SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Príprava na najväčšiu investičnú činnosť posledných desaťročí

V minulom roku sme si z pohľadu vodohospodárov pripomenuli dve významné výročia. Prvým z nich bolo 25 rokov od uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Štvrťstoročie úspešného fungovania tejto vodnej stavby môžeme považovať za významný medzník pre celé Slovensko, pretože slovenský vodohospodársky unikát potvrdzuje svoj význam a opodstatnenie od roku 1992.

Chráni obyvateľov a ich majetky pred povodňovými vodami, spája dunajské brehy, prostredníctvom medzinárodnej plavby spája krajiny a v neposlednom rade zabezpečuje výrobu ekologicky čistej elektrickej energie. Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros patrí medzi najväčšie vodohospodárske projekty v strednej Európe a jej výstavbu urýchlili aj rozsiahle ničivé povodne, keď v lete roku 1954 postihla povodeň maďarské územie a 17. júna 1965 letná povodňová katastrofa zasiahla slovenské územie pri Číčove a Patinciach. Voda vtedy zničila nielen celú úrodu, ale poškodila aj tisíce domov, cesty, železnice a spôsobila masívny úhyn hospodárskych a divo žijúcich zvierat. Aj tieto skutočnosti ovplyvnili nutnosť regulovať krásny, ale nespútaný Dunaj. Z hľadiska spoľahlivej plavebnej cesty sú srdcom Vodného diela Gabčíkovo jeho plavebné komory. Ročne sa cez ne preplaví približne 285-tisíc ľudí a prevezie 6 miliónov ton nákladu.

Vlani sme si tiež pripomenuli 20. výročie založenia Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP, š.p.). Inštitucionálne základy vodohospodárskych podnikov v bývalej ČSSR boli založené pred viac ako 50 rokmi, kedy vzniklo Riaditeľstvo vodných tokov v Bratislave a štyri podniky povodí. Celé obdobie od vzniku SVP bolo charakteristické hľadaním optimálneho ekonomického a prevádzkového modelu vodohospodárskeho podniku. Výsledkom bolo zriadenie jedného štátneho podniku, ktorý má zabezpečovať úlohy v oblasti vodného hospodárstva na celom území Slovenska. Podnikové riaditeľstvo SVP, š.p., sídli v Banskej Štiavnici a riadi štyri odštepné závody: OZ Bratislava, OZ Banská Bystrica, OZ Piešťany a OZ Košice. Pod jednotlivé odštepné závody spadá 18 správ povodí a dva závody.

Zmenou organizačného usporiadania sa vytvorila možnosť významného prerozdelenia finančných tokov, ktorých zásadné riešenie v danom období bolo rozhodujúce pre dosiahnutie ekonomickej rovnováhy dovtedy štyroch štátnych podnikov. Koncentrácia celkových aktív a pasív, ako aj materiálno-technickej základne vytvorili možnosti pružného, ale predovšetkým efektívneho riešenia úverovej politiky, prerozdeľovania disponibilných finančných zdrojov, a nakoniec vytvorili v prípade potreby priestor na koncentráciu síl a prostriedkov pri likvidácii povodňových situácií väčšieho rozsahu. Hlavným predmetom činnosti SVP, š.p., je správa a ochrana povrchových a podzemných vôd a komplexná hydroekologická činnosť v povodiach. Aktuálne dianie v podniku nám priblížil jeho generálny riaditeľ Ing. Stanislav Gáborík.

Do vašej funkcie ste boli menovaný pred viac ako rokom. S akými ambíciami ste prijali tento post a ktoré z vašich cieľov sa vám doteraz podarilo naplniť?

Na pozíciu generálneho riaditeľa som nastúpil v júni 2016. V SVP pôsobím od skončenia vysokej školy, takže to pre mňa nebol „skok do neznáma“. Na Podnikové riaditeľstvo do Banskej Štiavnice som prišiel zo Správy povodia stredného Váhu Piešťany, preto dobre poznám, čo náš podnik potrebuje. Na plnenie našich základných úloh, medzi ktoré patrí v prvom rade ochrana obyvateľov pred povodňami, potrebujeme hlavne kvalitnú a spoľahlivú techniku. Proces obnovy techniky sa začal už v minulých rokoch, vlani sa nám podarilo ukončiť súťaž na nákup približne 200 kusov novej techniky. Ide o ťažké mechanizmy, ale aj osobné autá či pojazdné dielne. Medzi ďalšie priority patrí pokračovanie v budovaní efektívnych protipovodňových opatrení, a to najmä tam, kde chýbajú. Ale ide aj o rekonštrukciu či údržbu už existujúcich vodných stavieb, ktorých máme v majetku niekoľko stoviek.

Môžete nám priblížiť hospodárenie vašej spoločnosti a aký trend očakávate do budúcnosti?

V roku 2016 sa nám podarilo pokračovať v trende postupného znižovania záporného hospodárskeho výsledku. Kým v roku 2014 sme hospodárili so stratou viac ako 21 miliónov eur a v roku 2015 to bolo 4,5 milióna eur, v roku 2016 to bolo 3,9 milióna. V roku 2016 však došlo k zúčtovaniu odloženej dane za minulé obdobie, čím sa záporný hospodársky výsledok dostal na výšku 7,9 milióna eur. Na našu činnosť sme v roku 2016 vynaložili približne 117 miliónov eur, pričom v roku 2017 sme mali 3317 zamestnancov.

V tejto súvislosti by som rád spomenul ďalšiu výzvu, pred ktorou stojíme. Jednou z našich priorít je zefektívňovanie procesov všade tam, kde je to možné. Náš podnik má dvojstupňové riadenie – okrem Podnikového riaditeľstva máme štyri Odštepné závody, ktoré riadia činnosť Správ už na konkrétnych vodných tokoch. Vidíme priestor na optimalizáciu a zefektívňovanie tzv. spoločných činností, či už ide o IT, právne služby alebo verejné obstarávanie. Náš podnik spravuje majetok štátu v hodnote viac ako 2 miliardy eur. Ide rádovo o stovky objektov, priehrad, ochranných hrádzí. Na zodpovednú starostlivosť potrebujeme dostatok kvalifikovaných technikov. Podobne ako iné podniky, aj my budeme v relatívne blízkej budúcnosti potrebovať kvalifikovaných projektantov, technikov, ale aj mnohé robotnícke profesie. Preto rozbiehame spoluprácu so strednými a vysokými školami.

Aké úlohy a ciele patria momentálne medzi vaše priority?

V rokoch 2018 až 2021 sa SVP, š.p., pripravuje na najväčšiu investičnú činnosť za posledné desaťročia. V rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia je vyčlenených 400 miliónov eur, ktoré budú vynaložené najmä na projekty protipovodňovej ochrany Slovenska. Je treba pripomenúť, že za posledných 20 rokov neboli investície do protipovodňovej ochrany dostatočné. Čerpaním spomínaných zdrojov bude možné realizovať množstvo projektov, ktoré zabezpečia minimalizovanie škôd spôsobených veľkou vodou v krajských mestách ako Košice, Prešov či Banská Bystrica. Banská Bystrica je posledným krajským mestom, ktoré takúto ochranu nemalo.

Opatrenia však potrebujú aj mnohé iné oblasti, ktoré v minulosti zažívali ničivé následky povodní. Okrem toho musíme reagovať aj na zmeny klímy, ktoré sa prejavujú striedaním období sucha s povodňami. Spolupracujeme s ochranármi, ako príklad môžeme uviesť lokalitu Medzibodrožia, kde aktivisti oživujú vyschnuté ramená rieky Tisa. Pri rekonštrukcii vodnej nádrže sme vybudovali vtáčí ostrov, podobne aj na Vodnom diele Gabčíkovo. Po 25 rokoch prevádzky Vodného diela Gabčíkovo bolo potrebné rekonštruovať tesnenie na ochrannej hrádzi umelého kanála. Na oboch stranách hrádze sme kompletne vymenili asfaltové tesnenie. Uvedomujeme si, že do popredia sa stále viac budú dostávať tzv. zelené opatrenia. Do tohto balíka patrí aj znižovanie migračných bariér pre ryby.

Jedným z významných projektov, ktorý bol realizovaný v roku 2017, sú aj práce na rieke Nitra v blízkosti vznikajúcej novej automobilky. Môžete nám bližšie predstaviť tento projekt a jeho rozsah? Aké sú vaše ďalšie plány do budúcnosti?

Povodie rieky Nitry bolo v minulosti často sužované povodňami, preto sme už dlho uvažovali nad komplexným riešením tohto problému. To, že do Nitry bolo v posledných rokoch sústredených niekoľko významných investičných projektov, naše plány iba urýchlilo. Od roku 2016 tam vlastnými kapacitami navyšujeme ochranné hrádze, aby dokázali odolať aj tisícročnej vode. V prácach budeme pokračovať aj v roku 2018, pričom celkové náklady sú viac ako 26 miliónov eur. Pre celý región to bude znamenať väčšiu bezpečnosť z pohľadu ochrany pred veľkou vodou. Pevne verím, že slovenskí vodohospodári budú aj v budúcnosti zodpovedne plniť tie úlohy, ktoré od nás verejnosť očakáva. Teda starostlivosť o vodné toky, realizáciu protipovodňových opatrení a starostlivosť o zverený štátny majetok.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes