ľudia mali obavu ísť pracovať tak ďaleko. Ale stačilo presvedčiť pár ľudí a keď zistili, aké sú tam podmienky, aká je to krásna krajina, akí sú tam príjemní ľudia, a že sa na tých prácach dá aj zarobiť, potom som mal zas opačný problém, lebo všetci zo spoločnosti chceli ísť pracovať na Island a už im nevadili ani dlhé turnusy.

Na Slovensku o podzemných vodných elektrárňach nepočuť veľa. Vy ste ich budovali nielen v severských krajinách, ale už aj vo Švajčiarsku či v Bhutáne.

K prvej podzemnej elektrárni sme sa dostali niekedy v roku 2000 a bola to prečerpávacia vodná elektráreň Goldisthal v Nemecku. A bolo to úplne fantastické dielo. Mal som možnosť byť osobne na tejto stavbe ako manažér a povedal som si, že toto je dielo, ktoré človek robí len raz za život. Krátko po skončení sme dostali možnosť ísť stavať podobné dielo na Island. Vďaka tomu, že sme mali kontakty a dobré odporúčanie z elektrárne v Nemecku, nás odporučili ďalšiemu kontraktorovi, ktorý získal zákazku na Islande, a postupne sme sa odtiaľ dostali do Škótska, neskôr do Grónska. Keď sme sa stali členom skupiny Marti, otvorilo nám to ďalšie možnosti, najmä vo Švajčiarsku. Tam sme budovali veľmi pekné diela, ako je prečerpávacia elektráreň Linth Limmern, ktorá je južne od Zürichu. Absolútne úžasná však bola prečerpávacia elektráreň Nant de Drance, ktorú sme my, ako spoločnosť TuCon, a.s., razili v plnom rozsahu. Bolo to komplikované podzemné dielo s mnohými kilometrami podzemných chodieb, veľká podzemná strojovňa, kde je umiestnená celá technológia podzemnej elektrárne. Táto strojovňa má šírku 30,5 m, dĺžku 194 m a výšku 52,7 m. Bolo to úžasné dielo. Pre takúto elektráreň musí mať krajina vhodné hydrogeologické a morfologické predpoklady, takéto elektrárne sa využívajú najmä v hornatých oblastiach. Slovensko má tiež v pláne budovať podobnú prečerpávaciu elektráreň na rieke Ipeľ, o ktorú sa určite budeme uchádzať, keď príde čas na jej realizáciu.

Aktuálna situácia na pracovnom trhu aj v oblasti stavebníctva spája dva náročné aspekty – nábor kvalitných ľudí do tímu a dostatočný počet dobre zaplatených zákaziek. Pôsobíte aj v zahraničí, ako teda túto situáciu vnímate?

V tomto čase na Slovensku zo všetkých strán počúvame, že nám chýba kvalifikovaná pracovná sila. My to tiež vnímame, hoci vďaka tomu, že pôsobíme na mnohých zahraničných stavbách, kde je úroveň platov vyššia ako na Slovensku, nepociťujeme výrazný nedostatok zamestnancov. Ale trend chýbajúcich kvalifikovaných ľudí cítiť aj v zahraničí, kde sa snažia viac otvoriť zahraničnej pracovnej sile. Veľa ľudí tieto možnosti využíva, preto aj na slovenských stavbách začíname pociťovať nedostatok pracovníkov. Rastúci nedostatok pracovnej sily nie je dobrý pre firmy, ale pre zamestnancov otvára viac možností a lepšie pracovné príležitosti s vyšším platom. Naša spoločnosť zamestnáva dve tretiny ľudí v zahraničí, mnohí z nich pôsobia už dlhé roky na zahraničných stavbách, a celkom by uvítali pracovať na Slovensku. Samozrejme, zarábať priemernú mzdu, ktorá sa v slovenskom stavebníctve pohybuje okolo 800 až 850 eur, bude pre nich neprijateľné, preto verím, že ceny stavebných prác budú zohľadňovať rastúce mzdové nároky zamestnancov. 

Aké výzvy stoja pred spoločnosťou TuCon, a.s., v blízkej budúcnosti? Aké trendy priniesli nové poznatky pre inžinierske a podzemné stavby?

Naše hlavné zameranie je výstavba tunelov a iných podzemných diel, a to nás predurčuje zameriavať sa na širší trh ako je Slovensko. Máme skúsenosti z minulosti, že trh na Slovensku príliš podlieha politickým záujmom a neodráža reálnu potrebu Slovenska. Preto, aby sme si zachovali našu odbornosť, zameranie aj zamestnanosť našich ľudí, bolo absolútne nevyhnuté zamerať sa na širší trh ako je ten slovenský. Naše dlhoročné pôsobenie vo vyspelých európskych krajinách nám pomohlo získať skúsenosti, naučiť sa nové technológie a hlavne – naši zamestnanci získali vynikajúce pracovné návyky. Toto všetko chceme zúročiť aj na Slovensku a nebudovať diela len v zahraničí. Preto sa chceme v budúcnosti viac sústrediť na veľké stavebné projekty v diaľničnej, cestnej a železničnej infraštruktúre, kde očakávame v nasledujúcich rokoch viac možností. Verím, že postupne odborné firmy, ktoré dokážu svojimi vlastnými kapacitami niečo spraviť, dostanú zelenú aj na Slovensku.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes