Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Modernizáciu nezastavil ani koronavírus

Modernizáciu Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline nezastavila ani mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorá v prvom polroku spomalila život na celom Slovensku. Vďaka spolupráci celého tímu zdravotníckych aj nezdravotníckych pracovníkov naprieč všetkými oddeleniami žilinská nemocnica núdzové obdobie prvej vlny koronavírusu zvládla.

Po krátkej prestávke opäť naplno pokračuje vo zvyšovaní kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom rekonštrukcií a modernizácií prístrojového a materiálno-technického vybavenia. S rastúcim počtom pacientov a finančným zaťažením však naďalej funguje len v režime „dostupných peňažných prostriedkov“.

Žilinská fakultná nemocnica je tzv. koncovou nemocnicou. Strategická poloha, obsluha hornatého a ťažko dostupného územia severného Slovenska, celkový počet obyvateľov prevyšujúci štvrť milióna a prirodzený dopravný uzol ju predurčili stať sa strategicky významnou nemocnicou, čo sa odráža na počte ošetrených pacientov a operačných výkonov, ktoré medziročne stúpajú. V roku 2019 vzrástol počet hospitalizovaných pacientov v žilinskej nemocnici už na 28 299. Pri zachovaní dĺžky priemernej ošetrovacej doby v rokoch 2019 a 2018 sa citeľný nárast prejavil v medziročnom porovnaní obložnosti, ktorá na konci vlaňajšieho roku dosiahla 81,2 %.

Podľa slov generálneho riaditeľa FNsP Žilina Ing. Igora Stalmašeka, MBA, problém možno hľadať v nesprávne nastavenom systéme. „Zdravotná starostlivosť je v príjmovej časti nášho typu nemocníc značne podfinancovaná. Aby sme mohli zlepšiť hospodárenie, musíme hľadať spôsoby nielen na zníženie nákladov, ale predovšetkým na zvýšenie tržieb. Vďaka vyjednávaniu s poisťovňami sa nám čiastočne darí financovanie zlepšovať, no v rámci akútnej, čiže neodkladnej zdravotnej starostlivosti nás čaká ešte dlhá cesta,“ priblížil generálny riaditeľ.

Koronavírus za 1,2 milióna eur

Finančnú záťaž nad rámec očakávaných nákladov si v nemocniciach vyžiadala aj pandémia v súvislosti s ochorením COVID-19. V žilinskej nemocnici dosiahli mimoriadne výdavky súvisiace s koronavírusom viac ako 1,2 milióna eur, pričom veľkou komplikáciou bolo najmä rapídne navýšenie cien ochranných prostriedkov nevyhnutných pre činnosť a prevádzku zariadenia a nutný nákup špeciálneho prístrojového a materiálno-technického vybavenia. Náklady by však nemocniciam mali byť refundované.

Koronavírus v súlade s vydanými nariadeniami hlavného hygienika obmedzil aj poskytovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Vytvorili sa červené zóny, ktoré oddelili štandardných pacientov od tých s podozrením na ochorenie COVID-19. „V nemocnici sme otvorili samostatný pandemický pavilón umiestnený v budove urológie. Celé urologické oddelenie sme presťahovali do chirurgického pavilónu, kde sme vytvorili priestor pre akútne vyšetrenia, hospitalizácie a operácie. Bol to veľmi náročný proces, nikto z nás nevedel, ako dlho mimoriadna situácia potrvá a ako dlho vydržíme v takomto núdzovom režime fungovať. V pandemickom pavilóne pracovali lekári, sestry, sanitári aj upratovačky v prísnom hygienicko-epidemiologickom režime. Vytvorili sme pracovisko úplne odrezané od ostatných oddelení, aby nedošlo k zaneseniu prípadného vírusu do iných častí nemocnice,“ vysvetľuje generálny riaditeľ žilinskej nemocnice.

V tzv. červenom pavilóne vybudovali vlastnú práčovňu aj jednotky intenzívnej starostlivosti pre pacientov vyžadujúcich umelú pľúcnu ventiláciu. Pavilón urológie bol v minulosti postavený ako infekčný pavilón, veľkou výhodou bola preto jeho vnútorná dispozícia. Nemocnica tu obnovila pôvodné filtre a zabezpečila rozdelenie na zelené a červené zóny, v ktorých sa pohyboval personál a pacienti. Pandemický pavilón pôsobil v Žiline jeden mesiac, počas ktorého v ňom prijali 44 pacientov podozrivých na ochorenie COVID-19. Pri pandemických lôžkach sa vystriedalo 61 zamestnancov poskytujúcich lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť výhradne v ochranných oblekoch. „Toto náročné obdobie sme zvládli vďaka spolupráci, ochote a nasadeniu zamestnancov, ktorým sa aj touto cestou chcem opätovne poďakovať. Naše poďakovanie patrí rovnako všetkým darcom, sponzorom a podporovateľom, ktorí nám pomohli v čase, keď sme to najviac potrebovali, či už finančne, vlastnoručne ušitými rúškami, dodávkami jedla, nápojov, ochranných prostriedkov a mnohých ďalších darov,“ zdôraznil Igor Stalmašek.

Modernizácia pokračuje

Po prekonaní mimoriadneho obdobia môže žilinská nemocnica vďaka zdrojom z Ministerstva zdravotníctva SR a racionalizácii nákladov ďalej pokračovať v znižovaní jej modernizačného dlhu. Stavebnými prácami žije momentálne najmä Oddelenie klinickej a radiačnej onkológie. V budove súčasne prebieha nadstavba poschodia nad ambulantnou časťou a rozsiahla rekonštrukcia pracoviska radiačnej onkológie s dodávkou dvoch nových lineárnych urýchľovačov a CT simulátora. Investícia vo výške 4 milióny eur prinesie kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a modernejšiu liečbu pre onkologických pacientov. Inštalácia a uvedenie špičkových prístrojov do prevádzky je mimoriadne náročný proces, ktorý so sebou prináša nevyhnutné merania či testy, aby boli prístroje správne nastavené a každý typ žiarenia dával presne stanovenú dávku. Práce zatiaľ postupujú rýchlejšie ako bolo plánované, preto bude môcť nemocnica pracovisko otvoriť pravdepodobne už začiatkom novembra.

Zmeny neutíchajú ani na oddelení gynekológie a pôrodníctva a oddelení neonatológie. Po minuloročnej rekonštrukcii pôrodnice, príjmovej ambulancie, vyšetrovní, sociálnych zariadení a výmene výťahov prechádzajú modernizáciou ďalšie izby, sociálne zariadenia a podlaha v rámci pôrodného traktu. Výsledkom sú nielen spokojnejšie pacientky a personál, ale aj historický nárast počtu detí narodených v žilinskej nemocnici. Rekordný bol už rok 2019, no tohtoročné čísla ukazujú, že obľuba a záujem o pôrodnicu v Žiline sa zvyšuje. Tisícu mamičku roku 2020 tu privítali dokonca už o mesiac skôr ako vlani. Rekordný deň zvládli na oddelení 22. apríla tohto roka, kedy prišlo v priebehu 24 hodín na svet až 15 novorodencov.

Prioritou je infekčné oddelenie

Napriek všetkému, čo má žilinská nemocnica za sebou, modernizačný dlh je priveľký a nie je možné zmazať ho z roka na rok. Priority vedenia sa zatiaľ darí napĺňať. „Zefektívnili sme chody jednotlivých oddelení a procesy verejného obstarávania, ale tak, aby sme neznížili kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Odpichli sme sa z posledných priečok v rebríčkoch spokojnosti pacientov a vďaka kapitálovým zdrojom z ministerstva môžeme realizovať aj veľké projekty. Momentálne pracujeme na rozšírení oddelenia onkológie, s čím súvisí aj presťahovanie oftalmológie a otorinolaryngológie do vyhovujúcejších priestorov. Postupne modernizujeme operačné sály a posúvame sa ďalej vpred. Radi by sme tiež založili kardiocentrum pre bazálne výkony s perspektívou ďalšieho rozvoja,“ dodal Igor Stalmašek.

Prioritou nemocnice je však najmä znovuobnovenie infekčného oddelenia. Mimoriadna situácia spojená s ochorením COVID-19 opätovne poukázala na dlhodobý problém nevydarenej stratifikácie z roku 2011, kedy bolo v žilinskej nemocnici zrušených päť oddelení, vrátane infekčného a pľúcneho. „Neexistencia infekčného a pľúcneho oddelenia v krajskej nemocnici je absolútne nepochopiteľná a na túto chybu sme upozornili mnohokrát. Spôsobuje problémy nielen pacientom, ale aj našim zdravotníkom a celkovému chodu viacerých oddelení – predovšetkým na vnútornom lekárstve, kde ležia polymorbídni pacienti vyžadujúci náročnú starostlivosť. Súčasne s nimi sú na oddelení infekční a pľúcni pacienti, čo sťažuje liečbu. Problém sa ukázal aj v posledných mesiacoch, kedy sa objavil koronavírus. Infekčné oddelenie u nás absentuje, takže zavádzanie opatrení a situácia na oddeleniach sú o to komplikovanejšie,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ FNsP Žilina. Vybudovanie infekčného oddelenia však podľa neho tak jednoduché nebude. V Žiline dnes chýbajú odborníci z oblasti infektológie a taktiež financie. „Otvorenie nového infekčného pavilónu podľa aktuálnych prísnych normatívov a štandardov bude vyžadovať nemalý finančný a personálny kapitál. No túto náročnú cestu musíme absolvovať. Infektológiu do Žiliny potrebujeme vrátiť,“ uzavrel Igor Stalmašek.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes