Prvým investorom vo Ferove bude pravdepodobne spoločnosť ELI SYSTEMS

Podrobnosti

Kategória: Stavebníctvo

Vranov nad Topľou - Prvým investorom, ktorý onedlho zakotví v prázdnom priemyselnom parku vo Vranove nad Topľou, bude pravdepodobne ružomberská spoločnosť ELI SYSTEMS, s.r.o.

Výrobca stavebných materiálov tu plánuje postaviť novú továreň za 10 miliónov eur a do troch rokov v nej zamestnávať približne 200 ľudí.

ELI SYSTEMS plánuje vybudovať v priemyselnom parku Ferovo továreň na výrobu širokej škály stavebných materiálov pozostávajúcich zo špeciálnej hmoty spĺňajúcej nízkoenergetické normy Európskej únie. Išlo by napríklad o strešné krytiny, zámkovú dlažbu, dielce pre priečkové či obvodové murivo a iné výrobky určené pre oblasť stavebníctva. "Mali by sme tu mať materský závod, kde by boli aj laboratóriá pre ďalší vývoj," informoval konateľ spoločnosti Július Plavucha.

Vranovskí poslanci odobrili ešte počas májového zasadnutia Mestského zastupiteľstva (MsZ) potenciálnemu investorovi 15-ročný prenájom pozemkov vo Ferove na rozlohe vyše 25.000 štvorcových metrov (m2) v cene tri eura za m2 a rok. Na utorkovom (28.6.) MsZ schválili ELI SYSTEMS zároveň opciu na ďalší, minimálne 15-ročný nájom týchto pozemkov s možnosťou predkupného práva k predmetu nájmu.

"Spoločnosť ELI SYSTEMS, ktorá deklarovala, že bude stavať v parku a vytvorí 200 pracovných miest, je našou veľkou nádejou. Verím, že v najbližších dňoch podpíšeme nájomnú zmluvu a táto firma ešte v priebehu tohto roka začne realizovať svoju investíciu," povedal dnes na stretnutí s novinármi vranovský primátor Ján Ragan.

"Predpokladáme v auguste, že by sme mali zahájiť výstavbu. Ukončenie závodu odhadujeme do šiestich až siedmich mesiacov, trvanie skúšobnej prevádzky asi dva mesiace. Ostrá prevádzka by mala začať niekedy v júni budúceho roka," vysvetlil Plavucha.

Poslanci mesta sa k ďalšej potenciálnej investícii vo Ferove postavili počas utorkového zasadnutia MsZ negatívne, a to neschválením nájmu pozemkov v priemyselnom areáli pre spoločnosť Liptovské družstvo OBNOVA. "Firma tu uvažovala o výrobe elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov, ale spaľovaním aj určitých druhov odpadov. Poslanci sa nestotožnili s týmto zámerom aj kvôli tomu, že záujemca požadoval pomerne veľkú plochu, takmer dvoch hektárov a plánoval vytvoriť iba 50 pracovných miest," uzavrel Ragan.

30.06.2011 (TASR) (Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR porušením autorského zákona.)