Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Návrat k tradíciám a lokálnym potravinám

Príspevková organizácia Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) vznikla v roku 2014 zlúčením dovtedy samostatných výskumných ústavov s dlhoročnou tradíciou a vlastnými zákazníkmi.

Zabezpečuje komplexný výskum a zhromažďovanie poznatkov z oblasti trvalo udržateľného rozvoja prírodných zdrojov a transfer poznatkov poľnohospodárskeho výskumu užívateľom. Redakcia časopisu Priemysel Dnes mala tú česť rozprávať sa s generálnym riaditeľom organizácie Ing. Martinom Polovkom, PhD. Už v úvode rozhovoru zdôraznil, že v krízovom období je ešte viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné vrátiť sa k pôde, domácim tradíciám, a podporovať lokálne slovenské potraviny. „Je potrebné vážiť si poľnohospodárov a všetkých ľudí, ktorí sa podieľajú na výrobe potravín,“ dodáva. Viac o súčasnej činnosti, ďalších plánoch spoločnosti, potravinovej sebestačnosti či budúcnosti poľnohospodárstva na Slovensku prezrádza v nasledujúcich riadkoch.

Stabilná a aktívna organizácia

Generálny riaditeľ a zamestnanci NPPC dlhodobo pracujú na väčšej viditeľnosti organizácie a jej aktivít. „Záujemcovia o našu prácu nás nájdu okrem iného aj na sociálnej sieti Facebook. Vrátili sme sa späť aj k organizovaniu dní otvorených dverí na všetkých pracoviskách a spúšťame ďalšie propagačné aktivity,“ hovorí Martin Polovka. Cieľovou skupinou DOD je predovšetkým odborná verejnosť – výskumné inštitúcie, univerzity a subjekty z výrobnej praxe. Dvere však nezatvárajú nikomu. Odborná verejnosť si môže prečítať najrôznejšie štúdie na odborné témy vo viacerých odborných a vedeckých periodikách. S cieľom informovať o svojej činnosti laickú verejnosť vydáva NPPC aj viacero popularizačných časopisov, napr. Trendy v potravinárstve, Genofond či Lúky a pasienky.

Významnou zložkou financovania aktivít centra je projektová činnosť. „Čo sa týka projektov, pre mňa je významný každý projekt, menší aj väčší. Ako technologicky založený človek mám rád projekty, ktoré nás posúvajú vpred, napríklad zdokonaľovaním výrobných postupov. Aktuálne budujeme virologické laboratórium v Piešťanoch, kde sa budú vyvíjať, resp. testovať antivirotiká na prírodnej báze. Investovali sme tiež do obnoviteľných zdrojov energie – v našich prevádzkach, napr. pomocou fotovoltaických solárnych panelov, produkujeme prevádzkové médiá, paru, ktorú následne využívame v technologických procesoch. Zaoberáme sa aj vývojom technologických zariadení a optimalizáciou výrobných postupov na spracovanie plodín na unikátne a hodnotné produkty alebo ich zložky. Sme unikátni v tom, že procesy vieme aj overiť vďaka simulácii podmienok pripomínajúcich reálne prostredie výroby,“ pokračuje v exkluzívnom rozhovore Martin Polovka.

V uplynulom roku sa NPPC podarilo získať viaceré ocenenia dosiahnutých výsledkov a výstupov zo strany odbornej aj laickej verejnosti. „Pre mňa osobne je významným úspechom vytvorenie katalógu poľnohospodárskych strojov a zariadení, ktorého prvú verziu sme dali k dispozícii už začiatkom roka 2022. Ktokoľvek ho môže v podobe aplikácie nájsť a pozrieť si na webovej stránke Poľnohospodárskej platobnej agentúry (www.katalog.apa.sk). Má za úlohu pomáhať poľnohospodárom získať podporu na obnovu techniky a infraštruktúry za férových podmienok prostredníctvom výziev vypisovaných PPA. Vzhľadom na neustále sa meniace ceny zariadení ho však musíme priebežne aktualizovať a podľa potreby aj dopĺňať o ďalšie položky,“ uvádza Martin Polovka.

Cieľom spoločnosti na tento rok je zlepšenie komunikácie a spolupráce so širokou verejnosťou s ohľadom na vyzdvihnutie jej účelu, poslania a prínosu. Okrem toho je pre NPPC výzvou modernizácia, informatizácia a zefektívnenie fungovania firmy. „Reštrukturalizácia jednotlivých ústavov centra ide ruka v ruke so stabilizáciou pracovného kolektívu, ako aj so zavedením niektorých úsporných opatrení, najmä v súvislosti s cenami energií,“ dodáva generálny riaditeľ.

Potravinová sebestačnosť Slovenska

Na domácom trhu dnes nájdeme výrobky domácej produkcie, či už z ovocia, zeleniny, mlieka, mäsa alebo pekárenských výrobkov, na ktorých vývoji sa Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum podieľa v spolupráci s príslušnými výrobcami. Na niektoré z nich má dokonca udelené úžitkové vzory a rôzne patenty. Napriek aktivitám zo strany NPPC však podiel týchto výrobkov stále nie je dostatočný. „O potravinovej sebestačnosti sa musíme baviť v troch rovinách. Ide o produkčnú sebestačnosť – schopnosť vyprodukovať produkty primárnej poľnohospodárskej produkcie, potravinovú sebestačnosť, teda schopnosť spracovať primárnu produkciu doma, a dostupnosť slovenských potravín na pultoch obchodov, kde do hry vstupuje cenová a necenová konkurencia domácich verzus zahraničných produktov. Tu je na mieste otázka podpory kooperácie domácich prvovýrobných a spracovateľských podnikov, aby spolu s podporou štátu čelili výzvam a boli produkcie a konkurencieschopné,“ prezradil generálny riaditeľ.

V uplynulom roku bolo dve tretiny produkčného roka sucho, čo poznačilo primárnu produkciu. „Okrem toho, keďže nežijeme v izolovanom svete, už dopredu sa množstvo produkcie zakontrahovalo na vývoz. Nespracovanú produkciu vyvážame do zahraničia, okrem iného aj preto, že pre ňu nemáme dostatočné spracovateľské technológie. Je potrebná motivácia a cielená podpora spracovateľských podnikov a komplexné nastavenie celého produkčného reťazca. Aby bolo výhodnejšie spracovať komoditu doma, ako ju vyviezť. Na Slovensku sme pritom viac než sebestační v rôznych plodinách, najmä v cukrovej repe. Čo sa týka obilnín, produkujeme v priemere dvojnásobok našich potrieb. Aby sme boli ako Slovensko konkurencieschopní, bude potrebné zainvestovať aj do nových technológií v spracovateľskom priemysle a inovatívnych riešení, a tu vidíme významnú úlohu NPPC. Ide najmä o to, aby sme na Slovensku mali nižšie vstupné náklady na domácu produkciu potravín ako majú podniky v zahraničí,“ vysvetľuje ďalej Martin Polovka.

Potešiteľné tiež je, že v mnohých segmentoch už pomaly táto kooperácia nastáva. Prečo je to dôležité? „Uvediem príklad z nedávnej minulosti. Počas pandémie sme zaznamenali nielen výpadky liekov, ale aj – hoci relatívne nízke – ohrozenie trhu s potravinami. Je to však pre nás výstrahou. Je totiž očakávateľné a logické, že v prípade akéhokoľvek podobného ohrozenia alebo obmedzenia pohybu tovaru a osôb si štáty, odkiaľ sa k nám teraz hromadne dovážajú potraviny, môžu stiahnuť svoju produkciu len pre svoje obyvateľstvo. A my môžeme v krajnom prípade ostať bez základných potravín,“ poukazuje na potrebu zmeny prístupu generálny riaditeľ. Dnes navyše vstupujú do hry ďalšie faktory. Súčasné vysoké ceny pečiva sú dané predovšetkým vysokými energetickými vstupmi. Dopady sú ešte vyššie pri tzv. dovozových pekárenských polotovaroch. Vysoká spotreba energie je pri zmrazovaní a následnom rozmrazovaní a dopekaní na prevádzkach obchodov. „Pri súčasnom vojnovom konflikte, ktorý rozkýval ceny na burzách, je potrebné myslieť aj na to, že stredná a východná Európa pokrýva, čo sa týka obilnín, aj potreby tretích krajín. Ich nedostatok môže sekundárne spôsobiť ďalšie efekty, vrátane migračnej vlny,“ rozmýšľa do budúcna generálny riaditeľ.

Budúcnosť poľnohospodárstva a potravinárstva

Ako v mnohých iných odvetviach priemyslu aj v tom poľnohospodárskom a potravinárskom nám dlhodobo chýbajú najmä stredoškolské kádre. „Nebolo tomu tak vždy. Dnes je ale, bohužiaľ, záujem mladých ľudí o poľnohospodárstvo nízky, a preto sa veľa spoločností angažuje v podpore duálneho vzdelávania. Čo sa týka vysokých škôl, vzdelaných ľudí v odboroch ako chémia, poľnohospodárstvo a potravinárstvo máme dosť,“ uvádza k aktuálnej situácii na trhu práce generálny riaditeľ. Aj tu však vidí priestor pre NPPC, najmä pri zavádzaní inteligentných technológií a riešení, s následnou atrakciou ľudí.

Ďalší problém je podľa neho zaberanie poľnohospodárskej pôdy, respektíve jej degradácia. „Naši predkovia sa dokázali o slovenskú pôdu náležite starať, a to ďaleko do histórie. Spomeňme napr. dvojpoľný a neskôr trojpoľný systém obrábania. Dnes však klesajú počty hospodárskych zvierat, ako aj využitie poľnohospodárskej pôdy. Odhadom až 20 % poľnohospodárskej pôdy sa nevyužíva. Vytvára sa tak priestor na pestovanie rôznych účelových plodín ako sú napríklad energetické rastliny. Energetické rastliny, napriek rôznym fámam, nezaberajú pôdu, ktorá sa využíva na produkciu potravín. Navyše, vďaka biomase sa pôda obohacuje o živiny, a zároveň sa chráni proti erózii. Energetické plodiny majú ďalšie široké uplatnenie, či už ide o termické využitie na spaľovanie, výrobu bioplynu procesom suchej alebo mokrej fermentácie a výrobu bioetanolu. Prispievajú tak k lepšej udržateľnosti nášho životného prostredia. Bola by škoda nechať pôdu ležať ladom alebo ju rozpredať. Pôda má ostať poľnohospodárom, nie developerom,“ uzatvára v tejto súvislosti Martin Polovka.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes