Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

Podrobnosti: Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

St.geol.ustav D.Stura 15 75 rokov v geologických službách Slovensku

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) možno právom definovať ako vedecko-výskumnú organizáciu. Výskum geologického podložia, ktorý priniesli, umožnil na Slovensku stavať železnice, cesty, ťažiť rudy. Ústav má slávne korene a za 75 rokov sa podarilo výskumníkom zmapovať už takmer celé územie Slovenska. Tým sa však úloha nekončí.

Geológia je tak trochu nekonečný príbeh, o ktorom hovorí súčasný generálny riaditeľ Ing. Branislav Žec, CSc.

Slávne dejiny slovenského ústavu

Návrh na založenie samostatného výskumného geologického ústavu na Slovensku podali v novembri 1938 profesor Dimitrij Andrusov, vnuk slávneho Heinricha Schliemanna, ktorý vykopal Tróju, a profesor Imrich Karvaš. Zákon o Štátnom geologickom ústave prijal snem 15. mája 1940 a 12. júna k nemu vyšlo vládne nariadenie. V roku 1949 bol Štátny geologický ústav premenovaný na Slovenský ústredný ústav geologický. Stal sa pobočkou Ústředního ústavu geologického v Prahe. Od 1. júna 1965 sa Geologický ústav D. Štúra vyčlenil z organizácie v Prahe a oficiálne sa stal samostatným ústavom pre základný geologický výskum Slovenska. Ústav prešiel mnohými zmenami aj formami transformácie, no jeho poslanie bolo nemenné počas dlhých rokov. Vznikali regionálne centrá a nakoniec bola 26. apríla 2000 Geologická služba Slovenskej republiky rozhodnutím ministra premenovaná na Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

V súčasnosti funguje ŠGÚDŠ v rámci štyroch regionálnych pracovísk. Základné pracovisko so 150 pracovníkmi je v Bratislave a ďalšie sú v Košiciach, Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi. Dôležitou súčasťou organizácie sú hlavné odbory informatiky, geológie, geoanalytických laboratórií, ekonomiky a hospodárskej správy. V symbióze zabezpečujú pre Slovensko komplexný geologický servis aj informovanosť verejnosti.

Geologické mapy Slovenska treba neustále rozvíjať

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra je poverený výkonom geologickej služby SR aj zostavovaním geologických máp a textových vysvetliviek k nim. Ako jediný má právo a povinnosť ich publikovať. Ich význam je komplexný, s dopadom pre rozvoj celospoločenskej a hospodárskej línie štátu. „Náš prehľad sa zaoberá nielen mapami publikovanými naším geologickým ústavom. Sú v ňom uvedené aj geologické mapy dotýkajúce sa územia Slovenska v rámci bývalého Československa. Zároveň si dovoľujem pripomenúť, že sa venujeme iba publikovaným geologickým, tektonickým a kvartérnym mapám, pretože tvoria základ poznania geologickej stavby územia štátu,“ vysvetľuje Branislav Žec. Z nich je však odvodené množstvo máp ďalších nadstavbových geologických disciplín, ako hydrogeologické, inžinierskogeologické, hydrogeochemické, geochemické, geofyzikálne, geologicko-náučné, mapy ložísk nerastných surovín a pod. „Od roku 1940 sme zostavili celý rad geologických máp v rôznej mierke. Poslednú mapu v mierke 1:200 000 sme ukončili v roku 2008. Čo sa týka mapy v mierke 1:50 000, máme mapku regiónov a z územia Slovenska máme asi 49 máp v tejto mierke. Za 50 rokov sme zmapovali územie Slovenska na približne 97 % a odhadujem, že v roku 2018 sa nám podarí v mierke 1:50 000 zmapovať 100 % územia Slovenska,“ hovorí riaditeľ. Zároveň však dodáva, že tým sa práca nekončí, nakoľko bude potrebné pozrieť sa na prvé mapy, ktoré pracovali s informáciami dostupnými v 70. rokoch.

Tisíce výskumov dostupných v digitálnej podobe

Na sklonku minulého roku bol spustený ako záver projektu Geologický informačný systém – GeoIS nový mapový portál ŠGÚDŠ. Jeho tvorbou sa sprístupňujú existujúce a novozískané geologické informácie užívateľom. Tento servis je pre každého občana bezplatný a napomáha informovanosti o geologickej stavbe nášho územia. „Jedným z dôležitých projektov ukončených v júni 2015 bola aj Digitalizácia kultúrneho dedičstva rezortných a mimorezortných pamäťových fondových inštitúcií. Projekt trval od mája 2012 a patril do Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Digitalizovali sme 42-tisíc správ a informácií, ktoré boli v rámci ústavu publikované a prenesené na web stránku. Dnes sa vie verejnosť dostať ku všetkým informáciám prostredníctvom internetu,“ vysvetľuje Branislav Žec.

Cieľom bolo predovšetkým vytvorenie otvoreného informačného systému o geológii, vrátane databáz geologických údajov a prístupu k týmto informáciám cez internet. Ďalším cieľom bolo vypracovanie a sprístupnenie Digitálneho archívu Geofondu. Všetky výstupné úlohy sú v súčasnosti dostupné na webovom sídle ústavu v samostatných častiach Mapový portál a Digitálny archív. Už dnes má však ŠGÚDŠ vytýčené nové horizonty. „V záverečnej správe úlohy GeoIS boli navrhnuté hlavné témy nového projektu, ktorý má na predchádzajúci plynule nadväzovať. Najdôležitejšou úlohou sa stáva logická potreba zabezpečenia správy a aktualizácie všetkých aplikácií jednak po stránke technologickej, ale aj po stránke odbornej. Tu sa počíta so spracovaním ďalších geologických informácií, ktoré neboli predmetom predchádzajúcej úlohy, respektíve informácií, ktoré získavame priebežným riešením iných geologických úloh,“ načrtáva budúcnosť Žec.

V období 2012 až 2016 sa plánujú v ŠGÚDŠ prioritne zamerať aj na rozvoj informačnej infraštruktúry geologického informačného systému založenej na výsledkoch odbornej činnosti. Medzi priority bude patriť aj budovanie centrálneho údajového skladu geologických informácií, správa a aktualizácia mapového servera. Súčasťou ďalších projektových aktivít bude aj dobudovanie digitálneho archívu záverečných správ, vybraných knižničných fondov a odborných publikácií a zriadenie a sprístupňovanie geologických informácií prostredníctvom technologicky zodpovedajúceho geologického informačného portálu. To však ani z ďaleka nevyčerpáva paletu aktivít, pretože ako hovorí Branislav Žec: „Geologický výskum nikdy nie je hotový.“

Geofond uchováva tajomstvá našej Zeme

V rámci ŠGÚDŠ predstavuje Geofond moderné archívne pracovisko. Cenný je hlavne z pohľadu nenahraditeľnosti zozbieraných informácií. Súčasťou Geofondu je nielen písomná, ale hlavne hmotná dokumentácia. Uchováva všetky hlboké vrty do maximálnej hĺbky 5 kilometrov. Ide aj o vrty spred 40 rokov, ktoré sú uskladnené v terénnej základni v Kráľovej pri Senci a v Betliari. Každý záujemca o štúdium týchto prameňov tak môže nahliadnuť týmto spôsobom do minulosti. Digitalizovaný archív totiž nie vždy stačí a možnosť prezrieť si geologické vrty je jedným z nenahraditeľných pokladov ŠGÚDŠ.

V rámci svojich činností zabezpečuje Geofond aj registráciu prieskumných území, vedenie registrov geologickej preskúmanosti a vedenie registrov starých banských diel. Súčasťou Geofondu je aj vedenie evidencie výhradných ložísk, ktoré sa po ukončení prieskumu neťažia, a zabezpečenie ich ochrany. Nechýbajú stanoviská k investičnej výstavbe z hľadiska ochrany ložísk nerastných surovín. Rovnako dôležitou súčasťou je aj hodnotenie stability územia a registrovaných geologických prác.

Laboratóriá pre 21. storočie

Pýchou ŠGÚDŠ sú špičkové geoanalytické laboratóriá, ktoré zabezpečujú takmer kompletný servis analytických, fyzikálno-chemických a mineralogických prác. A to nielen pre potreby geologického výskumu, ale aj prieskumu a vyhľadávania nerastných surovín, regionálnej geológie, hydrogeológie, geochemického mapovania a monitoringov životného prostredia.

Laboratóriá sú jednou z najdôležitejších súčastí ústavu. Preto v minulom roku ŠGÚDŠ v rámci projektu Infraštruktúrnych regionálnych centier nakúpil do pracoviska geoanalytických laboratórií v Spišskej Novej Vsi prístrojové vybavenie za 3,5 milióna eur. „Laboratóriá dostali približne 59 nových prístrojov pre anorganický svet. V súčasnosti chceme pokračovať. Nový projekt by mal inovovať prístroje určené pre organický svet za 5 miliónov eur, čím by sa laboratórium stalo jedným z najlepších v Európe. Zároveň chceme rekonštruovať aj laboratóriá v Bratislave a všetky laboratóriá vrátane Košíc, kde sme inovovali zariadenia za milión eur, ktoré tým pádom budú pripravené na 21. storočie,“ sumarizuje Branislav Žec.

Geológiu treba rešpektovať, príroda neustúpi

Čoraz väčším problémom na Slovensku sú zosuvy pôdy ohrozujúce majetky aj životy ľudí. Podľa analýz ŠGÚDŠ svahové deformácie na Slovensku zaberajú zhruba 5,25 % z celkovej rozlohy územia. Ide o 21-tisíc svahových deformácií na ploche 257-tisíc hektárov a predstavujú tak fenomén, ktorý významnou mierou ovplyvňuje stav a efektívne využívanie územia. Zároveň pôsobí ako neustála hrozba pre stavebné objekty v prostredí svahových deformácií bez adekvátnych opatrení. „Zosuvné riziko v niektorých regiónoch Slovenska v súčasnosti narastá aj v dôsledku intenzívnejšieho smerovania stavebnej činnosti z rovinných a mierne uklonených území do svahovitých a viac exponovaných oblastí. Tento trend je zrejmý najmä v hornatých oblastiach Slovenska. Spôsobuje ho nedostatok vhodných stavebných pozemkov v rovinných územiach, ale často aj cielené umiestnenie stavieb na svahy v dôsledku atraktivity prostredia,“ konštatuje Žec.

Už v rokoch 1999 - 2006 bol pritom na Slovensku zostavovaný prehľadný digitálny mapový podklad s názvom Atlas máp stability svahov SR v mierke 1:50 000 spracovávajúci jednotnou metodikou všetky dovtedy zmapované a zaregistrované svahové deformácie, vrátane vypracovania ich databáz formou pasportu svahovej deformácie. Poskytuje prehľadné údaje o územnom začlenení príslušnej svahovej deformácie, stupni preskúmanosti, charakteristike svahovej deformácie, jej rozlohe, ohrození stavebných a iných objektov, príčinách vzniku a prípadnej sanácii. Atlas zosuvov je dostupný na internetovej stránke Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Kto chce, vie čerpať z dostupných informácií, no práve prehliadanie geologických výskumov pri stavebnej činnosti spôsobuje neskôr ujmy na majetku aj zdraví. Prírodu preto treba rešpektovať, pretože tá nikdy sama neustúpi.