1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Smernica EK o energetickej efektívnosti nemá podporu národných štátov

electricityPylonBrusel - Smernica Európskej komisie (EK) o energetickej efektívnosti patrila medzi prvé body, o ktorých rokovali účastníci dvojdňového zasadania Rady ministrov Európskej únie pre dopravu, telekomunikácie a energetiku v Bruseli.

Budúcnosť smernice je však neistá. Kristián Takáč, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR uviedol, že členské štáty EÚ s cieľmi smernice väčšinou nesúhlasia.

"Jednotné spojivo medzi nami je v tom, že členské štáty EÚ väčšinou nesúhlasia so stanovovaním nejakých reálnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti," povedal pre TASR Kristián Takáč po ukončení zasadania Rady.

Pripomenul, že nesúhlasné stanovisko sa týka aj záväzkov na zatepľovanie 3-% plochy domov a verejných budov. Podľa návrhov EK verejná správa má ísť príkladom v zavádzaní opatrení na podporu energetickej efektívnosti od 1. januára 2014. Znamená to postupne znižovať spotrebu energie vo svojich priestoroch tým, že sa každoročne vykonajú požadované renovačné práce aspoň na 3 % celkovej plochy budov verejnej správy (platí to pre budovy s úžitkovou plochou nad 250 m2). V súčasnosti sa ročne renovuje asi 1 až 1,5 % budov. S týmto návrhom EK však ministri energetiky momentálne nesúhlasia.

"Je to väčšinou tlak na financie a členské štáty dnes nie sú v najlepšom finančnom stave, takže bol dosť hmatateľný odpor voči nejakým záväzkom v tomto smere," opísal Takáč situáciu na rokovaní Rady. Zároveň dodal, že nerád by špekuloval, ale podľa prezentovaných stanovísk účastníkov Rady, to vôbec nevyzerá tak, že by členské štáty súhlasili s nejakými zásadnejšími záväzkami v tejto oblasti, čo znamená, že EK je v presadzovaní svojej smernice zatiaľ neúspešná.

Pri pôvodnom predstavení návrhu smernice o energetickej efektívnosti EK, ktorá určila šetrenie energiou medzi priority EÚ, argumentovala, že nesplnenie cieľa zvýšiť do roku 2020 energetickú efektívnosť o 20 %, (čo by malo ušetriť 60 miliárd eur ročne), "ohrozí našu konkurencieschopnosť, naše úsilie o znižovanie emisií CO2 a našu bezpečnosť dodávok energie, pričom stále vysoké náklady pociťujú peňaženky všetkých spotrebiteľov".

28.11.2011 (TASR) (Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR porušením autorského zákona.)

PREDPLAŤTE SI

Nenechajte si ujsť...