HASTRA, s.r.o.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Dobre je, keď stavba stojí, reklamácie nie sú a investori sa vracajú

Stavebno-obchodná spoločnosť HASTRA, s.r.o., je zameraná na pozemné a inžinierske stavby. Okrem toho má obchod so stavebným materiálom a dopravno-mechanizačné stredisko. Ako spomína generálny riaditeľ a konateľ spoločnosti Jozef Hanuliak, „v roku 1994 sme začali prakticky od lopaty. Založili sme malú firmu, riešili sme malé stavby, a postupne sme sa dopracovali k veľkým zákazkám.“ Obrat za rok 2018 dosiahne 26 mil. eur, čo je mierny nárast oproti roku 2017.

Napriek tomu je Jozef Hanuliak skeptický: „Sme 25 rokov na slovenskom trhu, ktorý je bez perspektívy, bez koncepcie a plánovania stavebnej výroby štátu. Zažili sme krízu aj inváziu západných firiem na slovenský trh. Dnes sa tešíme z každého úspechu, sme hrdí na každú stavbu. Pridaná hodnota pre nás je, keď stavba stojí, využíva sa bez reklamácií a investori sa vracajú.“ V rozhovore hodnotí nielen stavebný trh, ale aj spoluprácu so štátom.

HASTRA sa zameriava na pozemné a inžinierske stavby. Môžete predstaviť najvýznamnejšie zákazky?

V rámci inžinierskych stavieb robíme veľa pre štát, vyššie územné celky, mestá a obce, pritom nám, paradoxne, nikto nepomohol. Začínali sme ako malá subdodávateľská firma na stavbe diaľnic. Postupne sme aj sami začali dávať ponuky na realizáciu mostov, a dnes sme jedna z mála firiem, čo to ešte robí. Staviame mostné objekty po celom Slovensku, rôzne objekty diaľnic, protihlukové a protioslnivé steny, oporné múry, realizujeme regulácie korýt potokov a riek. V rámci pozemných stavieb sú to hlavne prevádzkovo-administratívne budovy, polyfunkčné objekty, kostoly, školy, bytové, občianske a priemyselné stavby. Realizovali sme viacero projektov pre Žilinskú univerzitu – tam sme prakticky už 20 rokov. Spomeniem aj Trenčiansku univerzitu, spoločnosť Continental či Matador Rubber. Je to široká škála, máme rozrobených 50 až 60 zákaziek.

Mnohé stavebné firmy hľadajú uplatnenie v zahraničí, HASTRA pôsobí hlavne na Slovensku. Môžete zhodnotiť situáciu na slovenskom stavebnom trhu?

Realizovali sme zákazky aj v zahraničí, aj tam stále sme, ale je to legislatívne dosť zložité. Nepotrebujeme sa tlačiť niekde, kde nás nechcú. Na západe je rovnaká situácia ako u nás – veľká konkurencia a nedostatok robotníkov. Aj preto slovenský trh obsadili zahraničné firmy, rovnako ako v ČR. Majú u nás len pobočky – kancelárie, počítače, pár manažérov, a všetok zisk odvezú preč. To je pre Slovensko nevýhoda. Je ťažké s nimi bojovať, pretože majú zahraničné meno a peniaze. Slovenskému stavebníctvu chýbajú výhľadové kroky do budúcnosti, strategické ciele, čo táto krajina bude robiť za 5 až 10 rokov. Nevieme, čo sa na Slovensku bude diať, aké sú priority krajiny. Nič také nie je, a to bez ohľadu na politickú situáciu. Ak majú stavebné firmy fungovať, mali by byť jasne stanovené strategické ciele, kam sa chce krajina vyvíjať, aby sa dalo plánovať. Nemáme zavedený systém a všetci doplácame na nesystémové kroky vlády – nepripravujú sa projekty, zdroje, kapacity ani ľudia. Keby bola systémovo nastavená stavba diaľnic, už cúvame späť z Košíc do Bratislavy.

Pri inžinierskych stavbách je investorom štát a jeho organizácie, prípadne samospráva. Aké máte s nimi skúsenosti? Ako sa vám darí uspieť vo verejných obstarávaniach?

Tu je ten najväčší problém – hodnota za peniaze. Tento systém je na Slovensku veľmi zle nastavený. Každá verejná súťaž má len jedno kritérium – hodnota za peniaze. Nikoho nezaujímajú skúsenosti, kvalita, referencie. Vedie to len k tomu, že stavba je často vykradnutá, nepoužívajú sa najkvalitnejšie materiály a stavba často nevydrží ani tri roky. Kedysi sa budovy stavali na 100 rokov. Dnes máme hodnotu za peniaze, ale najnižšia cena je cesta do pekla. Často sa stavba „vysúťaží“ za 45 % reálnej ceny, a potom sa len hľadá spôsob ako dodatkovať zmluvu, alebo sa hľadá priestor v službách. Nepoužívajú sa kvalitné materiály. Je mi proti stavovskej hrdosti, aby sme to tak robili. Naša spoločnosť nakupuje a zabudováva len certifikované stavebné materiály. Veľkým problémom sú tiež finančné toky. Prvých 7 mesiacov dávame peniaze do projektu – platíme mzdy, materiál, DPH, preddavky na dane. Asi po siedmich mesiacoch môžeme začať fakturovať. Takže firma si musí požičať peniaze a vlastne financovať štát. Štátne zákazky, to sú veľmi dlhé peniaze – splatnosť je 180 dní.

Po roku 2015, kedy obrat spoločnosti vyskočil nad 50 mil. eur, prišiel ekonomický prepad. Čo bolo jeho príčinou a ako ste sa s ním vysporiadali?

V roku 2016 sme nezískali dostatok zákaziek na realizáciu. Naša spoločnosť je závislá od zákaziek štátu. Týkajú sa prakticky všetkých inžinierskych stavieb – výstavby mostov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd. Štát síce vypísal dostatok zákaziek v oblasti cestnej infraštruktúry a v oblasti výstavby kanalizácie, ale vzhľadom na voľby nevyhodnotil vypracované cenové ponuky. Takže niektoré naplánované projekty nám padli. Často sa to stáva pri projektových investíciách – firma vyhrá a musí čakať aj rok, kým prevezme stavenisko. Vtedy sme museli hľadať náhradné zákazky. Aby sme nemuseli prepustiť dlhoročných zamestnancov, zabezpečovali sme menej ziskové zákazky prostredníctvom elektronickej dražby.

Mnohé firmy dnes musia riešiť vážne problémy s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Aká je situácia u vás?

Na rôznych stavbách pre nás pracuje okolo 500 až 600 ľudí. Využívame ľudí z mnohých regiónov. Často sa nám stáva, že zahraničné firmy preplatia pracovníkov, tomu nevieme zabrániť. Pracovníci z tretích krajín nie sú celkom riešením, lebo nie každý vie robiť. Ľudia odchádzajú do dôchodku a nemáme ich kým nahradiť. Aj tu absentuje systémový prístup vlády.

Neoddeliteľnou súčasťou každej firmy dnes je proekologická stratégia a bezpečnosť pracovníkov. Aké riešenia máte pri ochrane životného prostredia a pracovníkov?

Ekológiu považujeme za veľmi dôležitú vec. Spoločnosť má zavedený Integrovaný manažérsky systém – máme certifikovaný systém managementu kvality, environmentálneho manažérstva a managementu bezpečnosti a ochrany zdravia. Používame najmodernejšiu techniku, všetky naše vozidlá spĺňajú emisné normy EURO 5.

Okrem stavebníctva ste pred niekoľkými rokmi zabŕdli aj do cestovného ruchu – postavili ste a prevádzkujete ubytovacie a relaxačné centrum Belá. Čo bolo dôvodom tohto odskoku od stavebnej výroby? Ako sa vám darí napĺňať zámery v tejto oblasti?

Je to skôr osobná záležitosť. Vyrastal som v národnom parku a pamätám si, ako nám rožky a chlieb v obchode často vykúpili turisti z východného Nemecka. Som hrdý na náš krásny región a chcem, aby sa sem turisti vracali. Týmto projektom sme sa pridali k mnohým „lokálpatriotom“, ktorí investujú, aby sa do dolín vrátil život – nie pre zisk. Navyše, naše zariadenie sme stavali ako sociálny program podniku. Boli to práce mimo sezónu, trvali asi 14 až 15 rokov. Dôvodom bolo, aby sme v hluchých obdobiach nemuseli prepúšťať, alebo aby ľudia neodišli do zahraničia. Dnes chceme ponúkať služby a udržať ich kvalitu, aby sa turisti vracali. V zariadení pracujú rodiny, ktoré vďaka nemu nemusia cestovať do zahraničia za prácou. Takže je to aj akási stavovská prestíž, že robíme niečo pozitívne pre náš región a ľudí, ktorí tu žijú. Zariadenie prevádzkujeme dva roky, pričom prácu si tam našlo 50 až 56 ľudí.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes