Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Zachovávame lesy pre naše potomstvo

Rozlohou malé Slovensko neoplýva príliš veľkým nerastným bohatstvom. O to viac táto malebná krajina vyniká svojimi prírodnými krásami, na ktorých má nemalý podiel vysoká lesnatosť dosahujúca takmer polovicu celkovej rozlohy Slovenska.

Naše lesy obhospodaruje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Hoci jeho prvoradou úlohou je predovšetkým zakladanie, pestovanie a starostlivosť o lesné porasty, citlivým a odborným hospodárením sa mu v posledných rokoch darí dosahovať aj ekonomický zisk a prispievať tak do štátneho rozpočtu. Na čele úspešného manažmentu stojí generálny riaditeľ Ing. Ctibor Határ, ktorý nám v rozhovore priblížil činnosť Lesov Slovenskej republiky.
 
Váš podnik oslavuje tento rok 15. výročie svojho vzniku. Ako by ste zhodnotili jeho doterajšiu pôsobnosť a aké stanovené ciele sa vám podarilo naplniť?

LESY Slovenskej republiky vznikli zlúčením bývalých šiestich štátnych podnikov rozhodnutím ministerstva pôdohospodárstva, t.j. Lesov Bratislava, š.p.; Lesov Trenčín, š.p., Severoslovenských lesov, š.p., Žilina; Stredoslovenských lesov, š.p., Banská Bystrica; Lesov Košice, š.p.; Lesov Prešov š.p. a Semenársko-šľachtiteľského podniku Liptovský Hrádok.  

Zhodnotiť 15-ročnú históriu je na niekoľkých riadkoch vždy veľmi ťažké. Tak ako pri ďalších veľkých firmách by sme pre seriózny prierez týmto časovým obdobím museli spomenúť veľa rozhodnutí, veľa udalostí a priniesť veľa čísiel. Z môjho pohľadu je toto obdobie časom postupného dozrievania firmy a budovania si pozície na trhu. Ja osobne som vnímal  zlúčenie ako príležitosť s veľkým potenciálom, ktorý sa postupne napĺňa. Samozrejme, nie je všetko dokonalé a každá organizačná zmena prináša turbulencie a má svoje výhody aj nevýhody.  Celkovo však zo svojho pohľadu hodnotím uplynulé 15-ročné obdobie pozitívne.  

Dôležitým faktorom hospodárenia podniku bol prechod od dotovaného štátom až po pravidelné odvádzanie financií do štátneho rozpočtu. Napríklad ešte v roku 2002 dostal podnik zo štátneho rozpočtu viac ako 206 miliónov korún, čo je v prepočte vtedajším kurzom necelých päť miliónov eur.  Zhodou okolností rovnakú sumu, alebo ešte vyššiu, odvádza náš podnik v posledných rokoch do štátneho rozpočtu.     
 
Aký bol pre váš podnik rok 2013 v porovnaní s predošlými rokmi? Môžete nám priblížiť vašu činnosť z pohľadu ekonomických ukazovateľov, ich dlhodobejší trend a prognózu do budúcnosti?

Štátny podnik LESY SR dosiahol v minulom roku zisk 10,272 milióna eur pri tržbách z vlastných výrobkov a služieb 203,668 milióna eur, čo je od založenia spoločnosti v roku 1999 tretí historicky najvyšší zisk. Mimoriadne priaznivý ekonomický výsledok sa podarilo dosiahnuť napriek výraznému zníženiu pomeru cennejšieho ihličnatého dreva na celkovej ťažbe z 47 % v roku 2012 na vlaňajších 44 %. Pozitívne je najmä to, že priaznivý hospodársky výsledok podnik nevytvoril na úkor obhospodarovania lesa. Vynaložené priame náklady pestovnej činnosti vo výške 19,053 milióna eur boli približne na rovnakej úrovni ako predchádzajúce obdobie a zároveň vyššie ako priemer posledných piatich rokov. Celková ťažba dreva podniku dosiahla 3,987 milióna m3 a drevospracujúce podniky odobrali 3,709 milióna m3 pričom rozdiel je spôsobený samovýrobou a predajom palivového dreva, výrobou drevnej štiepky a pohybom skladových zásob. Priemerné speňaženie dreva medziročne vzrástlo o 97 eurocentov na 49,84 €/m3.

Pozitívnym trendom je rastúca produktivita práce z pridanej hodnoty, ktorá medziročne vzrástla o 1,1 percenta na 27.509 eur na zamestnanca. Podnik vlani zamestnával priemerne 3513 zamestnancov. Oproti roku 2012 ide o pokles o 196 pracovníkov. Z dlhodobého hľadiska je pre producentov dreva, to znamená aj pre LESY SR dôležité, aby drevospracujúce podniky našli využitie pre piliarske sortimenty najrozšírenejšej listnatej dreviny, ktorou je buk.

Produkcia drevnej hmoty je prirodzene jednou z hlavných náplní vašej spoločnosti, ktorá zároveň prináša aj zisk. Aké ďalšie úlohy plníte?

LESY Slovenskej republiky boli založené na spravovanie najmä lesného majetku štátu, čo však ani pri novinárskej skratke neznamená produkciu dreva. Ťažba a predaj dreva sú iba sprievodnou činnosťou podniku, hoci je pravdou, že sú dôležité z ekonomického hľadiska. Príjmy z predaja dreva umožňujú vykonávať hlavné činnosti, ktorými sú napríklad zakladanie lesov či starostlivosť a výchova porastov. Súčasťou našej činnosti je tiež údržba a opravy ostatného majetku, ktorý je nevyhnutný pre pestovanie lesov či starostlivosť o potoky a bystriny, ktorých máme v správe viac ako 17.000 kilometrov.

Nezanedbateľným príspevkom podniku LESY SR pre verejnosť je výstavba a údržba náučných chodníkov, cyklotrás a tiež lesná pedagogika, ktorou podnik prináša deťom aj iným skupinám hravou formou informácie o lese a vo všeobecnosti o prírode. Nesmieme tiež zabudnúť na Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, ktorého prevádzku zabezpečujeme už od roku 2008, chov  Norika muránskeho typu, kde podnik zabezpečuje genetickú základňu týchto koní, ale aj zubriu zvernicu pri Topoľčiankach, ktorá sa zaslúžila o záchranu a obnovu chovu zubra hrivnatého na Slovensku. Tieto a aj ďalšie činnosti neslúžia na tvorbu zisku, ale naopak podnik zaťažujú nákladmi.

Ktoré z ostaných činností sa výraznejšie podieľajú na vytváraní zisku vášho podniku?

Okrem tržieb z hlavnej činnosti, ktorou je predaj dreva, sa na hospodárskom výsledku podieľa niekoľkými percentami z celkových príjmov aj poľovníctvo, rybárstvo, či predaj sadeníc lesných aj okrasných drevín. Podnik tiež ponúka opravy a údržby niektorých strojov používaných v lesníctve a nezanedbateľnú časť tržieb tvorí aj predaj drevnej energetickej štiepky.

Začiatkom roka 2014 prešiel váš podnik zmenou obchodnej politiky. Čo táto nová stratégia znamená v praxi a aké ciele by ste prostredníctvom nej chceli dosiahnuť?

Nová obchodná politika podniku prináša niekoľko zásadných zmien, ktoré majú vplyv na podpisovanie obchodných zmlúv s odberateľmi. Je to v prvom rade bezpodmienečné zabezpečenie platieb za drevo stálou zálohou, bankovou garanciou, zálohovou platbou a podobne. Novinkou je tiež možnosť podpisovania strednodobých a dlhodobých zmlúv, to znamená na viac ako jeden rok, iba s firmami, ktoré získali od vlády Slovenskej republiky investičný stimul.

Medzi laickou verejnosťou a v médiách často rezonuje téma veternou kalamitou zničených lesných porastov vo Vysokých Tatrách v roku 2004. Prezentované boli rôzne pohľady na spôsob prístupu k jej následnému riešeniu. Aký je váš pohľad na túto problematiku?  Dá sa teraz s odstupom času zhodnotiť, aký postup by bol za daných okolností optimálny?

Živelná katastrofa, ktorá postihla Tatry pred desiatimi rokmi, vyostrila rozpory medzi lesníkmi a ochranármi v otázke bezzásahovosti a ponechania prírody na samovývoj. Dnes už môžeme s odstupom času vyhodnotiť, aké sú dôsledky ponechania časti tatranských smrečín vlastnému osudu. Bohužiaľ sa potvrdili predpovede lesníkov, že vznikne podkôrniková kalamita obrovských rozmerov. Množstvo stromov, ktoré padli za obeť nekontrolovane premnoženému lykožrútovi presiahlo veľkosť kalamity spôsobenej víchricou. 

Ale neboli to iba Vysoké Tatry, ktoré sa stali obeťou kalamít. Rovnako poškodené boli aj Nízke Tatry, hoci sa o nich toľko nehovorilo. Dôsledky vyčíňania živlov a podkôrneho hmyzu sú tu však viditeľné stále viac.

V odborných lesníckych kruhoch sme zachytili živú diskusiu medzi samotnými lesníkmi o rôznych spôsoboch starostlivosti o lesy a ich hospodárskeho využívania. Prehodnocuje aj vedenie vášho podniku zaužívané hospodárske spôsoby s cieľom byť ohľaduplnejší k prírode?

Odborné obhospodarovanie lesov na Slovensku má už viac ako dvestoročnú tradíciu. Aj vďaka tomu patríme k európskym krajinám s najväčšou lesnatosťou a máme lesy, ktoré spĺňajú najprísnejšie kritériá ochrany prírody. Každá ľudská činnosť sa však postupne vyvíja a prispôsobuje novým podmienkam a lesníctvo nie je výnimkou. Nové technológie a najmä meniace sa prírodné podmienky si vyžadujú aj nové postupy pri obhospodarovaní lesov. Jedným z takýchto smerov je aj prírode blízke obhospodarovanie, ktoré podnik podporuje a aplikuje v stále väčšom počte lesných porastov označených ako objekty Pro Silva.   

Ako si predstavujete ďalší rozvoj vášho podniku a aké sú vízie slovenského lesníctva do ďalších rokov?

LESY Slovenskej republiky po 15-tich rokoch existencie už majú svoju tradíciu  a vybudovali si dobrú povesť spoľahlivého obchodného partnera. Som presvedčený, že majú pred sebou aj veľmi úspešnú budúcnosť. Podnik bol  zriadený na spravovanie lesného a iného majetku štátu. Preto budeme aj naďalej nekompromisne vracať zarobené peniaze do lesa, aby sme naplnili známy odkaz J. D. Matejovie: „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi.“  

Priemysel Dnes