Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s.

Podrobnosti: Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

BB-Reg.sprava ciest 16 Reštrukturalizácia povedie k značným úsporám

Starostlivosť o cestnú sieť najväčšieho samosprávneho kraja na Slovensku nie je jednoduchá záležitosť. Obzvlášť ak zdedíte stovky kilometrov komunikácií, ktoré nevideli nový asfalt už niekoľko desaťročí. Hoci sú úlohy Banskobystrickej regionálnej správy ciest, a.s., (BBRSC) náročné, darí sa jej postupne ukrajovať z dlhého zoznamu najproblémovejších úsekov.

Okrem toho sa spoločnosť stará aj o komplexnú údržbu cestnej siete nižších tried, vďaka ktorej sa vodiči môžu cítiť za volantom o čosi bezpečnejšie. O zodpovednej a zložitej práci stoviek jej zamestnancov, ale aj o tom, prečo tohtoročná mierna zima nebola pre cestárov až taká jednoduchá, sme sa rozprávali s Michaelou Piliarovou, tlačovou hovorkyňou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Banskobystrická regionálna správa ciest pôsobí v rozlohou najväčšom kraji na Slovensku. To so sebou prináša aj veľký počet ciest rôznych tried, na ktorých zabezpečujete nielen nutné opravy, ale aj zimnú údržbu. O koľko kilometrov ciest sa BBRSC stará a v akom stave sa v súčasnosti cestná sieť Banskobystrického kraja nachádza?

Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., prešla od 1. júla 2015 organizačnou zmenou, pri ktorej bolo zrušených 6 závodov. Územie bolo rozdelené na 4 oblasti s dvoma organizačnými stupňami riadenia. Na základe zmlúv uzatvorených s Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK) spoločnosť zabezpečuje bežnú údržbu ciest II. a III. triedy a správu zvereného majetku. Pod správu BBRSC spadá viac než 609 km ciest II. triedy a vyše 1850 km III. triedy, čo je dohromady takmer 2500 km komunikácií. Okrem toho spravuje aj 1036 mostov všetkých kategórií v spoločnej dĺžke vyše 10 km. Na základe zmluvy uzatvorenej so Slovenskou správou ciest spoločnosť zabezpečuje BBRSC aj bežnú údržbu a opravy viac než 600 km ciest I. triedy.

Porovnanie stavu ciest v rokoch 2005 a 2014 ukazuje na nepriaznivý vývoj. Výrazne poklesli dĺžky ciest vo veľmi dobrom, dobrom i vyhovujúcom stave. Dĺžka ciest v nevyhovujúcom a havarijnom stave dokonca výrazne vzrástla. V celkovom hodnotení sa stav ciest II. triedy v Banskobystrickom kraji značne zhoršil. V zlom technickom stave je v BBSK väčšina úsekov ciest bez ohľadu na funkciu, akú pre motoristov plnia. Na stavebno-technickom stave regionálnej cestnej siete sa vo veľkej miere prejavuje i zvýšená intenzita ťažkej nákladnej dopravy. Jedná sa o cesty spájajúce okresné mestá vrátane ciest, na ktorých je zákaz prejazdu nákladnej dopravy nad 12 ton (obchádzanie elektronického mýta).

Práca cestárov počas zimnej sezóny je pre bežného človeka pomerne známa – staráte sa o odhŕňanie snehu z vozoviek, posyp ciest alebo ich čistenie od snehu frézovaním. Podstatne širšie portfólio činností má však vaša spoločnosť počas letnej sezóny. Viete našim čitateľom predstaviť aktivity, ktoré na cestách realizujete od apríla do októbra?

Činnosti cestárov počas zimy nepozostávajú len z odhŕňania a posypu vozoviek, ako si laická verejnosť často myslí, ale zahŕňajú aj ďalšie činnosti, ktoré sú úzko späté so zabezpečením bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ide najmä o čistenie rigolov a krajníc, opiľovanie drevín zasahujúcich do jazdného profilu vozoviek, vysprávky výtlkov, odstraňovanie mimoriadnych udalostí (zaplavenia ciest, poškodenia cestnej infraštruktúry pri nehodách), osádzanie dopravného značenia (bohužiaľ aj po krádežiach) a smerových stĺpikov či opravy a výmeny zvodidiel. Nezanedbateľnou činnosťou je údržba a opravy techniky pre zabezpečenie akcieschopnosti zásahov na cestách.

Čo sa týka činností počas letných mesiacov, venujeme sa po zime hlavne vysprávkam výtlkov a čisteniu ciest po zimnom posype. Letné činnosti ďalej zahŕňajú údržbu cestných rigolov, kosenie cestných pozemkov, odstraňovanie krov a drevín na cestných pozemkoch, údržbu a osádzanie dopravných značiek, obnovu vodorovného dopravného značenia, odstraňovanie škôd pri mimoriadnych udalostiach, ako aj čistenie uličných vpustí. Popri údržbe ciest sa venujeme aj údržbe mostov a priepustov na cestách, kde sú hlavnými činnosťami čistenie priepustov od nánosov, opravy a rekonštrukcie čiel priepustov, čistenie hornej a spodnej stavby mostov, údržba opôr a ríms mostov, odstraňovanie náletových drevín, čistenie odvodňovačov a údržba mostných zábradlí a zvodidiel.

Verejnosťou ostro sledovanou činnosťou BBRSC je najmä oprava poškodených úsekov ciest, ktorých je v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja naozaj veľa. Ktoré investície v rámci rekonštrukcie komunikácií patrili v minulom roku medzi najväčšie a ktoré úseky plánuje spoločnosť opravovať v roku 2016?

V roku 2015 pokračovali rekonštrukcie a modernizácie jednotlivých úsekov ciest v správe kraja. BBRSC do nich investovala viac než 5,5 milióna eur. Medzi najväčšie investície patril najmä projekt „Modernizácia a rekonštrukcia ciest III/527017 Sucháň – Čebovce, III/508022 Opava, na posilnenie vybavenosti územia“, ktorý riešil ťažko poškodené lokálne cesty na juhu samosprávneho kraja v blízkosti Veľkého Krtíša. Okrem toho BBRSC riešila aj likvidáciu povodňových škôd na cestných telesách v okrese Revúca a množstvo menších, avšak súvislých opráv ďalších úsekov ciest v rámci celého kraja. Sumu 165-tisíc eur spoločnosť investovala aj do projektových dokumentácií či samotných opráv mostov. Konkrétny zoznam plánovaných aktivít a investícií v roku 2016 bude známy až po ich odsúhlasení zastupiteľstvom BBSK. Už teraz však môžeme povedať, že medzi investície sa zaradia rekonštrukcie mostov v Jalšovníku, Záhorciach a Litave.

BBRSC zaznamenala v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výraznejší pokles tržieb. Čo bolo jeho hlavnou príčinou? Aké hospodárske výsledky dosiahla spoločnosť v predchádzajúcom roku?

Našimi najväčšími odberateľmi sú BBSK a Slovenská správa ciest. Pokles tržieb bol zaznamenaný najmä zo strany Slovenskej správy ciest, ktorá v roku 2013 významnejšie zainvestovala do údržby a opráv, čo malo za následok zníženie tržieb od roku 2014. Výška tržieb takisto závisí od poveternostných podmienok, najmä počas zimy. Naša spoločnosť v roku 2014 dosiahla stratu vo výške 453 566 eur.

V súvislosti so stratovým hospodárením v roku 2014 kolovali informácie, že v BBRSC by mohlo dôjsť aj k prepúšťaniu zamestnancov. K nemu ste napokon aj v menšej miere pristúpili. Na druhej strane – vašim zamestnancom ste od 1. januára 2016 zvýšili mzdy, predovšetkým v nižších tarifných triedach, tzn. pracovníkom s najnižšími príjmami. O koľko percent ste navýšili platy v spoločnosti a kde ste na tento krok našli rezervy?

V roku 2015 prišlo k celkovej reštrukturalizácii spoločnosti, ktorej cieľom bolo prispôsobiť organizačnú štruktúru aktuálnym objemom výkonov a rozpočtovým možnostiam hlavných odberateľov. Počas tejto reštrukturalizácie sa počet zamestnancov znížil z pôvodných 480 na 450 a preskupilo sa rozdelenie jednotlivých oblastí údržby v rámci kraja, pričom z pôvodných 6 závodov vznikli 4 oblasti. Táto reštrukturalizácia má priniesť plánovanú celkovú úsporu finančných prostriedkov v objeme 600-tisíc eur ročne. Vďaka tomuto opatreniu a dôslednejšej kontrole nákladov spoločnosti sme si k 1. januáru 2016 mohli dovoliť zvýšiť platy zamestnancom prevádzky o 7 %.

Tohtoročná zimná sezóna cestárov veľmi nepotrápila. Mierne počasie a len občasné snehové zrážky ušetrili v každom samosprávnom kraji nemalé financie. Ako hodnotíte zimnú sezónu z pohľadu vykonávateľa zimnej údržby župných ciest? Došlo počas nej v niektorých častiach kraja k náročnejším situáciám pri zvládaní rozmarov počasia?

Je pravdou, že táto zima patrila opäť medzi tie slabšie. Miernejší charakter počasia však neznamená automaticky obrovskú úsporu financií. Podľa štatistík totiž počet ľadových, mrazových či zrážkových dní nebol zďaleka nízky. Pomerne významná časť územia kraja sa vyznačovala tzv. fázovitosťou – tzn. dážď prechádzal do sneženia a naopak. Neustále striedanie teplôt okolo bodu mrazu za pomoci vetra vytváralo poľadovice, a to opakovane a nielen v ranných či večerných hodinách. Namŕzanie hmiel, a to aj pri teplotách slabo nad nulou, bolo skoro pravidlom. Vietor nespôsoboval iba namŕzanie, ale aj lámanie konárov či celých stromov zaťažených záľahou namrznutého snehu. Popadané stromy či konáre bolo nevyhnutné priebežne odstraňovať z profilu vozovky. Stromy samozrejme ničili zvodidlá a ďalšie dopravné zariadenia, čo bolo takisto potrebné ošetriť aspoň v najnevyhnutnejšej miere. Neustále striedanie teplôt v kombinácii s pôsobením soli spôsobovalo otváranie sa vozoviek vo forme výtlkov. Na stave komunikácií sa napokon podpísalo aj finančné poddimenzovanie údržby v roku 2015 a roky predtým. Posledným objektívnym faktorom nie malých nákladov je tečúca voda. Jej pôsobením dochádzalo k upchatiu priepustov či kanalizácií, kde bolo potrebné vykonať zásah.

Od mája 2014 majú samosprávne kraje možnosť nakupovať posypovú soľ na Komoditnej burze Bratislava (KBB). Napriek finančnej výhodnosti však túto možnosť doteraz využila jedine banskobystrická župa prostredníctvom vašej spoločnosti. Aké hlavné výhody ponúka tento spôsob obstarávania posypového materiálu a koľko prostriedkov sa BBRSC podarilo vďaka nákupom na komoditnej burze ušetriť?

Komoditná burza Bratislava ponúka jednoduchý, rýchly a najmä transparentný spôsob nakupovania posypovej soli. Spĺňa všetky podmienky verejného obstarávania a je anonymná, čo znamená, že údaje o dodávateľovi/odberateľovi sa vám zobrazia až vo vytvorenom a zverejnenom kontrakte, ktorý vzniká spárovaním anonymného dopytu a anonymnej ponuky. Priestor na manipuláciu obchodov je preto naozaj minimálny. Burza ponúka aj možnosť tzv. spotových obchodov s lehotou dodania do 48 hodín v prípade kalamitných situácií a urgentnej potreby posypovej soli.

Pôvodne vysúťažená cena posypovej soli sa pohybovala v rozmedzí 103 – 106 eur bez DPH na tonu. Cez KBB sa nám podarilo posypovú soľ obstarať za 71 eur bez DPH na tonu (v roku 2014) a v priemere za 68,40 eur bez DPH na tonu (v roku 2015). Pri objeme zhruba 18-tisíc ton na zimnú sezónu sa jedná o úsporu približne 650-tisíc eur.