Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Budúcnosť patrí inteligentnému poľnohospodárstvu

Hlavnou úlohou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) je komplexný výskum, prenos poznatkov a spolupráca s praxou vo všetkých oblastiach sektoru pôdohospodárstva – od pôdy až po potraviny. Rezortná príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vznikla v roku 2014 a hoci sídli v Lužiankach, pôsobí na celom Slovensku.

V NPPC, ktoré zamestnáva takmer 400 pracovníkov, došlo uplynulý rok v rámci racionalizácie k zlúčeniu viacerých menších ústavov. Jeho aktivity dnes zabezpečujú štyri kľúčové celky – výskumné ústavy – zamerané na oblasti rastlinnej výroby, živočíšnej výroby, potravín a pôdy. O súčasných aktivitách aj víziách do budúcnosti hovoríme s generálnym riaditeľom Ing. Martinom Polovkom, PhD.

Minulý rok NPPC vytvorilo katalóg poľnohospodárskych strojov a zariadení. Na čo slúži a aké sú reakcie zo strany agroproducentov?

Reakcie boli spočiatku váhavé, postupom času však poľnohospodári aj predajcovia techniky pochopili, že to je obojstranne prospešná vec. Katalóg pozostáva z viacerých častí – poľnohospodárska technika – traktory, stroje na zber surovín, rôzne druhy stavieb – skleníky, fóliovníky, sklady pre zeleninu, stroje pre vinohradníctvo a viničové sadenice, stroje pre špeciálnu rastlinnú výrobu, aj zariadenia pre závlahy, čerpadlá. Obsahuje tiež časť zameranú na obnoviteľné zdroje energie – fotovoltiku a tepelné čerpadlá, ktorú dnes dopracovávame – aktuálne pracujeme na štvrtej verzii katalógu. Vzhľadom na nevyhnutnosť aktualizácie (najmä) cien má každá položka v katalógu indexný mechanizmus. Aj keď sme sami boli zvedaví, ako trh katalóg prijme, napokon neboli prakticky žiadne výslovne negatívne reakcie, skôr bolo potrebné vysvetliť filozofiu katalógu. Katalóg nahrádza zložité postupy verejného obstarávania, ktoré boli v minulosti často medzi poľnohospodármi vnímané negatívne, lebo sa vyskytovali prípady nevýhodných ponúk. Ako gestori garantujeme, že ceny všetkých položiek v katalógu boli objektívne zistené. Uľahčuje to situáciu záujemcom o techniku, aj jej predajcom, lebo ak poľnohospodári využijú katalóg, nie je potrebné realizovať verejné obstarávanie.

NPPC buduje v Piešťanoch virologické laboratórium. Aký bude jeho význam?

Virologické laboratórium je súčasť projektu, ktorý rieši dopady a prevenciu Covid-19. Pandémia je aktuálne za nami, ale podobná situácia sa môže zopakovať kedykoľvek v budúcnosti. Virologické laboratórium má zabezpečiť základnú skríningovú kontrolu a pomôcť identifikovať aspekty, ktoré takéto ochorenia sprevádzajú. Laboratórium je v štádiu budovania, momentálne prebieha dodávka strojov a zariadení. Je naviazané na projektové zdroje a verím, že do konca roka bude plne funkčné.

Realizujete projekt strategického výskumu s názvom SmartFarm. Čo je jeho cieľom?

Ide o prenos poznatkov inovácií do poľnohospodárstva. Predmetom projektu, ktorý sa končí, je výskum a vývoj zameraný na koncept tzv. inteligentného farmárstva (smart farming) a agropotravinárskej produkcie s vysokou pridanou hodnotou. Primárnym cieľom je posilniť verejno-súkromnú spoluprácu vo výskume a inováciách – nadväzujeme spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami a partnermi z praxe. Inovatívne riešenia by mali zvýšiť pridanú hodnotu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. V projekte sú okrem nás zapojené tri univerzity, dva vedecké parky a súkromné poľnohospodárske subjekty zamerané na spracovanie produktov v oblasti živočíšnej a potravinárskej výroby, spolu 10 partnerov. Cieľom je ukázať, že výskum dokáže výstupy efektívne prenášať do praxe v reálnom čase, ale tiež aby poľnohospodári pochopili, že takáto spolupráca môže efektívne fungovať. Projekt je proporcionálne rozložený na území Slovenska. Niektoré aktivity sú realizované priamo v menej rozvinutých regiónoch, čo je ďalší benefit – poukázať na možnosti lokálnej produkcie a spracovania poľnohospodárskych produktov a ambíciu naštartovať inovačný potenciál v regiónoch.

Jedným z hlavných európskych trendov v poľnohospodárstve sú agroekologizačné postupy hospodárenia na pôde – čo je ich podstatou?

Krajinu aj pôdu má naša generácia požičanú od našich detí a to, v akom stave ju vrátime, bude v konečnom dôsledku závisieť od nás. Musíme teda konať tak, aby aj naši potomkova mali na čom hospodáriť a kde žiť. To, že dnes existuje klimatická zmena a jej dopady – sucho, extrémne zrážky, erózia či degradácia pôdy, je objektívny fakt. Ekologizačné postupy nie sú nové, je to vlastne uvedomenie si reality a snaha urobiť poľnohospodárstvo šetrné k prírode. Sú to postupy ako tradičné obrábanie pôdy, bezorbové technológie, aplikácia riešení pre zastavenie degradácie pôdy, udržanie organického uhlíka v pôde, obnovenie stagnujúcej živočíšnej výroby a ďalšie postupy ochrany pôdy.

Súčasné poľnohospodárstvo pracuje s modernými zariadeniami a zavádza inteligentné riešenia. Môže v tomto smerovaní pomôcť producentom NPPC?

Môže aj musí. Poľnohospodárom môžeme poradiť a pomôcť, akým spôsobom majú ošetrovať pôdu a zavádzať inteligentné technológie. Minulý rok sa na Slovensku vyskytlo obrovské sucho a aj v horských oblastiach sme mali problém s vodou. A to, na naše šťastie, väčšina riek u nás pramení a voda odteká. Takže sa snažíme prevziať riešenia, ktoré sa dnes vo svete používajú, či už v oblasti inteligentného zavlažovania, prihnojovania, analýzy zloženia pôdy, mapovania stavu porastov a krajiny pomocou moderných technológií a cielených zásahov na základe objektívnych dát tam, kde je to potrebné. Chceme napríklad pomôcť zaviesť inteligentné poľnohospodárstvo na báze senzorov, ktoré získavajú a poskytujú dostatok informácií a podkladov v reálnom čase, a následne algoritmus v inteligentnom softvéri v podobe výslednej aplikácie navrhne riešenie, napríklad postrek. Rozhodovacia možnosť je však stále na človeku. Tieto postupy minimalizujú potrebu zdrojov a zefektívňujú ľudskú prácu.

Na Slovensku sa až 20 % poľnohospodárskej pôdy nevyužíva a dlhodobo klesajú aj počty hospodárskych zvierat. Ako sa dá riešiť táto situácia?

Ak sa krajina poľnohospodársky nevyužíva, ale udržiava sa v stave, že pôda nedegraduje, alebo sa nemení na stavebné pozemky, to neznamená, že neplní svoju funkciu. Živočíšna výroba, resp. klesajúce stavy zvierat v živočíšnej výrobe sú veľký problém – pretože je ťažké obnoviť niečo, čo zaniklo, resp. prežíva na hranici rentability. Pritom okrem mäsa či ďalších produktov je dôležitým aspektom živočíšnej výroby produkcia organickej hmoty – hnoja. Je nutnou zložkou pôdy, ktorá má byť funkčná a produktívna. Riešením by bol cielený fond na podporu a udržanie živočíšnej výroby. Všetko však stojí na ľuďoch, ktorých potrebujeme do poľnohospodárstva prilákať. A to je ďalší dlhodobý problém.

Často opakovanou tému je nedostatočná potravinová sebestačnosť Slovenska. Aká je situácia v tejto oblasti a možno súčasný stav zvrátiť?

V rámci potravinovej sebestačnosti rozoznávame produkčnú sebestačnosť, potravinovú sebestačnosť a dostupnosť domácich potravín na pultoch obchodov. V roku 2021 sme spracovali víziu moderného poľnohospodárstva do roku 2035 a podľa dostupných údajov, ktoré sa odvtedy zásadne nezmenili, je Slovensko vo viacerých oblastiach schopné vyprodukovať kvalitnú primárnu produkciu v dostatočnom množstve. Typickým príkladom sú obilniny, olejniny, cukor, a vysoko sa držala tiež produkcia surového kravského mlieka a vajec. Podľa týchto údajov dokážeme vyprodukovať okolo 75 % zeleniny, ale len 51 % spotreby ovocia, čo je naozaj málo, vzhľadom na naše mierne klimatické pásmo, ktoré je pre ovocie najvhodnejšie.

Podstatne horšie je spracovanie prvotných produktov. V rámci potravinovej sebestačnosti sme v roku 2019 pri múke a obilí dosiahli 80-% sebestačnosť a všetky ostatné komodity sú mierne, alebo aj veľmi výrazne pod touto hranicou. Riešenie existuje, ale nie je jednoduché a závisí od racionálnej podpornej politiky štátu, najmä v obnove a budovaní spracovateľských kapacít, ale tiež od každého z nás: zameranie na domácich producentov a krátke odbytové reťazce, aby potraviny necestovali cez pol sveta. Dovoz môže ovplyvniť regionálny konflikt alebo iná udalosť, ktorá uzatvorí hranice a obmedzí transport potravín, takže môžu začať kriticky chýbať. Zatiaľ sa to nestalo, ale to neznamená, že k tomu nemôže dôjsť. Ľudia sa musia rozhodnúť, či uprednostnia dovezený lacnejší produkt, často s nižšou kvalitou, alebo domáci produkt. Je ideálne, keď si nájdu svojho domáceho spracovateľa, farmára vo svojom okolí, ktorý potraviny sám produkuje.

Aké sú aktuálne plány NPPC?

Chceme a musíme ustáť náročnú dobu najmä z hľadiska financovania. Dostávame sa do projektového vákua – jedno programové obdobie končí a nové sa ešte nerozbehlo. Približne 50 % našich aktivít je však financovaných z externých zdrojov, takže intenzívne pracujeme na tom, aby sme mali z čoho fungovať aj v ďalšom období. Naším cieľom je udržať organizáciu a ponúkať kvalitné služby poľnohospodárom, potravinárom, štátu, ale aj verejnosti – služby založené na objektívnych poznatkoch a skúsenostiach. Prostredníctvom našich informačných kanálov tiež chceme prispieť k šíreniu overených informácií a vyvracaniu mýtov, fám a senzácií, ktorých je v oblasti produkcie potravín, ich spracovania a vôbec, v oblasti výživy, naozaj veľmi veľa.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes