Knauf Insulation, s.r.o.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Minerálne izolácie pre všetky typy stavieb

Sklárska výroba má na Slovensku veľmi bohatú históriu, ktorá sa bezprostredne viaže na banské mestá akými sú Banská Štiavnica či Kremnica, neskôr Banská Bystrica a Nová Baňa. Sklárstvo k nám zrejme priniesli Nemci z banských miest, nakoľko sa po vyťažení drahých kovov hľadal podobný druh náhradnej výroby. Slovensko je zároveň bohaté na bukové lesy, čo znamená, že produkujú bukové drevo potrebné nielen na vykurovanie sklárskych pecí, ale aj na výrobu potaše – náhrady sódy. Tieto predpoklady vyústili do založenia jednej z prvých sklární v Novej Bani ešte v roku 1630.

Preskočme teraz niekoľko storočí dopredu, prejdime ťažké časy hospodárskej krízy I. svetovej vojny aj znárodnenie sklární v roku 1948, až sa dostaneme do 50. rokov 20. storočia, kedy sa začala písať nová epocha priemyselného odvetvia v Československu v podobe kameňolejárstva. Toto odvetvie spočíva vo využití vlastností čadiča (bazaltu), najmä jeho oteruvzdornosti a kyselinovzdornosti. Pre továreň na výrobu skla v Novej Bani to znamenalo zlomový bod, keďže sa kompletne zmenilo jej zameranie. Nastal čas výskumu a vývoja technológie liateho čadiča a za pomerne krátku dobu sa podarilo zvládnuť proces jeho tavenia, odlievania a chladenia odliatkov, vďaka čomu podnik opustili prvé čadičové dlaždice a liate tvarovky.

V 60. a 70. rokoch minulého storočia však stúpala v rámci programu úspor energií potreba tepelnoizolačných materiálov a klesal záujem o čadičovú dlažbu a odliatky. Koncepcia výroby v novovybudovanom závode bola opäť kompletne zmenená, pribudla moderná linka na výrobu dosiek, pásov a rohoží z minerálnych vlákien, a samotná výroba a linka dostali názov IZOVLÁKNO. Odlišnou výrobou, ktorá pohla dejinami výrobného závodu v Novej Bani, bola výroba izolačných veľkoplošných dosiek IZOMIN na báze minerálnych vlákien, ktoré sa vyznačovali vysokou protipožiarnou odolnosťou.

Z bohatej histórie spomeňme ešte rok 1995, kedy sa podnik IZOMAT zmenil na akciovú spoločnosť a o 4 roky neskôr sa stal súčasťou divízie Dämmen (rakúskeho koncernu Radex Heraklith International AG a slovinskej spoločnosti Termo, Škofja Loka). Obe spoločnosti patrili medzi popredných európskych výrobcov tepelnoizolačných materiálov pre stavebný priemysel. „Napriek tomu, že koncern nepreinvestoval v Novej Bani veľké množstvo financií, zefektívnil všetky výrobné procesy. Premietlo sa to do maximálneho využitia výrobných liniek a následného znižovania nákladov,“ hovorí na úvod Marián Tkáč, riaditeľ spoločnosti Knauf Insulation, s.r.o., ktorá vystupuje pod týmto názvom od roku 2007. V januári 2006 totiž koncern Heraklith International AG podpísal zmluvu so spoločnosťou Knauf na predaj celej skupiny Heraklith Dämmstoffe, ktorej súčasťou bol aj závod IZOMAT, a následne zmenil svoje obchodné meno.

Spoľahlivé tepelné izolácie

Dnes je závod Knauf Insulation jediným slovenským výrobcom minerálnych izolácií. Hlavnou náplňou jeho činnosti je produkcia výrobkov z taveného čadiča, čadičovej plste a minerálnej vlny. Dlhodobým cieľom spoločnosti je dosiahnuť významné miesto na trhu stavebných izolácií, stať sa svetovou špičkou energeticky úsporných systémov budov, produkovať výrobky vo vysokej kvalite, s nízkou energetickou náročnosťou a minimálnym dopadom na životné prostredie. O tom, že sa im toto poslanie darí napĺňať svedčí aj fakt, že v roku 2017 produkcia závodu presiahla úctyhodných 100-tisíc ton a vlani dokonca 105-tisíc ton. „Posledné dva roky boli z hľadiska produkcie skutočne rekordné. Závod fungoval nepretržite v štvorzmennej prevádzke a mnohé zákazky sme museli pre maximálne vyťažené kapacity výrobných liniek dokonca odmietnuť,“ vysvetlil Marián Tkáč, ktorý tento rok nepredpokladá takúto rekordnú produkciu. „Vo februári a v marci nás čaká revízia technologického zázemia, čo znamená odstavenie jednej aj druhej výrobnej linky na 10 dní. Potrebujeme sa po vyťažených rokoch 2014 až 2018 povenovať aj servisu našich výrobných zariadení,“ doplnil riaditeľ závodu.

Pre úplnosť treba ešte uviesť, že závod Knauf Insulation sa v hlavnej miere orientuje na produkciu kamennej minerálnej vlny, ktorá vzniká podobným postupom ako sklená, ale roztavené vlákna sú kombináciou oxidov prvkov, ktoré majú pôvod z čadiča, bauxitu a vysokopecnej trosky. Kamenná vlna sa taví pri vyššej teplote (okolo 1600 °C), vďaka čomu je vhodná do konštrukcií so zvýšenou požiarnou odolnosťou. Kamenné vlákno je kratšie a hrubšie ako sklené, dosky z kamennej vlny majú relatívne veľkú pevnosť v tlaku a pri doskách s kolmým vláknom aj v ťahu. Vďaka svojej mechanickej pevnosti sa kamenná minerálna vlna hodí do konštrukcií plochých striech, na fasády, podlahy, ale zvykne sa používať aj do šikmých striech alebo vnútorných priečok. Špeciálne upravená kamenná minerálna vlna sa často používa na izoláciu technických rozvodov (potrubí, kotlov a vzduchotechnických zariadení).

Sklená minerálna vlna (ľudovo nazývaná vata) sa rozvlákňuje z drveného skla a kremičitého piesku pri teplote zhruba 1450 °C. K jej dobrej ekologickej vizitke prispieva aj fakt, že suroviny na jej výrobu tvorí približne 85 % recyklovaného skla z fliaš a starých CRT obrazoviek. Vďaka svojej štruktúre z pružných vlákien je vhodná najmä na miesta, kde je potrebné dokonale vyplniť medzery a škáry. Takými sú napríklad šikmé strechy, stropy, vnútorné deliace steny a odvetrané fasády. Konštrukciám dodáva výbornú zvukovú izoláciu, ale jej použitie sa odporúča v stavebných častiach, ktoré nie sú mechanicky zaťažované. Tento druh izolácie je ľahko rozoznateľný podľa balenia v tvare valca. Rolované izolácie majú podľa Mariána Tkáča veľkú výhodu v tom, že sa s nimi dobre manipuluje pri preprave aj pri samotnej aplikácii.

Čo najmenšia ekologická stopa

Veľká väčšina výrobkov spoločnosti Knauf Insulation je určená pre stavebníctvo. Riešenia ponúka závod z Novej Bane v prípade izolácií, fasád, šikmých a plochých striech, pre stropy, podhľady, priečky, stropy garáží, podlahy aj technické rozvody. Zhruba tretina výrobkov je určená pre český a slovenský trh a zvyšok pre východoeurópske krajiny (Maďarsko, Litva, Estónsko, Slovinsko, Srbsko, Balkán), ale aj Taliansko, Francúzsko a Rakúsko. Vo všetkých svojich výrobných procesoch sa Knauf Insulation snaží zanechať čo najmenšiu ekologickú stopu, o čom svedčia aj nedávne kroky spoločnosti. Novobanský závod napríklad v uplynulých rokoch zvýšil využívanie odpadovej vody z pôvodných 40 % na 90 % a znížil podiel skládkovaného odpadu na súčasných 7,5 % z celkovej tvorby odpadov. V testovacej prevádzke je tiež systém na ďalšie využitie odpadov na výrobu brikiet. Nedávno dokončili v podniku opravu komína, ktorá zlepšila kvalitu ovzdušia, upravili a rozšírili skladovacie priestory a takisto zrekonštruovali vstupný vestibul.

V investíciách do výroby a podnikových priestorov chcú pritom v Knauf Insulation pokračovať aj tento rok. Ich zámerom je zdokonaliť výrobné linky a znížiť emisie síry. Všetkými krokmi sa tak postupne snažia vytvoriť prostredie bezodpadovej technológie. „Na tento rok máme v pláne okrem revízie našich liniek aj inštalovanie odsírovacích jednotiek na našich linkách. Od marca 2020 už totiž musíme kvôli požiadavkám zo strany Európskej únie spĺňať prísnejšie kritériá na emisné normy a limity,“ vysvetlil Marián Tkáč, ktorý verí, že do piatich rokov si spoločnosť Knauf Insulation upevní svoje postavenie na trhu, osloví zákazníkov s novými produktmi a službami, ale hlavne sa posunie technologicky vpred tak, aby zvýšila kvalitu ponúkaného materiálu.

Nemenej dôležité bude aj vyriešenie personálnej otázky, ktorá dáva podniku v súčasnosti poriadne zabrať. „Aj my zápasíme s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, ale snažíme sa to vyriešiť spoluprácou s tunajšími strednými školami a exkurziami do nášho podniku. Na vyššie manažérske pozície si svojich ľudí vychovávame sami,“ povedal riaditeľ spoločnosti Knauf Insulation, ktorá je dlhodobo významným zamestnávateľom v regióne, kde už desiatky rokov stabilizuje miestny trh práce. V súčasnosti zamestnáva viac ako 250 ľudí a každoročne sa zameriava aj na podporu tamojších komunít. Takisto podporuje rôzne združenia, školy,

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes