Výroba elektriny z vetra rastie, v SR sme tento trend zatiaľ nezachytili

Podrobnosti

Kategória: Energetika

Bratislava - Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) by sa mala do roku 2028 vo svete zvýšiť o takmer 70 % v porovnaní s rokom 2022. Výroba elektriny z vetra by pritom mala predbehnúť výrobu z jadrových elektrární už v roku 2025.

Upozornila na to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) s odvolaním sa na aktuálnu štúdiu Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Na Slovensku sa pritom podľa SAPI stále nepodarilo vytvoriť prostredie, ktoré by umožnilo naskočiť na trend vyššieho využívania elektriny z vetra.

V roku 2023 pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 gigawattov (GW) nových výrobných zdrojov na báze OZE, čo je o 50 % vyšší prírastok ako v roku 2022. Rovnako ako vlani, aj v najbližších piatich rokoch majú byť hlavným ťahúňom rastu využívania zelenej energie fotovoltické elektrárne, nasledované veternými elektrárňami.

Pri veternej energetike vidí aj IEA ako hlavný problém pomalšieho rastu jej využívania v Európskej únii (EÚ) povoľovacie procesy. "V prípade Slovenska to, bohužiaľ, stále platí dvojnásobne, keďže vietor prakticky nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram," upozornil člen Výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

V roku 2028 majú podľa IEA pokrývať OZE až 42 % výroby elektriny, pričom podiel veterných a solárnych elektrární bude na úrovni 25 %. "Aj tieto čísla ukazujú, že rýchly rozvoj veternej energetiky v reakcii na energetickú krízu nebol iba dočasný fenomén, ale zrýchlenie už pred rokmi nastúpeného jasného trendu," zdôraznil Lacko. Výhodou veterných elektrární v porovnaní s tradičnými zdrojmi je podľa neho nižšia výrobná cena elektriny, ale najmä pomerne rýchly proces výstavby v prípade rozumne nastavených povoľovacích procesov.

Práve pomalé tempo zmien v povoľovacích procesoch môže podľa SAPI spôsobiť, že Slovensko celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj prospech. "V tejto chvíli sme z legislatívneho hľadiska v tom istom bode, ako sme boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne prihlásenie sa k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v praxi a legislatíve sa prakticky zatiaľ nič nezmenilo, naopak, niektoré procesy sa ešte skomplikovali," priblížil Lacko.

Za jednu z potenciálnych bariér pre ďalší rozvoj OZE považuje IEA aj technické kapacity prenosových sústav, keďže ich výstavba a posilnenie si vyžadujú viac času, ako výstavba veterných či solárnych elektrární. SAPI upozornila, že aj na Slovensku sa posilnenie kapacít sietí považuje za jednu z vecí, ktoré je potrebné spoločne s výstavbou OZE riešiť.

Asociácia vyzdvihla, že na Slovensku sa už pripravujú alebo realizujú viaceré projekty, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky aj pre vyššie využívanie OZE. Ide napríklad o cezhraničné projekty ACON a Danube InGrid, v rámci ktorých sa budujú inteligentné siete a posilňuje sa prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Na tieto projekty poskytla EÚ 200 miliónov eur.

"Ďalšie stovky miliónov budú k dispozícii aj prostredníctvom v jeseni schváleného Akčného plánu EÚ pre rozvoj sietí. Je teda zrejmé, že pri investíciách do technických kapacít potrebných aj pre rozvoj veternej energetiky pokryje EÚ významnú časť nákladov," doplnil Lacko.

30.01.2024 TASR