Slovenská technická univerzita v Bratislave

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

V čase pandémie vytvorila prototyp pľúcneho ventilátora

Aké má plány a na aké výzvy reaguje najlepšia technická univerzita na Slovensku nám v nasledujúcom rozhovore porozprával prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc., rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

STU funguje v krízovom režime riadenia. Čo to znamená v praxi?

Vyžaduje si to mať na všetko pripravený plán A aj B. Momentálne napríklad počítame s tým, že nový akademický rok začneme štandardne s prezenčnou výučbou, ale zároveň sme pripravení na okamžitý prechod do online režimu. A hoci po polročnej skúsenosti už máme osvedčené postupy ako reagovať, už len zabezpečenie bežnej prevádzky univerzity v krízovom režime odčerpáva veľa kapacít, ktoré by sme mohli venovať rozvojovým projektom. Na druhej strane, nová skúsenosť so zatvorením škôl nás výrazne posunula v oblasti rozvoja dištančných metód výučby. Boli sme nútení naplno realizovať dištančné vzdelávanie s online prednáškami, cvičeniami, skúškami aj štátnicami pre tisíce našich študentov. Stovky pedagógov na fakultách zistili, že sa to dá. Teraz ide o to, aby sme nadobudnuté skúsenosti absorbovali a využili ich pre ďalší rozvoj. V dištančných metódach výučby je ukrytý veľký potenciál aj vo vzťahu k väčšej internacionalizácii univerzity.

Práve internacionalizácia predstavuje jednu z priorít slovenských univerzít. Koľko zahraničných študentov študuje na STU?

Kvalitný výskum a inovácie už dávno nie sú „národným športom“. Ambícia byť oveľa viac medzinárodní je jedným z našich najdôležitejších strategických cieľov. A nie je to len o zahraničných študentoch, ktorých počty nám v posledných rokoch rastú – dnes ich máme okolo 600 a predstavujú 6 % všetkých našich študentov. Pracujeme tiež na tom, aby na STU pôsobilo viac medzinárodných výskumníkov a pedagógov. Spolu so Slovenskou akadémiou vied a Univerzitou Komenského sme na tento účel minulý rok získali európsky projekt SASPRO zameraný na prilákanie zahraničných výskumníkov. Darí sa nám získavať viac medzinárodných grantov, hoci v porovnaní so zahraničím stále máme čo dobiehať.

Pripravenosť, pohotová reakcia, entuziazmus. Príkladom je vývoj prototypu pľúcneho ventilátora. Môžete nám tento projekt priblížiť?

Na začiatku pandémie sme boli svedkami katastrofických správ z Talianska. Tím robotikov pod vedením prof. Ing. Františka Duchoňa, PhD., z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU sa vtedy dostal k staršej vedeckej štúdii z Massachusettského technologického inštitútu, ktorá opisovala vývoj prototypu pľúcneho ventilátora. Naši odborníci zistili, že ho dokážu vyrobiť s vylepšeniami. Spojili sa s vývojármi v Matadore a vytvorili funkčný prototyp záložného zariadenia, ktoré by v prípade akútnej potreby bolo možné využiť. Pre Slovensko sa však napokon podarilo zaobstarať nové profesionálne prístroje, a tak tento projekt skončil v zálohe. Pre mňa ako vedca a rektora STU však ostáva vzorovým príkladom akcieschopnosti našich vývojárov v oblasti aplikovaného výskumu.

O činorodosti a tímovej práci svedčí aj autonómne vozidlo, ktoré nedávno predstavila Strojnícka fakulta STU.

Na jeho vývoji spolupracovali odborníci z troch fakúlt STU spolu so spoločnosťou Siemens a ide o pekný príklad spojenia výskumu s praxou s veľkým technologickým aj biznisovým potenciálom. Na tomto projekte oceňujem aplikáciu multidisplinárneho prístupu k riešeniu zložitých technických problémov, ktorý zároveň predstavuje ideálnu platformu pre zapojenie študentov do vývoja najmodernejších technológií. Je veľmi podnetné, ak študenti môžu robiť na reálnych veciach s konkrétnymi výsledkami orientovanými na prax.

Do ktorých oblastí STU investovala v poslednom období?

Z ekonomického pohľadu sa správame vzorne proticyklicky. Prepad ekonomiky a výpadok rozpočtových príjmov nás, našťastie, pristihol v čase, keď v konzorciu s Univerzitou Komenského už realizujme najväčší akademický investičný projekt v dejinách Slovenska v celkovom objeme 111 miliónov eur. Odštartovali sme ho minulý rok a práce pokračovali aj počas karantény. Mnohé naše budovy vďaka tomu prechádzajú modernizáciou, budujú sa nové laboratóriá so špičkovým prístrojovým vybavením, ďalej vzniknú spoločné výskumné projekty a nové spoločné študijné programy. Naši dnešní prváci a druháci tak ukončia školu, ktorá bude výrazne modernejšia a konkurencieschopnejšia. Darí sa nám aj s rekonštrukciami internátov. Za posledných 10 rokov sme do nich investovali vyše 10 miliónov eur a takmer 50 % našich ubytovacích kapacít dnes pripomína skôr hotel než klasický internát. Mám radosť aj z menších vylepšení sociálneho štandardu života na univerzite. Pre našich mladých zamestnancov sme v septembri otvorili prvú univerzitnú materskú školu na Slovensku.

STU je známa pripravenými a žiadanými absolventmi.

Zvyknem hovoriť, že Slovensko je zem zasľúbená pre technikov a inžinierov. Patríme k najpriemyselnejším krajinám v Európe a potrebujeme technicky vzdelaných ľudí. Absolventi STU preto majú obrovské kariérne možnosti. Medzi firmami dlhodobo patria k najžiadanejším a majú najvyššie nástupné platy. Všetky naše fakulty dosahujú vysoké skóre v rámci uplatnenia absolventov vo vyštudovanom odbore a ich nezamestnanosť je prakticky nulová. V prvej desiatke rebríčka slovenských fakúlt podľa záujmu zamestnávateľov o absolventov sa pravidelne umiestňujú 3 až 4 fakulty STU, minulý rok obsadili prvé tri miesta tri fakulty STU. Dlhodobo najväčší záujem je o absolventov informatiky a strojárstva.

Odzrkadľujú sa tieto ukazovatele na snahe stredoškolákov pokračovať v štúdiu na STU?

Ani veľmi nie. Zo všetkých novoprijatých vysokoškolákov na Slovensku sa na STU zapíše zhruba 15 % a tento podiel sa dlhodobo nemení. A aj celkovo máme na Slovensku nízky podiel študentov technických a prírodovedných odborov – iba okolo 25 %, kým napríklad v priemyselne porovnateľnom Nemecku je to až 40 %, v ČR okolo 33 %. Mladí Slováci si vyberajú skôr humanitné odbory a výsledkom je, že až 25 % vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov pracuje na stredoškolských pozíciách.

Ako prebieha výchova odborníkov „na kľúč“?

Trend prepájania výskumu a praxe nie je fenoménom dneška a dejiny STU sú toho dôkazom. Univerzita od svojho vzniku vychovala pre Slovensko viac než 120-tisíc inžinierov. Obrovský priemyselný a hospodársky rozvoj krajiny za posledných 50 až 70 rokov je do veľkej miery spojený buď s našimi pracoviskami, alebo s našimi absolventmi. Sila tradície sa prejavuje dodnes. Výskumná spolupráca s firmami je bežnou praxou najmä v oblastiach, kde už sú vybehané chodníčky z minulosti. Keď sa však rozprávam s manažérmi firiem, tak občas počúvam výhrady, že pri nadväzovaní spolupráce narážajú na ťažkosti. Svet biznisu je na pomery akadémie rýchly a priznávam, že sa jeho tempu musíme vedieť lepšie prispôsobiť.

Biznis však neprichádza iba „zvonku“.

Od roku 2005 funguje na univerzite technologický inkubátor, ktorý ponúka profesionálny servis a odbornú pomoc študentom pri zakladaní vlastných firiem. Cez našu dcérsku spoločnosť STU Scientific sme boli už pred viac než 10 rokmi priekopníkmi v oblasti zakladania rôznych spin-offov, ktoré fungujú dodnes. Minulý rok sme sa stali zakladajúcimi členmi prestížnej európskej platformy EIT a prostredníctvom nášho EIT Manufacturing Hub Slovakia dokážeme slovenským firmám otvárať dvere do investične aj výskumne veľmi zaujímavého medzinárodného prostredia. V porovnaní so svetom sú to stále len prvé lastovičky a pracujeme na tom, aby prepájanie s praxou fungovalo intenzívnejšie.

Možnosť zapájať sa do medzinárodných projektov majú aj študenti?

Skôr by som povedal, že je to ich povinnosť. Mladých vedcov a vedkyne podporujeme viacerými schémami aj z vlastných zdrojov. Základom je program s názvom Mladí vedci. Od roku 2015 máme tiež schému na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov a ročne v ňom prerozdeľujeme grantové prostriedky v objeme 40 až 50-tisíc eur, pričom dbáme na multidisciplinárny prístup a vyžadujeme spoluprácu naprieč odbormi a fakultami.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes