Slovenská správa ciest

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Nový most cez Dunaj je otvorený

Slovenská správa ciest (SSC) zastrešuje najrozsiahlejšiu cestnú sieť v rámci Slovenskej republiky prechádzajúcu všetkými samosprávnymi krajmi. Napriek tomu súčasný počet pracovných miest nezodpovedá jej potrebe na naplnenie jednotlivých cieľov. SSC ako rozpočtová organizácia je v tomto smere limitovaná zriaďovateľom, čiže Ministerstvom dopravy a výstavby SR.

Nielen o veľkoplošných opravách ciest I. triedy, ktoré sú v plnom prúde, sme sa rozprávali s JUDr. Martinou Tvrdoňovou, PhD., generálnou riaditeľkou SSC, ktorá je v tejto funkcii od apríla 2020. „Finančné prostriedky na opravy a údržbu ciest sú dlhodobo poddimenzované. Problematických oblastí, ktoré je potrebné riešiť, je neskutočne veľa. Máme vyše 1300 km ciest a takmer 200 mostov, ktoré sú v stavebno-technickom stave vyžadujúcom okamžité investície do opráv a modernizácií,“ uviedla na úvod.

Darí sa vám napĺňať ciele, ktoré ste si predsavzali na tzv. reštart SSC?

Môj prvý veľký cieľ považujem za splnený. Ide konkrétne o uzatvorenie rámcových zmlúv na veľkoplošné opravy ciest I. triedy už v tomto roku. A to napriek tomu, že tender na tieto opravy bol predmetom revíznych postupov v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) však nezistil v našom postupe žiadne porušenie zákona a v plnej miere potvrdil správnosť konania SSC v tejto zložitej súťaži. Tento tender je z pohľadu plnenia jednotlivých cieľov SSC kľúčový na opravy kritických úsekov v záujme zabezpečenia bezpečnej a plynulej cestnej premávky. Ďalšími našimi prioritami sú nespochybniteľne realizácie jednotlivých projektov z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

SSC pracuje pri financovaní z fondov EÚ so stovkami úsekov, mostov, križovatiek, zosuvov a iných, napr. bodových nedostatkov. Je potrebné ich riešiť a nenávratný finančný príspevok na ne je rádovo nižší, ako keď sa implementuje projekt napr. výstavby diaľničného úseku za stovky miliónov eur. Ide o omnoho väčšiu časovú náročnosť administratívneho postupu s ohľadom na početnosť jednotlivých projektov. V rámci súčasného programu realizujeme z EÚ fondov napr. modernizáciu vybraných úsekov ciest I. triedy v každom kraji okrem Bratislavského. Zlepšujeme technický stav a bezpečnosť mostov, rekonštruujeme križovatky, pripravujeme štúdie realizovateľnosti a ďalšiu potrebnú projektovú dokumentáciu pre projekty, ktoré plánujeme uskutočniť v novom programovom období 2021 – 2027. Samozrejme, staviame aj nové úseky ciest I. triedy, napr. nedávno ďalšiu etapu obchvatu Brezna alebo preložku cesty I/68 pri obci Plavnica. Ďalej pripravujeme do výstavby obchvaty Šale či Sabinova, a v budúcnosti napr. aj Stropkova.

Nedávno ste ukončili veľmi úspešný projekt, ktorý je aj príkladom medzinárodnej spolupráce. Môžete nám o ňom prezradiť viac?

Práve vďaka tomuto projektu motoristom medzi mestami Komárno a Komárom na maďarskej strane rieky uľahčí dopravu nový most cez Dunaj s názvom Monoštor. V poradí desiaty most cez Dunaj v našej krajine je s výškou 118 m najvyšším mostom na Slovensku a v Maďarsku a zároveň najvyšším mostom na celom 2860 km dlhom toku Dunaja. Celková dĺžka mosta je 601,6 m a spája cestu prvej triedy č. 1 (Komárom – Győr) s cestami prvých tried č. 63 (Komárno – Bratislava) a č. 64 (Komárno – Nitra). Jeho oceľová konštrukcia bola vyrobená vo všetkých krajinách V4. Pylón v Česku a nosná konštrukcia na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku. Len pre zaujímavosť, náklady projektu sa vyšplhali na maximálny príspevok EÚ, a to 100 067 340,55 eura bez DPH. Spolufinancovanie EÚ z nástroja na prepájanie Európy CEF bolo vo výške 85 %. Zvyšných 15 % mostu je spolufinancovaných rovnomerne slovenskou a maďarskou stranou.

Aké pozitíva prinesú rekonštrukcie ciest I. triedy z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky (BECEP) a z pohľadu trvalo udržateľnej a ekologickejšej infraštruktúry?

Je potrebné poukázať na fakt, že na bezpečnosť cestnej premávky vplývajú tri základné faktory, a to sú vodič, jeho vozidlo a cestná komunikácia, na ktorej jazdí. My pracujeme na zlepšení toho tretieho faktora aj v tom duchu, aby bola cesta I. triedy pre účastníkov cestnej premávky samovysvetľujúca (self-explaining road), čiže vplývajúca na zníženie stresu a chýb vodičov, a v prípade ich pochybenia aj odpúšťajúca (forgiving road). Táto druhá charakteristika cesty znamená, že predchádza negatívnym následkom. Ide napr. o nový typ nosiča dopravného značenia, ktorý je v prípade nárazu oveľa bezpečnejší ako doteraz využívaný typ. Takýmto zvýšením bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa znížia aj produkované emisie skleníkových plynov.

Dochádza pri obnove ciest I. triedy a ich zariadení aj k nejakým negatívnym aspektom? Je možné ich nejakým spôsobom eliminovať?

Nové povrchy vozoviek zvádzajú k neprimeranej rýchlosti vozidiel a tá je častou príčinou dopravných nehôd. Možnými opatreniami, ktoré to eliminujú, sú informatívne merače rýchlosti, merače rýchlosti s pokutovaním či úsekové meranie rýchlosti s pokutovaním. Merače rýchlosti bez sankcie môže z vlastnej iniciatívy umiestniť aj SSC. V súvislosti s pokutami sa tak však deje v súčinnosti s Policajným zborom SR.

V systéme hospodárenia s vozovkami a mostmi využíva Slovenská správa ciest pre svoje účely moderné elektronické nástroje v podobe informačného systému modelu cestnej siete. Akými ďalšími technológiami a inováciami disponujete?

Informačný systém modelu cestnej siete je modulárny informačný systém, ktorý okrem agendy hospodárenia s vozovkami a mostmi predstavuje modernú informačnú technológiu pre realizáciu centrálnej technickej evidencie pozemných komunikácií, určovanie a posudzovanie trás pre nadmernú a nadrozmernú dopravu a správu údajov pre výkon celoštátneho sčítania dopravy.

SSC disponuje modernými technológiami pre výkon diagnostiky vozoviek. V prevádzke sú dve zariadenia na meranie únosnosti vozoviek a priehybov vozoviek, KUAB FWD 50, KUAB FWD 150 a zariadenie na meranie pozdĺžnych a priečnych nerovností vozoviek Profilograph. Na meranie pozdĺžneho šmykového trenia krytu vozovky, tzv. drsnosť vozovky, zas používame zariadenie Skiddometer BV 11 a na snímanie porušenia povrchu vozovky sa využíva zariadenie Linescan. Uvedené technológie predstavujú špičkové európske zariadenia poskytujúce objektívne dáta.

Ako to v roku 2020 vyzeralo s organizáciou a účasťou SSC na vedeckých podujatiach a konferenciách? Konali sa v online priestore alebo sa časovo presúvajú na neskoršie obdobie?

V septembri sa uskutočnilo diskusné fórum Cestársky deň na tému kybernetickej bezpečnosti, ktoré bolo aj napriek viacerým mimoriadnym opatreniam úspešné. Pod záštitou Ministerstva dopravy a výstavby SR sa tiež uskutočnila Cestná konferencia 2020, ktorej predmetom bolo okrem iného 30. výročie založenia novodobej Slovenskej cestnej spoločnosti. Ďalšia konferencia s medzinárodnou účasťou Bezpečnosť cestnej premávky – BECEP sa však už presúva na tento rok.

Prezradíte nám niečo o plánoch SSC na rok 2021 a na ďalšie obdobie?

Naše ďalšie plány sa budú odvíjať od schváleného rozpočtu na rok 2021. Viem, že veľkoplošné opravy ciest I. triedy budú finančne kryté a chceme do nich v priebehu tohto roka investovať prvých približne 50 miliónov eur. Plánuje sa opraviť takmer 180 kilometrov. Opravy ciest prvej triedy budú v roku 2021 prebiehať vo všetkých samosprávnych krajoch. Najrozsiahlejšie opravy sa uskutočnia v Banskobystrickom samosprávnom kraji, konkrétne v rozsahu takmer 50 kilometrov. Rámcová zmluva je uzatvorená na 4 roky, takže predpokladáme, že jej vyčerpanie nastane až v roku 2024.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes