Nové centrum bude vyvíjať a vyrábať biodegradovateľné plasty

Podrobnosti

Kategória: Chemický a farmaceutický priemysel

Nitra – Výskumom a vývojom nových polymérnych materiálov a prenosom technológií z laboratórií do priemyselnej praxe sa bude zaoberať nové centrum, ktoré otvorili v Nitre.

Centrum aplikovaného výskumu environmentálne vhodných polymérnych materiálov vzniklo na základe spolupráce Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave s komerčnou sférou. „Unikátny vynález biodegradovateľných plastov z obnoviteľných materiálov vznikol na pôde spoločného pracoviska STU a Ústavu polymérov SAV, teraz sa uchádza o slovenský a svetový patent. Vynález zaujal verejnosť a pritiahol firmy, ktoré chcú objav vedcov využiť vo výrobe,“ skonštatoval Pavel Alexy z STU, jeden z autorov patentu.  

Centrum sa vďaka prístrojovému vybaveniu zaraďuje k špičkovým pracoviskám v oblasti technológií spracovania plastov. Najmodernejšie prístroje umožňujú tiež testovanie vlastností nových materiálov a hodnotenie ich štruktúry. Podľa Ivana Hudeca z STU je centrum vybavené linkami bežne používanými na výrobu plastikárskych produktov a produktov z gumy, ktoré pokrývajú celé spektrum výrobkov, ktoré sa z týchto materiálov dajú vyrobiť. „Sú to pilotné linky, na ktorých sa dá testovať vhodnosť materiálov na spracovanie niektorou technológiou a súčasne sa dajú vyvíjať aj nové materiály. Našich študentov chceme vzdelávať priamo v podmienkach praxe,“ povedal Hudec. Podľa jeho slov dosahuje celková hodnota inštalovaných zariadení tri milióny eur, pričom finančná spoluúčasť STU predstavuje päť percent. Celý projekt bol financovaný zo štrukturálnych fondov a časť aj z nórskych fondov. Priestory na zriadenie centra prenajala univerzite za symbolickú cenu súkromná spoločnosť, ktorá zároveň investovala niekoľko stotisíc eur do úpravy objektu.

Aktuálne vedci spolu s podnikmi hľadajú možnosti využitia unikátneho vynálezu biodegradovateľných plastov v praxi. „V spolupráci s podnikateľskou sférou v centre testujeme využitie nového plastu vo väčších objemoch v poloprevádzkovej výrobe. Súčasťou centra je aj linka, ktorá simuluje podmienky výroby ekologických materiálov pre obaly vo väčších objemoch. Overujeme tiež možnosti využitia bioplastov pri 3D tlači v zdravotníctve, ale aj ako obalov na potraviny, lieky, fľaše a iné produkty,“ informoval Alexy. Podľa Hudeca majú biodegradovateľné plasty v praxi široké využitie od automobilového priemyslu cez zdravotníctvo až po potravinárstvo či catering. „Máme za sebou niekoľko prevádzkových skúšok, vyrobili sa desiatky kilogramov obalových fólií, ktoré sa testujú a ktoré ponúkame ako alternatívny nový materiál,“ povedal Hudec. Za najväčšiu slabinu v súčasnosti považuje cenu nového materiálu. „Vstupné suroviny nie sú až také lacné ako suroviny z ropných produktov. Keď sa základných surovín vyrába málo, sú drahé, lacnejšie budú, keď sa ich bude vyrábať viac. Vo svete sa predpokladá nárast týchto materiálov medziročne o 10 až 20 percent, perspektívu teda majú. Otázka je, či ich podporí aj štát svojou legislatívou.“

Okrem zamerania na ekologické riešenia polymérnych výrobkov z bioplastov bude centrum poskytovať technické a odborné služby a poradenstvo širokému spektru spracovateľov plastov. Analytické a skúšobné metódy dostupné v centre spolu s kvalifikovaným personálom môžu spracovateľom a výrobcom pomôcť efektívne zlepšovať technologické procesy v podnikoch. Centrum bude k dispozícii aj výskumným a vývojovým organizáciám, ktorým môže uľahčiť zapojenie do národných a medzinárodných projektov v oblasti polymérnej chémie a technológie. V neposlednom rade bude slúžiť na vzdelávanie odborníkov v oblasti technológie spracovania polymérov.

Základom výroby bioplastov sú dve zložky – kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu, a polyhydroxybutyrát – biomateriál produkovaný baktériami. Baktériám stačí poskytnúť ako živinu cukor. „Vďaka tomuto zloženiu sú bioplasty absolútne odbúrateľné v prírode. Na komposte sa v priebehu pár mesiacov rozložia na biomasu, vodu a oxid uhličitý. Ani ten nie je pre životné prostredie problémom, pretože rastliny ako kukurica či cukrová trstina potrebujú pre svoj rast práve oxid uhličitý,“ skonštatoval Alexy.

24.06.2015 TASR