Pôdohospodárska platobná agentúra

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Zmeny v podporách pre poľnohospodárov

Pôdohospodárska platobná agentúra ako akreditovaný orgán štátnej správy zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu. Platobná agentúra takisto zabezpečuje činnosti organizovania trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

Zamestnáva 340 zamestnancov na ústredí a 253 v jednotlivých regiónoch Slovenska, pričom ročný rozpočet tejto organizácie dosahuje výšku 11 667 962 eur. O činnosti agentúry sme hovorili s MVDr. Stanislavom Grobárom, generálnym riaditeľom Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

O tomto období môžeme povedať, že je významným medzníkom v podpore pôdohospodárstva v SR – začalo sa nové programové obdobie 2014 – 2020. Aké zmeny prináša slovenským poľnohospodárom a podnikom pôsobiacim v tomto odvetví?

Rok 2014 bol v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky prechodný. Rozsah druhov podpôr sa nezmenil a agentúra vyplácala všetky druhy priamych podpôr tak, ako boli poskytované v roku 2013. Dalo by sa povedať, že sa nové programové obdobie pre agentúru začalo až rokom 2015. Pozitívnou zmenou pre poľnohospodárov je, že sa v roku 2014 skončilo s uplatňovaním modulácie na priame platby a predpokladá sa takmer o polovicu znížené percento finančnej disciplíny pri platbe nad 2-tisíc eur, čo v minulom období značne odkrajovalo poľnohospodárom z priznaných podpôr. Ostatné zmeny, ktoré prináša tretie programové obdobie 2014 – 2020, sa začali uplatňovať až od roku 2015.

Aké sú aktuálne priority v podpore slovenského poľnohospodárstva a rozvoja vidieka? Kde vidíte najväčšie rezervy a príležitosti tohto odvetvia?

Vzhľadom na to, že bol v uplynulom období zaznamenaný medziročný nárast ekologickej spotreby zhruba o 9 %, môžeme hovoriť o novom trende v poľnohospodárskej výrobe.

Preto je jednou z priorít v podpore slovenského poľnohospodárstva a rozvoja vidieka ekologické poľnohospodárstvo, ku ktorému by sa mala poľnohospodárska výroba v budúcnosti uberať. V najbližšom programovacom období pôjde zhruba 540 miliónov eur do rozvoja potravinárskeho priemyslu a v oblasti prvovýroby sú takisto plánované výrazné posuny. Napríklad presun prostriedkov na úrovni 340 miliónov z druhého piliera do prvého znamená presun na tie citlivé sektory, ktoré potrebujeme zachovať a podporiť, ako je hovädzí dobytok, ovce a kozy. A pre tie sektory, ktoré nemôžu byť podporované z priamych platieb, hľadáme priestor napríklad z druhého piliera.

V rámci priamych platieb agentúra od roku 2015 podporuje novú navrhovanú schému priamych platieb, a to Greeningovú platbu – platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Z navrhovaných podpôr financovaných z EPFRV sa okrem iných budú od roku 2015 poskytovať v rámci nového opatrenia „Ekologické poľnohospodárstvo“ platby na konverziu na ekologické poľnohospodárstvo a platby na udržanie ekologického poľnohospodárstva.

Aký objem financií ročne vaša agentúra prerozdelí? Akým spôsobom sa vyvíjal objem týchto prostriedkov v predošlých rokoch a aký bude ďalší trend?

Na priame podpory sa za posledné dva roky ukončeného programového obdobia agentúrou vynakladané finančné prostriedky pohybujú v rozsahu 450 až 480 miliónov eur ročne. Tento trend pokračoval aj v roku 2014. Priame podpory sú v štruktúre vyplácané z viacerých zdrojov v podobe troch pilierov. Prvý pilier je tvorený zdrojmi Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), druhý z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka – EPFRV (spolufinancované zo zdrojov štátneho rozpočtu) a tretí národný pilier pozostáva z prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR (prechodné vnútroštátne platby).

Priame podpory sa vyplácajú najskôr zo štátneho rozpočtu a následne sa refundujú z rozpočtu Európskej únie. V prípade EPZF sa priame podpory refundujú vo výške 100 %. V prípade EPFRV sa priame podpory refundujú podľa regiónov. Pre Bratislavský kraj je to 55 % z EPFRV a 45 % zo štátneho rozpočtu a pre ostatné kraje 80 % z EPFRV a 20 % zo štátneho rozpočtu. Tieto pomery sa pre nové programové obdobie budú meniť. Na priame podpory zo žiadostí prijatých agentúrou v roku 2013 boli ku koncu roka 2014 vyplatené finančné prostriedky v sume 484 950 866,65 eura. V prvom pilieri to bolo 370 437 584,84 eura, v druhom 113 381 774,13 eura a v treťom 1 131 507,68 eura. Na predložené žiadosti o priame podpory, ktoré agentúra prijala v roku 2014, boli zabezpečené (alokované) finančné prostriedky v sume 489 940 150 eur, ktorá pozostáva z EPZF vo výške 405 927 150 eur, EPFRV + ŠR 83 633 000 eur a zo zdrojov rozpočtu SR (prechodné vnútroštátne platby) 400-tisíc eur.

Tieto zdroje boli použité na vyplácanie priamych podpôr na žiadosti podané v roku 2014, ktoré agentúra spustila v decembri minulého roka a ukončila v júni 2015. Z uvedených objemov v danej štruktúre je vidno už spomínaný presun z druhého piliera do prvého o tú časť prostriedkov, ktorá pripadá na rok 2014. Trend objemu vyplácaných finančných prostriedkov z EPZF sa bude v budúcich rokoch odvíjať od finančných stropov uverejnených v nariadení EÚ č. 1307/2013 z decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009.

Zaznamenali ste v minulosti závažné pochybenia a neoprávnené čerpanie týchto prostriedkov? Ako prebieha kontrola?

PPA posudzuje žiadosti o priame podpory predložené v súlade s platnými predpismi podľa podmienok v platných nariadeniach Vlády Slovenskej republiky a EÚ, ktoré presne definujú, že ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi údajmi, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti a skutočným stavom, platba sa zníži alebo neposkytne, t.j. kritériá hodnotenia na vyplácanie priamych podpôr žiadateľom sú nastavené tak, aby podporu dostávali len oprávnení žiadatelia, ktorí splnili dané podmienky, a len na to, na čo majú skutočne nárok.

S cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie priamej podpory PPA vykonáva administratívne kontroly podaných žiadostí a plnenia podmienok krížového plnenia. V týchto prípadoch sa žiadateľom zasiela výzva na odstránenie nezrovnalostí na výmerách alebo počtoch zvierat, oznámenie o nesúlade s podmienkami krížového plnenia alebo sa uskutoční kontrola na mieste priamo u žiadateľa. Ak sa vykonaním krížovej kontroly zistí vznik naddeklarácie, resp. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, teda ak sa postupom podľa vyššie uvedeného zistí, že právo užívania je sporné, PPA na spornej výmere neurčí stanovenú plochu, konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov odkáže na konanie pred súdom. V prípade zistenia nových skutočností po vyplatení podpory, ktoré vedú k záveru neoprávnene vyplatenej podpory, sa voči žiadateľovi zaháji vymáhacie konanie najskôr výzvou k vráteniu neoprávnenej podpory, a keď je toto kolo vymáhania neúspešné, tak vymáhanie na základe rozhodnutia zo správneho konania.

PPA kladie dôraz na informovanosť žiadateľov prostredníctvom svojho webového sídla, kde sú zverejnené aktuálne zmeny v legislatíve, metodické pokyny, postupy a oznámenia, vrátane formulárov na podávanie žiadostí. Zároveň PPA zverejňuje údaje o žiadateľoch – právnických osobách a údaje o poskytnutej výške finančných prostriedkov za jednotlivé roky na webovej stránke PPA.

Aký je počet žiadateľov a subjektov poberajúcich podporu? Má ich počet stúpajúci trend?

Počet žiadateľov na priame podpory je v súčasnosti vyše 17-tisíc a ich počet má stúpajúci trend. V roku 2004, kedy PPA zahájila činnosť, bolo 12 368 žiadateľov. V roku 2013 bolo už 17 017 žiadateľov a za rok 2014 predložilo žiadosť o priame podpory 17 751 žiadateľov.

Chystáte sa zlepšiť spôsob podávania a prijímania žiadostí zavedením elektronizácie administratívneho procesu?

Jedným z cieľov PPA je postupný prechod na elektronizáciu služieb žiadateľom, a to hlavne formou elektronického podávania žiadostí, čím by sa výrazne obmedzili listinné typy žiadateľom predkladaných klasických papierových dokumentov na nevyhnutné minimum a pre väčšinu podaných žiadostí by sa využívala elektronická komunikácia. Týmto krokom sa výrazne zníži byrokracia pri podávaní žiadostí. Nakoľko je však tento proces náročný, prechod je zdĺhavý a vyžaduje postupnosť krokov k elektronizácii administratívneho procesu.

Medzi najdôležitejšie kroky radíme vytvoriť prostredie pre efektívnu elektronickú komunikáciu, vytvoriť prostredie pre integráciu interných systémov tak, aby bolo možné komplexné vyhodnocovanie požiadaviek žiadateľa a jeho komplexné sledovanie, ako aj zvýšiť kvalitu kontrolnej činnosti s cieľom zníženia zneužívania podporných mechanizmov. Nemenej dôležité je vybudovať tento systém tak, aby bol komplexne využiteľný.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes