Nemecku pre prudký rast cien energií hrozí hromadný odchod výroby

Podrobnosti

Kategória: Hospodárstvo

Berlín - Nemecku hrozí hromadný odchod výrobných podnikov pre prudký rast cien energií, ktoré sa prakticky každý deň dostávajú na nové rekordné maximá. Nemeckí výrobcovia automobilových súčiastok, chemické závody či oceliarne majú problém vyrovnať sa s čoraz viac rastúcimi účtami za energie.

Ceny elektriny a plynu sa v priebehu dvoch mesiacov zdvojnásobili. Referenčný budúcoročný kontrakt na nemeckú elektrinu vyskočil na 570 eur za megawatthodinu (MWh). Na porovnanie, pred dvomi rokmi bola jeho cena na úrovni 40 eur. "Energetická inflácia je tu oveľa dramatickejšia než inde," uviedol Ralf Stoffels, šéf firmy BIW Isolierstoffe, ktorá vyrába silikónové diely pre autá, letecký priemysel či domáce spotrebiče. "Obávam sa postupnej deindustrializácie nemeckej ekonomiky," dodal.

Nemecko bolo vysoko závislé od dovozu ruských energií, predovšetkým plynu. Teraz sa však pripravuje na to, ako zabezpečiť energie pre domácnosti a firmy po tom, ako Rusko obmedzilo tieto dodávky. Európske ceny plynu zaznamenali piaty týždeň rastu po sebe, čo je ich najdlhšia takáto séria od polovice decembra. Aktuálne sú 11-násobné v porovnaní s úrovňami bežnými pre túto časť roka.

Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v piatok (19. 8.) uzavrel na 244,55 eura za MWh. Cena referenčného kontraktu s dodávkou v najbližšom mesiaci sa už vo štvrtok (18. 8.) dostala na nový rekord a prekonala úroveň zo začiatku marca, keď prudko vzrástla po ruskom útoku na Ukrajinu. Aj keď nemecká vláda prijíma opatrenia, aby zmiernila vplyv prudkého rastu cien na domácnosti, firmy voči nemu nie sú imúnne a mnohé musia zvyšovanie nákladov preniesť na spotrebiteľov, alebo dokonca úplne zavrieť.

"Ceny predstavujú veľkú záťaž pre mnohé energeticky intenzívne spoločnosti, ktoré konkurujú na medzinárodných trhoch," uviedol hovorca skupiny Evonik Industries, ktorá patrí k najväčším výrobcom chemikálií na svete a má závody v 27 krajinách. "Ak bude musieť priemysel prejsť na skrátený pracovný týždeň a znížiť platy z dôvodu energetickej krízy, začnem byť nervózny," uviedol člen rady riaditeľov poradenskej spoločnosti S-RM Intelligence & Risk Consulting Martin Devenish. Dodal, že existuje riziko sociálnych nepokojov, ktoré sa podceňuje.

Medzinárodný menový fond (MMF) v júli uviedol, že výkon nemeckej ekonomiky bude najhorší v rámci skupiny najvyspelejších krajín sveta G7. Dôvodom je vysoká závislosť jeho priemyslu od ruského plynu. Dlhodobý rast cien energií môže spôsobiť výrazné zmeny v európskej ekonomike, uviedol Simone Tagliapietra z bruselského think-tanku Bruegel. "Niektoré odvetvia sa dostanú pod veľký tlak a budú musieť prehodnotiť svoju produkciu v Európe," dodal.

06.09.2022 TASR