Biopalivový holding Enviral, a.s., Meroco, a.s., a Poľnoservis, a.s.

Podrobnosti: Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Enviral Na biopalivá druhej generácie sme pripravení

Leopoldovský holding na výrobu biopalív je na Slovensku zosobnením pokroku a vývoja. V roku 2007 sa jeden z ich podnikov, spoločnosť Enviral, stala prvým výrobcom bioetanolu na našom území. Časom prenikla aj na zahraničné trhy a dnes vyrobí 100-tisíc ton bioetanolu ročne.

Ako vedľajší produkt pri výrobe bioetanolu vyprodukuje aj 100 ton kvalitného poľnohospodárskeho krmiva. Podnik Meroco vyprodukuje ročne 110-tisíc ton biodieselu. Vďaka neustálej snahe o inovácie si približne 70 % vstupov na výrobu biodieselu v podobe repkového oleja vyrábajú sami. V Maďarsku vyrobia ročne 150-tisíc ton biodieselu, 30-tisíc ton v Chorvátsku a v Čechách približne 50-tisíc ton bioetanolu. Generálny riaditeľ holdingu Mgr. Peter Kostík vidí ďalšiu budúcnosť holdingu pozitívne. Vývoj nasmerovali na druhogeneračné biopalivá a cieľom je byť nielen ekonomicky prosperujúcim podnikom, ale aj skutočným lídrom vo výrobe a technológiách.

Vývoj pokračuje ruka v ruke s vedeckým výskumom

Biopalivá nie sú nikdy uzavretou kapitolou. V súvislosti s odhodlaním spoločností holdingu posúvať úroveň biopalív stále vyššie, už dnes otvorene hovoria o prekonaní prvogeneračných biopalív a zameraní sa na biopalivá druhej generácie. Pritom neustále vyvíjajú nové spôsoby ich výroby a využitia. Tieto dva vytýčené smery má podporiť aj podpis memoranda o spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre z konca minulého roka. „Uzatvorili sme spoluprácu týkajúcu sa oblasti poľnohospodárskeho výskumu a efektívnej produkcie vstupných surovín používaných na výrobu prvogeneračných biopalív, ale samozrejme aj možnosti výroby biopalív druhej generácie. Tie by sme chceli vyrábať zo surovín a odpadov z poľnohospodárskej výroby,“ hovorí o vedeckej spolupráci Kostík. V súčasnosti spolupráca so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou prináša prvé ovocie vo forme konzultácií, prvotných meraní a koordinovania spoločných postupov pri zefektívnení výroby.

V Envirale sa problematika biopalív druhej generácie aj vďaka akademickej práci skúma v komplexnom pohľade. Ako hovorí Kostík, ide už o konkrétne vyhľadávanie zdrojov. „Potrebujeme nájsť vhodnú surovinu v dostatočnom množstve, ale aj v efektívnej vzdialenosti od závodu. Prepravné náklady v ekonomickej zmysluplnosti hrajú významnú úlohu,“ tvrdí. Výroba druhogeneračných biopalív je totiž finančne napnutou záležitosťou. Produkcia je drahšia aj napriek zdaniu, že odpadovej suroviny či celulózy je dostatok. Nájsť dostatok kvalitnej suroviny v blízkom okolí je niekedy problematické. Preto v Envirale pristúpili aj k ďalšiemu výskumu. Partnerom je Výskumný ústav papiera a celulózy, s ktorým vstúpili do trojročného experimentálneho projektu. „Podarilo sa nám naštartovať projekt výroby a využitia druhogeneračného liehu. Prvou fázou je identifikácia vhodných surovín na celulózový lieh. V ďalšej fáze má prebehnúť spracovanie surovín a záverom projektovej úlohy je realizácia pilotnej jednotky v našej spoločnosti. Výstupom projektu v treťom roku by mala byť pilotná prevádzka v malých objemoch výroby,“ hovorí Kostík.

Druhogeneračné biopalivá čakajú na zelenú z Bruselu

V Envirale už pracujú na príprave druhogeneračných palív, hoci ich budúcnosť nie je úplne jasná. Tú má v rukách Európsky parlament, ktorý bude v tomto roku prerokovávať aj otázku, ako ďalej s novými biopalivami. Podľa slov Petra Kostíka veľká časť budúcnosti druhogeneračných biopalív stojí práve na legislatíve. „Na prelome rokov 2014 a 2015 by sa do druhého čítania mala dostať novela smernice o obnoviteľných zdrojoch. Predpokladáme, že v prvom polroku 2015 by mohla mať definitívnu podobu. Potom bude legislatívne prostredie jasne definované a rovnako aj podmienky, za akých sa druhogeneračné palivá môžu vyrábať, v akom rozsahu budú umiestňované na trh a ako sa vyčlenia voči klasickým biopalivám,“ konštatuje Kostík.

Kým nie je ustálený legislatívny rámec, ani v Envirale nie je rozhodnuté, v akej miere bude spoločnosť produkovať nové biopalivá. Považujú ich však za budúcnosť, a preto už rokujú s potenciálnymi dodávateľmi o nákupe nových technológií. Vedenie spoločnosti očakáva, že v horizonte dvoch až troch rokov by sa pri ekonomickej efektívnosti mohli na slovenskom trhu objaviť ďalšie biopalivá druhej generácie, okrem tých, ktoré už dnes holding vyrába z použitých kuchynských olejov. Peter Kostík však dnes nepredpokladá, že by sa súčasná výroba biopalív prvej generácie dostala do úzadia. Prvá generácia má nezastupiteľné miesto a do konca druhej dekády bude jej produkcia neustále narastať. Odhaduje sa, že druhá generácia bude tvoriť len doplnok súčasnej výroby.

Aká je skutočná cena liehu?

Kým druhogeneračné biopalivá sú na výrobu stále dosť náročné, náklady na výrobu klasického bioetanolu za posledné obdobie výrazne klesli. Aktuálne ceny etanolu sú nižšie ako ceny benzínov. Preto sa primiešavanie biozložky do motorovej nafty či benzínu rentuje. Cena finálneho paliva sa vďaka bioetanolu znižuje, čo je benefit pre zákazníka. Cena samotného etanolu však vďaka dotáciám zo strany národných vlád nie je na celom svete jednotná. Túto „dieru“ začali využívať niektorí z obchodníkov, ktorí vedeli do Európy cez Nórsko priviesť lacný dotovaný bioetanol z USA. Takýto postup nie je v súlade s pravidlami zdravého konkurenčného prostredia. Európski výrobcovia etanolu preto podali sťažnosť na dovoz lacného etanolu. Kauzu približuje Peter Kostík: „Realizovali sme aktívne kroky na ochranu európskeho trhu pred bioliehom, ktorého výroba a export sú dotované, čím má minimálnu cenu. Tá mohla vážne ohroziť bioetanolový priemysel v Európe.“ Hoci sa podarilo prijať opatrenia zo strany Európskej komisie vo forme dovozných ciel, príbeh dumpingových cien sa nekončí. Obchodníci dnes hľadajú nové spôsoby a dokážu dostať americký etanol na trh pod inými kódmi za výhodnejších podmienok. „Situácia nie je ideálna, našťastie k prirodzenej ochrane prispel aj pokles cien na európskych trhoch. Ekonomická výhodnosť dovozu z USA už nie je tak relevantná ako v minulosti,“ konštatuje Kostík. Napriek výkyvom na trhu má spoločnosť Enviral kľúčových odberateľov biopalív. Najväčšími sú rafinérie zo skupiny MOL a približne 35 % produkcie putuje k ďalším rafinériám, najmä v Čechách, Nemecku, Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Poľsku či Rumunsku.

Kvalitné biopalivá aj krmivá pod jednou strechou

Spoločnosti holdingu sú dlhodobými hráčmi na trhu, kde sa ceny vstupných komodít vo forme kukurice či repky nedajú nijako ovplyvniť. Tie sa odvíjajú od európskych a svetových trhov. Rovnako sú na tom ceny výstupov. „Na strane vstupov aj výstupov musíme rešpektovať svetové ceny, možnosti a predstavy výrobcov. Dnes ale všetky činnosti plánujeme tak, aby sme si plnili všetky záväzky voči kľúčovým odberateľom a rafinériám,“ tvrdí Kostík. Za posledné obdobie spoločnosti holdingu investovali do zefektívnenia skladových kapacít pre vstupné komodity, aj do výroby elektrickej a tepelnej energie cez kogeneračné jednotky. „V minulom roku sme realizovali investíciu do zariadení na výrobu kukuričného oleja, ktorý už vieme oddeliť od krmiva vznikajúceho pri výrobe etanolu z kukurice. Dnes tento olej separujeme a využívame jeho pridanú hodnotu,“ vysvetľuje Kostík. „Pri výrobe etanolu navyše produkujeme suroviny na výrobu kŕmnych zmesí pre zvieratá podľa konkrétneho typu. Krmivá nachádzajú svoje miesto nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Nemecku či Taliansku,“ hovorí Kostík. Plány holdingu sú pestré, rovnako ako ich portfólio. Preto neustále investuje do inovácií a prináša nové možnosti, ktoré vedú svet k ešte vyššej biologickej efektivite.