LESY Slovenskej republiky, štátny podnik

Podrobnosti: Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

lesy sr 15 Lesnatosť Slovenska sa kontinuálne zvyšuje

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky sídli v Banskej Bystrici, no starostlivosť o štátne lesy a ich udržiavanie má pod dohľadom na celom Slovensku. Les je živé bohatstvo a patrí k neoceniteľnému majetku štátu, hoci cena dreva sa stanoviť dá.

Práve tá je často sporným artiklom, ako aj ťažba zeleného pokladu Slovenska. Ing. Ctibor Határ, generálny riaditeľ podniku LESY Slovenskej republiky, hovoril o cene lesa, dreva aj jeho nástrahách. Napriek tomu, že mnohí ľudia poukazujú, že na Slovensku lesy vymierajú, on hovorí o zalesňovaní. Aj keď sa štruktúra slovenskej húštiny mení, nemôže za to priemysel, ale skôr ekologické faktory.

Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o otázke ťažby verzus udržiavaní lesa. Mnohým sa zdá, že zelených pľúc ubúda. Svoje zohrávajú aj klimatické zmeny. Ako vnímate situáciu vy?

Obnova lesa je skutočne v poslednom čase veľmi diskutovanou témou, žiaľ, bez uvádzania konkrétnych údajov a najmä so zneužívaním emócií. Základným faktom je to, že lesníci nie sú tí, čo rúbu lesy. Lesy rúbu drevorubači na základe požiadaviek spoločnosti. Keby nebolo dopytu po dreve, nerúbali by sa ani lesy. Naopak, lesníci sú tí, čo bránia tomu, aby sa lesy rúbali bezhlavo a zabezpečujú trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa. O tom, že sa im to darí, svedčí neustále rastúca výmera lesných pozemkov. Lesnatosť Slovenska sa napriek nepriaznivým klimatickým zmenám kontinuálne zvyšuje už od začiatku minulého storočia až dodnes. Práve klimatické zmeny a čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia nútia lesníkov prispôsobiť sa týmto zmenám a meniť druhové a vekové zloženie slovenských lesov v prospech zmiešaných, prípadne listnatých vekovo diferencovaných lesných porastov. Príkladom takejto zmeny je napríklad premena kysuckých smrečín postihnutých prírodnými kalamitami na zmiešané, odolnejšie porasty. Negatívom takejto zmeny bude o 50 až 80 rokov výrazný nedostatok ihličnatého dreva. Nie je však inej cesty. Rastúca teplota a stále častejšie veterné smršte nedávajú inú možnosť. Podnik ročne zasadí takmer 20 miliónov sadeníc lesných drevín. Približne rovnakú lesnú plochu sa darí každoročne vypestovať prirodzeným zmladením lesa.

Treba povedať, že lesníctvo je aj o ťažbe a predaji dreva. V minulých rokoch bola situácia na trhoch s drevom značne turbulentná. Ako sa vyvíja dnes?

Minulý rok bol výnimočný najmä pre kalamitu spôsobenú májovou veternou smršťou Žofia. Poškodených bolo viac ako 4 milióny m3 dreva, z toho iba v podniku Lesy SR to bolo viac ako dva milióny kubíkov. Takéto množstvo disponibilného dreva, ktoré bolo potrebné v čo najkratšej dobe spracovať, spôsobilo zrútenie trhu a niektorí odberatelia v tom čase prestali akceptovať platné kúpne zmluvy. Pokiaľ by bola situácia opačná a podnik by z akýchkoľvek príčin prestal dodávať drevo zmluvným odberateľom, pretože má výhodnejšie ponuky, bol by obvinený z cielenej likvidácie pracovných miest a celého drevárskeho priemyslu na Slovensku. Paradoxne, v tomto prípade firmy porušovanie platných zmlúv považovali za normálne.

K stabilizácii a lepším podmienkam mali prispieť aj elektronické aukcie dreva. Môžete o princípoch aj dôvodoch, ktoré viedli k tomuto systému predaja povedať viac?

Elektronické aukcie dreva (EAD) podnik Lesy SR využíva už piaty rok, a preto je možné tento spôsob predaja hodnotiť aj zo strednodobého hľadiska. Môžeme skonštatovať, že sa aukcie osvedčili najmä ako nástroj na zisťovanie reálnej cenovej hladiny pri predaji dreva na slovenskom trhu, a zároveň priniesli pomerne výrazné zvýšenie realizačných cien dreva v našom podniku. EAD sú vysoko hodnotené aj u odbornej verejnosti ako najtransparentnejší spôsob predaja dreva.

Po kalamite Žofia v máji minulého roku sa však ukázala aj odvrátená stránka elektronických aukcií. V niekoľkých kolách EAD sa predalo iba minimum ponúkaného dreva, pretože odberatelia využili pretlak tejto komodity na trhu a nakupovali výrazne lacnejšie drevo od drobných vlastníkov. Na 4. štvrťrok 2014 sme preto EAD ani nevyhlásili. Za celý rok 2014 podnik ponúkol do EAD viac ako 150-tisíc m3 dreva a podarilo sa predať necelých 54-tisíc m3. EAD sú teda vhodný nástroj na predaj dreva, no iba v čase prevyšujúceho dopytu. To je zároveň aj odpoveď na otázku, do akej miery podnik počíta s EAD do budúcnosti. Výraznejšie zvyšovanie podielu EAD na úkor strednodobých zmlúv by mohlo mať za následok výrazný výpadok v predaji a tržbách, čo by sa negatívne prejavilo na hospodárskom výsledku podniku.

Hovoríme predovšetkým o výkyvoch na slovenskom trhu. Lesy SR totiž dlhodobo exportovali len malý podiel dreva do zahraničia. Na sklonku roka ste zvažovali zvýšiť export najmä ihličnatej guľatiny. Je za tým práve hľadanie stability?

Dlhodobá stratégia podniku Lesy SR je zásobovať drevom najmä domácich odberateľov. Táto zásada je dodržiavaná, keďže ako hovoríte, export je nízky, tvorí iba 3 – 5 % predaja dreva zo štátnych lesov. Do zahraničia Lesy SR predávajú najmä drevo vysúťažené v už zmienenej EAD, ktorej sa môže pokojne zúčastniť akákoľvek firma a v rámci EÚ nie je možné obmedzovať voľný trh. Máte pravdu, že hľadanie zahraničných odberateľov sa začalo v čase, keď slovenskí spracovatelia prestali drevo z nášho podniku odoberať a začali vznikať vážne problémy s uskladňovaním dreva. Zahraničie sa zdalo byť vhodnou alternatívou. Situácia došla tak ďaleko, že v niektorých lokalitách sme museli obmedzovať spracovanie kalamitných porastov. Treba pripomenúť, že najmä bukové drevo, ktoré kalamita poškodila najviac, je veľmi náchylné na vysoké teploty a po niekoľkých mesiacoch už nie je pre nábytkárske a piliarske firmy použiteľné.

Okrem obnovy lesa investujete aj do rozvoja spoločnosti. Predstavíte hlavné investičné aktivity spoločnosti za minulý rok?

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky si udržuje od roku 2010 vzostupný trend investovania do podniku. Nebolo to inak ani v roku 2014. Výška investícií dosiahla sumu nad 19 miliónov eur, pri plánovanej aj reálnej hodnote odpisov 13 miliónov eur. K najvýznamnejším investičným akciám v minulom roku patrilo dokončenie rekonštrukcie a modernizácia manipulačno-expedičného skladu Mníšek nad Hnilcom (OZ Košice) s celkovým investičným nákladom 731,63 tisíc eur, výstavba fóliovníka pre obaľované sadenice na škôlkarskom stredisku Hladomer za 375,50 tisíc eur, a napríklad aj rekonštrukcia loveckého zámku Antonstál, ukončenie rekonštrukcie Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene a ďalšie. Zo strojných investícií bolo najvýznamnejšie zakúpenie 19 nákladných automobilov Tatra Phoenix, k tomu zodpovedajúci počet oplenových prívesov a 31 hydraulických rúk.

Môžete priblížiť výsledky a prínos česko-slovenského projektu Antonstál – oživujeme lesnícke tradície, ktorý bol zavŕšený na sklonku minulého roka?

Poľovnícky zámoček Antonstál bol v minulosti vysoko stratový najmä pre spôsob vykurovania elektrickými konvektormi a tiež pre malú kapacitu. Niekoľko rokov bol preto v útlmovom režime a bývalé vedenie podniku sa ho ako prebytočný majetok snažilo predať. Vzhľadom na vysokú cenu stanovenú znalcom sa však kupec na túto nehnuteľnosť nenašiel, a preto sme sa rozhodli využívať tento objekt najmä pre prácu s deťmi. Nakoľko sa nepodarilo získať peniaze z EÚ, rekonštrukcia kotolne a prestavba priestorov bola uhradená z financií podniku. Sme presvedčení, že sa investícia v budúcnosti vráti prostredníctvom lepšie informovanej a vzdelanej mládeže. Samozrejme, zariadenie bude využívané aj na komerčné účely, aby sa aspoň čiastočne vrátili náklady na jeho prevádzku.

Čo bude patriť medzi priority a plány Lesov SR na najbližšie obdobie?

Podnik Lesy SR bol zriadený na obhospodarovanie lesného majetku štátu, a preto je našou prioritou známe heslo „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom života na zemi“. Tento slogan komorského lesmajstra z prvej polovice 19. storočia Jozefa Dekréta Matejovie je platný aj dnes. Podnik je, samozrejme, normálnym podnikateľským subjektom, ktorý je zriadený na dosahovanie zisku, no tento zisk nesmie byť a nie je na úkor obhospodarovania lesa, na úkor opráv, investícií a iných nákladových položiek. Obhospodarovanie lesa trvalo udržateľným spôsobom je alfou a omegou našej činnosti a všetko ostatné smeruje k tomuto cieľu.