NAFTA, a.s.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Budúcnosťou je spolupráca plynárenstva a obnoviteľných zdrojov energie

Spoločnosť NAFTA, najvýznamnejší hráč v oblasti prieskumu a ťažby ložísk ropy a plynu na Slovensku, prevádzkuje podzemné zásobníky zemného plynu, realizuje prieskumné a ťažobné činnosti a zúčastňuje sa projektov na skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov. Generálny riaditeľ spoločnosti Ing. Martin Bartošovič hodnotí uplynulý rok ako nadštandardný a ekonomicky ešte lepší ako úspešný rok 2021.

Skladovanie zemného plynu je nosnou časťou vášho biznisu. Sú v súčasnej situácii slovenské skladovacie kapacity dostatočné?

Kapacity výrazne presahujú potreby Slovenska. Sme malá krajina, pri ročnej spotrebe 5 miliárd m3 plynu má NAFTA zásobníky s objemom 2,6 miliardy m3, Pozagaz 0,65 miliardy m3, a k tomu treba pripočítať ešte zásobník SPP Storage so skladovacou kapacitou 0,576 miliardy m3 lokalizovaný na Morave. Má špeciálny účel – slúži na vykrývanie strát pre spotrebu domácností, ak by došlo k výpadku na trase. Okrem spomínaných zásobníkov na Slovensku sme v roku 2019 kúpili tri zásobníky v Nemecku s kapacitou 1,9 miliardy kubíkov, ktoré prevádzkujeme pre potreby Mníchova a okolia.

Venujete sa aj prieskumu ťažby – aká je situácia v tejto oblasti?

V prieskume ťažby je progres minimálny. Pritom plyn vyťažený na Slovensku skončí na domácom trhu – ide priamo do distribučnej siete, a to je najväčšia výhoda. Pri domácej ťažbe sa neplatí žiadne tranzitné, náklady nerastú. Napriek tomu bojujeme s aktivistami aj s legislatívou. Máme za to, že štát by mohol podporiť domácu ťažbu, lebo je prínosom pre ekonomiku.

Aktuálne plánujete realizáciu troch prieskumných vrtov v Malženiciach pri Trnave. Môžete tento projekt priblížiť?

Spoločne s dánskou firmou Vermilion Energy sme zrealizovali seizmické meranie, aby sme identifikovali potenciál lokality na vŕtanie. Potenciál odhadujeme na 500 miliónov m3. Mohol by zvýšiť domácu ťažbu z aktuálneho 1 % spotreby Slovenska až na úroveň 10 %. Zatiaľ sme preinvestovali 9 miliónov eur a ak by povoľovacie procesy išli podľa legislatívnych termínov, zemný plyn by sa mohol ťažiť už o tri roky. V roku 2019 sme stihli vyvŕtať jeden z vrtov a od tohto momentu začali projekt napádať aktivistické skupiny s nepravdivými informáciami. Dôsledkom je, že projekt stojí, a v tejto chvíli čakáme na rozhodnutie úradov. Objem 500 miliónov kubíkov je odhad, ktorý sa môže potvrdiť po navŕtaní prieskumných vrtov. Tie však blokujú aktivisti. Je to škoda, pretože 500 miliónov m3 je spotreba najväčšieho firemného klienta na Slovensku, alebo nevyhnutná spotreba pre školy a nemocnice.

Plánujete rozvíjať prieskumné aktivity aj v iných lokalitách?

V najbližších dvoch rokoch plánujeme zrealizovať približne 10 vrtov v oblasti Záhoria. Ide o zaujímavé vrty, nie je to však nový ťažobný potenciál, skôr doťažovanie starých lokalít, v ktorých pôsobíme. Ak budú vrty pozitívne, výhodou je, že v týchto lokalitách existujú naše prípojky. V novej lokalite je dôležité nielen navŕtať, ale aj dostať plyn na povrch, upraviť ho, pospájať a následne predávať.

Koncom minulého roka ste prišli s plánom využiť vrty pri Trebišove. Na aký účel by mali slúžiť?

Ide o vrty kedysi využívané na ťažbu plynu, ktorý už bol doťažený. Napadol nám koncept využitia suchého tepla. Nie je tam geotermálna voda, ale zaujímavá využiteľná teplota – na dne vrtov v hĺbke cca 2 km dosahuje približne 100°C. Koncept je jednoduchý. Tenšou sklolaminátovou trubicou budeme dolu dopravovať sladkú vodu, ktorá sa bude vracať po obvode vrtu, kde sa nachádza teplo. Na povrchu bude vychádzať teplá voda a teplo sa vo výmenníku odovzdá ďalej. Trebišovská teplárenská má zámer využívať ho ako zdroj pre teplú úžitkovú vodu. Výhodné v tomto prípade je, že pri štandardnom vykurovaní, či je to uhlie, štiepka, alebo plyn, veľkú časť nákladov predstavuje palivo. Tu však žiadne palivo nie je, pretože ide o podzemné teplo. Vŕtanie geotermálnych vrtov je extrémne drahé. Náš koncept je jednoduchý v tom, že chceme využiť existujúce vrty. Aktuálne projekt stojí na schvaľovacom procese EIA. Je paradoxom, že vrty prešli procesom EIA, keď sa ťažil plyn. Teraz tam chceme realizovať ekologicky čistý projekt, napriek tomu nám legislatíva ukladá povinnosť prejsť procesom EIA opätovne, tak čakáme na rozhodnutie úradov. Za normálnych okolností by sa projekt už dávno realizoval.

Na Slovensku začala pred niekoľkými rokmi rezonovať téma vodíkových technológií. Európska komisia vám schválila projekt H2I-S&D. Na čo sa zameriava?

Boli sme jedni z prvých, ktorí sa začali zaoberať vodíkovou témou. Už v roku 2014 sme sa pripojili do konzorcia vedeného rakúskou firmou RAG a testovali sme najprv v laboratóriách a potom v reálnom zásobníku skladovanie zmesi vodíka a metánu. Ukázalo sa, že skladovanie vodíka v zmesi so zemným plynom je technicky realizovateľné aj v poréznom type ložísk. Aktuálny projekt má európsky význam, jeho cieľom je identifikovať vhodné ložisko pre skladovanie vodíka v zmesi so zemným plynom a definovať maximálnu koncentráciu pre skladovanie v poréznom type ložiska. Vodík je pomerne agresívny, môže spôsobovať koróziu, unikať cez štandardné potrubia, je silne explozívny.

V prvej fáze budú odborníci hľadať vhodné ložiská pre skladovanie. Následný laboratórny výskum na základe širokého spektra parametrov zadefinuje maximálne prípustnú koncentráciu vodíka a vyberie sa najvhodnejšia štruktúra pre druhú fázu projektu. Bude vybudovaná pilotná testovacia technológia, v rámci ktorej sa bude vodík vyrábať elektrolýzou vody. Následne bude v čistej forme, respektíve v definovanej koncentrácii zmiešaný so zemným plynom uskladnený v ložisku. Potrebujeme získať dáta o vplyve a správaní sa vodíka v ložisku a vytvoriť komplexný obraz o možnostiach skladovania vodíka v konkrétnych podzemných horninových štruktúrach. Projekt je rozdelený do niekoľkých fáz a k realizačnej sa pristúpi len v prípade, že prvá fáza bude úspešná.

Aktivity rozvíjate aj v zahraničí – v Česku, Nemecku, Rakúsku, vo Veľkej Británii, no najväčším miestom vášho pôsobenia je Ukrajina. Ako vaše aktivity ovplyvňuje vojna?

Od roku 2021 sme jediným vlastníkom licencie Užhorod, je to tesne za hranicou. Okrem toho sme súčasťou konzorcia v troch ďalších licenciách – ležia práve v časti, kde prebiehajú boje. Tam sme prerušili všetky aktivity. Užhorod je bezpečnejšia oblasť, pred koncom roka sme tam vyvŕtali prieskumný vrt. Pokiaľ viem, boli sme jediná firma, ktorá na Ukrajine vŕtala počas vojny.

Ochrana životného prostredia patrí k vašim prioritám. Ako participujete na zelených projektoch?

V našom core biznise sa správame zodpovedne k životnému prostrediu. Keďže budúcnosť smeruje viac k obnoviteľným zdrojom, aj my sa snažíme o inštaláciu nových technológií, ktoré sa lepšie regulujú, majú nižšiu spotrebu energie a minimalizujú vypúšťané oxidy uhlíka. V poslednom období sme do našich areálov inštalovali 142 fotovoltaických panelov, aby sme na bežnú spotrebu mohli využívať solárnu energiu. Zámerov je dosť, snažíme sa ich realizovať postupne.

Ako vidíte budúcnosť spoločnosti?

Stratégia sa zásadne nemení, naším zámerom je rásť v oblasti skladovania. Po akvizícii v Nemecku sme vystúpili na šieste miesto v Európe. Sledujeme ďalšie lokality v zahraničí a ak budú zaujímavé projekty, určite sa do nich pokúsime zapojiť. Vnímame aj možnosti spolupráce plynárenstva a obnoviteľných zdrojov energie. Tým, že sa bude pripájať stále viac obnoviteľných zdrojov, vidíme nový priestor na potenciálne akvizície.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes