Pôdohospodárska platobná agentúra

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Na podporu pôdohospodárstva putujú stámilióny eur ročne

Slovenskému poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka je dlhodobo venovaná veľká pozornosť. Sektor pôdohospodárstva sa napriek tomu borí s nemalými problémami, ktoré nie vždy súvisia len so šikovnosťou manažérov alebo momentálnym stavom trhu, ale veľakrát sú spôsobené aj vyššou mocou, najmä počasím.

Rozvoj týchto segmentov je preto bytostne závislý od európskych a štátnych dotácií, ktoré môžu podnikatelia použiť na financovanie investícií či úhrady škôd spôsobených nepriaznivým počasím alebo chorobami. Vôbec pritom nejde o malé čiastky. Aj preto bola štátom v roku 2003 zriadená Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá tieto finančné zdroje čo najefektívnejšie spravuje a prerozdeľuje medzi ich poberateľov. O úlohách agentúry a novinkách v oblasti podpory pôdohospodárstva sme sa porozprávali s Ing. Jurajom Kožuchom, PhD., generálnym riaditeľom PPA.

Nové programové obdobie 2014 – 2020 sa úspešne rozbehlo a na rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného a rybného hospodárstva sú opäť vyčlenené miliardy eur. Ich prerozdelenie má na starosti z veľkej časti práve Pôdohospodárska platobná agentúra – tá prostredníctvom svojich takmer 600 zamestnancov vytvára potrebné zázemie pre podnikateľov, ktorí chcú mať k týmto zdrojom prístup. Aké sú hlavné úlohy agentúry a pole jej pôsobnosti?

K hlavným úlohám Pôdohospodárskej platobnej agentúry patrí administratívna činnosť pri poskytovaní podpory z fondov EÚ a štátneho rozpočtu SR pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné a rybné hospodárstvo, pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Aký veľký balík financií ste minulý rok prerozdelili medzi žiadateľov? Je v novom programovom období suma určená na podporu farmárov vyššia ako v predchádzajúcom?

V roku 2015 zabezpečila Pôdohospodárska platobná agentúra úhradu platieb na účty prijímateľov v celkovej sume 760 677 787,42 eur, z toho prostriedky Európskej únie predstavujú sumu 653 912 585,01 eur a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie sumu 106 765 202,41 eur.

Najvyššie čerpanie finančných prostriedkov bolo dosiahnuté v oblasti priamych podpôr – v celkovej sume 474 079 779,32 eur, z toho na priame platby bola z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a štátneho rozpočtu vyplatená suma 384 871 889,44 eur a na neprojektové podpory financované zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a štátneho rozpočtu suma 89 207 889,88 eur. Finančné prostriedky, ktoré boli uhradené na účty prijímateľov v súvislosti s opatreniami projektových podpôr Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 predstavujú sumu 262 910 151,82 eur, platby na trhovo orientované opatrenia boli uhradené v sume 16 167 386,24 eur a dotácie na štátnu pomoc boli realizované v sume 5 002 960,74 eur. Prostredníctvom Operačného programu Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013 sa v roku 2015 realizovala na účty prijímateľov aj podpora z prostriedkov Európskeho fondu pre Rybné hospodárstvo a štátneho rozpočtu vo výške 2 517 509,30 eur.

V zmysle príslušných nariadení EK, ktorými sa ustanovujú pravidlá pre jednotlivé režimy podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavuje objem finančných prostriedkov určených na nové programové obdobie 2014 – 2020 v súhrne nárast oproti programovému obdobiu 2007-2013. Najvyšší nárast v novom programovom období sa očakáva na schémy priamych platieb z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, vzhľadom na to, že sa zvyšujú finančné stropy aj objem priamych platieb. Výška finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je nižšia v dôsledku presunu finančných prostriedkov určených na Program rozvoja vidieka PRV SR 2014 – 2020 do I. piliera (priamych platieb).

V tomto programovom období sa bude v rámci dotačnej politiky klásť veľký dôraz na mladých začínajúcich farmárov, ktorí majú možnosť získať až 50-tisíc eur na rozvoj svojho podnikania. Čo bolo hlavným dôvodom zamerania sa na túto skupinu farmárov a koľko finančných zdrojov by sa malo medzi nich prerozdeliť?

V princípe ide o uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva a najmä generačnej výmeny tým, že sa mladým poľnohospodárom do 40 rokov poskytne finančná podpora na začatie ich poľnohospodárskej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska vekovej štruktúry totiž bolo v roku 2010 najviac pracovníkov v poľnohospodárstve vo veku nad 50 rokov, a to tak u právnických, ako aj fyzických osôb. Mladí farmári do 40 rokov tvorili u právnických osôb len 18,8 % a u fyzických osôb 13,3 %. V ostatných rokoch absentoval prísun mladej generácie a dochádzalo k zvyšovaniu podielu vyšších vekových kategórií zamestnancov. V podmienkach SR celkovo prevažujú poľnohospodárske podniky so starším manažmentom od 45 do 64 rokov, čo potvrdzuje fakt, že v roku 2010 bolo len 7,1 % manažérov pod 35 rokov. Priemerný vek pracovníkov a hlavne manažérov je pritom jedným z faktorov pre úspešné zavádzanie inovatívnych postupov do výroby, a tým aj pre dosiahnutie zmeny vo výške pridanej hodnoty v produkcii. Vo výzve č. 9/PRV/2015 na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 je stanovená výška finančných prostriedkov určených na vyčerpanie na úrovni 24,5 milióna eur pre regióny mimo Bratislavského kraja a 500-tisíc eur v Bratislavskom kraji.

Záujem mladých farmárov napokon prekonal očakávania – so žiadosťou o podporu sa ich prihlásilo viac než 2-tisíc. V akej fáze je v súčasnosti schvaľovanie ich žiadostí a ktoré z projektov budú uprednostnené? Budete vzhľadom na obrovský záujem túto výzvu v budúcnosti opakovať?

Na PPA bolo v rámci výzvy č. 9/PRV/2015 prijatých 2088 žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Predpokladané plné ukončenie vyhodnocovania žiadostí je plánované na 3. štvrťrok 2016 vzhľadom na vysoký počet prijatých žiadostí. PPA bude uvažovať o novej výzve pre toto opatrenie aj s prihliadnutím na samotnú realizáciu jednotlivých úspešných projektov.

Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku musí splniť podmienky oprávnenosti a kritériá pre výber projektov uvedené vo výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020.

V súvislosti s poľnohospodárskymi dotáciami sú verejnosťou často kritizované snahy farmárov o obídenie pravidiel a „ryžovanie“ európskych peňazí určených pre poľnohospodárstvo. Systém kontroly je však v tomto smere nastavený naozaj prísne a Pôdohospodárska platobná agentúra dokáže veľmi efektívne kontrolovať oprávnenosť žiadostí o dotácie. Aké postupy používate pri kontrole žiadateľov? Sú snahy o obídenie pravidiel a vykazovanie nepresných čísiel medzi farmármi časté?

Snahy o obídenie pravidiel a vykazovanie nepresných čísiel medzi farmármi sa vyskytujú. Na odhaľovanie protispoločenskej činnosti, odhaľovanie podvodov a riešenie protikorupčných rizík má PPA zriadený špecializovaný odbor – Odbor vnútornej kontroly (OVK). Odbor okrem iného kontroluje ex post min. 1 % investičných operácií spolufinancovaných z EPFRV a zo štátneho rozpočtu SR v súlade s článkom 29 NK (ES) č. 65/2011, legislatívnymi požiadavkami ES a SR na úrovni prijímateľa. V rámci ex post kontroly vykonáva dokladovú a fyzickú kontrolu realizovaných projektov. V prípade zistenia nezrovnalostí vypracováva podnet na vymáhanie finančného príspevku, ktorý nebol použitý v súlade so zmluvou, legislatívou ES a SR. Vykonáva aj finančné kontroly na mieste. Spomínaný útvar zároveň prešetruje a vybavuje podnety, sťažnosti a petície doručené na PPA.

V praxi sa stretávame pomerne nezriedka s problematikou načrtnutou vo vašej otázke, kde si farmári vymýšľajú postupy na obídenie pravidiel či získanie výhod. Práve na to slúži prepracovaný kontrolný systém PPA, aby sme boli schopní takýmto snahám predchádzať, poprípade ich eliminovať. Do pozornosti taktiež dávam mechanizmus nezrovnalostí vymáhania pohľadávok, kde je možné zo strany PPA vymáhať neoprávnené prostriedky aj po vyplatení. Postupy za týmto účelom sa operatívne riadia, vyhodnocujú a v prípade potreby zdokonaľujú za účelom dosiahnutia spoločného cieľa a legislatívnych postupov.

Slovensko bolo donedávna posledným štátom Európskej únie, ktorý nedisponoval systémom pre žiadateľov o priame platby. Aplikácia Geopriestorová žiadosť o podporu, ktorá slúži na poskytovanie prostriedkov zo zdrojov EÚ, bola napokon v máji úspešne uvedená do života. Aká je úloha tejto aplikácie, komu je určená a aký bol dôvod výrazného oneskorenia jej vzniku?

Geopriestorové formuláre žiadostí o pomoc prispejú k predchádzaniu chybám príjemcov pri nahlasovaní poľnohospodárskych plôch a umožnia žiadateľom upraviť žiadosti o platu na základe predbežných kontrol, čo by malo viesť k zníženiu sankcií za nadvýmeru. Okrem toho budú presnejšie priestorové informácie poskytnuté prostredníctvom geopriestorových formulárov žiadostí o pomoc zdrojom spoľahlivejších údajov pre administratívnu krížovú kontrolu a pre účely monitorovania a hodnotenia.

Implementácia geopriestorových žiadostí o pomoc a príslušný grafický materiál prostredníctvom geopriestorovej aplikácie založenej na geografickom informačnom systéme je podmienkou vyplývajúcou z platnej legislatívy EÚ s postupným zavádzaním v rokoch 2016 až 2018. V roku 2018 už musia byť všetky žiadosti o podporu na plochu v tomto formáte. Aplikácia GSAA bola v priebehu mája 2016 sprístupnená na editáciu v produkčnej prevádzke. Distribúciu prístupových hesiel zabezpečuje PPA a nová aplikácia spĺňa minimálne požiadavky legislatívy EÚ.

Slovenské poľnohospodárstvo je dlhodobo v kríze. Pôdohospodárska platobná agentúra je preto dôležitou súčasťou udržania jeho konkurencieschopnosti a obnovenia rastu. Ktoré súčasti tohto odvetvia hospodárstva krajiny budú pre agentúru v najbližšom období kľúčové? Ktorým segmentom bude venovaná najväčšia pozornosť a zvýšený prísun zdrojov?

Agentúra plní úlohy v súlade so Spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie a všetka činnosť agentúry je a aj bude smerovaná na podporu poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva, ako i rozvoja vidieka na území Slovenskej republiky poskytovaním finančných prostreiedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z fondov EÚ.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes