Dotácie na fosílne palivá dosiahli podľa IEA minulý rok 409 mld. USD

Podrobnosti

Kategória: Energetika

Paríž - Objem dotácií do fosílnych palív by do roku 2020 mohol dosiahnuť až 660 miliárd USD (500,72 miliardy eur), ak sa nepristúpi k reformám na zrušenie takejto formy štátnej pomoci.

Uviedla to Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA). Zrušením dotácií by štáty na jednej strane podporili rozvoj zelených energií a zároveň znížili tlak na štátne rozpočty.

Organizácia odhaduje, že minulý rok vyplatili štáty dotácie v tejto oblasti v sume 409 miliárd USD oproti 312 miliardám USD v roku 2009. To znamená až 33-% rast.

"Vlády a daňoví poplatníci vynaložili na podporu produkcie a spotreby fosílnych palív takmer pol bilióna dolárov," uviedla IEA v časti správy World Energy Outlook, ktorú oficiálne zverejní 9. novembra. "V období trvale vysokých cien energií predstavujú dotácie výraznú záťaž pre ekonomiku," dodala. Najviac dotácií podľa IEA poskytol Irán a hneď po ňom Saudská Arábia.

"Je to enormné množstvo peňazí," povedal hlavný ekonóm IEA Fatih Birol. "Bez ďalších reforiem sa objem dotácií v oblasti fosílnych palív dostane do roku 2020 až na 660 miliárd USD, čo predstavuje 0,7 % svetového hrubého domáceho produktu." Birol varoval už minulý rok, keď povedal, že už do roku 2015 by sa bez adekvátnych reforiem mohli dotácie dostať na 600 miliárd USD. Spomalenie tempa rastu sa podľa neho podarilo dosiahnuť najmä vďaka úsiliu niektorých veľkých ekonomík, vrátane Číny, Indie a Ruska.

Odstránenie dotácií do roku 2020 by znížilo dopyt po energiách vo svete zhruba o 4 % a výrazne zredukovalo emisie skleníkových plynov, dodala IEA.  

Nová generálna riaditeľka organizácie Maria van der Hoevenová však uznáva, že úplne odstránenie dotácií nebude jednoduché, najmä pre odpor politikov a krátkodobé nepriaznivé dôsledky pre adresátov dotácií.

V USA, ktoré sú najväčším spotrebiteľom ropy, sa napríklad prezident Barack Obama snaží zrušiť úľavy na daniach pre veľké ropné koncerny, naráža však na neochotu Republikánskej strany. Okrem takýchto dotácií niektoré krajiny dotujú priamo aj pohonné látky, aby znížili náklady pre obyvateľov. Zrušenie týchto dotácií by automaticky viedlo k zvýšeniu cien palív.

"Dotácie, ktoré umelo stláčajú ceny energií pre koncového spotrebiteľa, majú neželané dôsledky ako plytvanie surovinami, cenové výkyvy a blokovanie konkurencie zo strany obnoviteľných energií," povedala van der Hoevenová. Ako dodala, je presvedčená, že ich odstránenie zlepší energetickú bezpečnosť, prinesie krajinám ekonomické výhody a zníži objem emisií skleníkových plynov.

06.10.2011 (TASR) (Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR porušením autorského zákona.)