Žilinská teplárenská, a.s.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Prechádza na nové spôsoby výroby tepla

Akciová spoločnosť Žilinská teplárenská dodáva teplo pre obyvateľov mesta Žilina a priemyselný sektor už viac ako 50 rokov. V roku 2017 oslávili polstoročie existencie na trhu, čo vedenie teplárne vníma ako dôležitý medzník v jej vývoji. Z pôvodne tradičného výrobcu tepla a elektrickej energie orientovaného na bežné technológie totiž vznikla moderná spoločnosť poskytujúca komplexné služby a zameraná viac na zákazníka.

V súčasnosti sa snaží intenzívnejšie využívať a zavádzať nové technológie, teda prechádzať na nové spôsoby výroby tepla. Viac nám v rozhovore pre časopis Priemysel Dnes prezradil generálny riaditeľ žilinskej teplárne Ing. František Pompura.

Ako je na tom žilinská tepláreň z pohľadu kondície?

Čo sa týka výsledkov za rok 2017, musím skonštatovať spokojnosť. Dosiahli sme výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 550 990 eur, čím sme prekročili stanovený plán o 20 %. Zaznamenali sme medziročný nárast tržieb o 3,5 %, čo je v podmienkach teplárenstva viac ako pozitívne. Nezaznamenali sme žiadne odpojenie sa existujúceho odberateľa a našu rozvodnú sieť sme rozšírili o niekoľko nových odberov. Sme pripravení teplo nielen dodávať, ale napríklad aj pomáhať ľuďom v ich rekonštrukciách a dodávkach nových zariadení, aby bol odber tepla od nás efektívnejší. Sme pripravení robiť servis zariadení a poskytovať zákazníkom kompletnú službu. V tom vidím odkaz, aby nás ľudia a zákazníci nechápali ako klasickú tepláreň, ale ako partnera, s ktorým si vyriešia veľkú časť svojich potrieb v oblasti energetiky.

Koľko máte priamych a nepriamych odberateľov a aká je ich štruktúra?

V súčasnosti máme 145 priamych odberateľov a 265 odberných miest.  Dominantným odberateľom tepla je bytovo-komunálny sektor. Tepláreň prostredníctvom bytových družstiev a správcovských spoločností dodáva teplo do takmer 22-tisíc bytových jednotiek, v ktorých žije viac ako 60 % obyvateľov mesta. Dodávka tepla pre obyvateľov tvorí 42 % z celkového objemu vyrobeného tepla. Druhou skupinou odberateľov sú priemyselné podniky, ktorým tepláreň celoročne dodáva paru na technologické účely, a ktorých podiel na celkovej dodávke tepla predstavuje 37 %. Medzi najväčších priemyselných odberateľov patria Metsa Tissue Slovakia, KIA Motors Slovakia a Mobis Slovakia. Treťou skupinou odberateľov sú objekty občianskej vybavenosti (hotely, obchodné centrá, nemocnica, internáty, školy) s 21-% podielom na celkovej dodávke tepla.

Svojim odberateľom dodávate teplo za jednu z najnižších cien z porovnateľných zdrojov na Slovensku. Od čoho sa táto cena odvíja a v akej výške sa pohybuje posledné obdobie?

Cena tepla sa odvíja hlavne od nákladov na palivo. Nosným palivom je hnedé uhlie, ktorého dodávku máme zabezpečenú Rámcovou zmluvou do roku 2024, na stabilizáciu používame zemný plyn. Na cenu ďalej vplývajú generálne a bežné opravy a taktiež odpisy investičného majetku. Významnou zložkou vstupujúcou do kalkulácie ceny tepla sú náklady na emisné povolenky CO2, ktoré zaznamenali v roku 2018 enormný nárast. Zatiaľ čo v roku 2017 sa ich cena pohybovala pod úrovňou 8 eur za tonu, dnes prekračuje hodnoty 20 eur za tonu a je predpoklad, že naďalej porastie. Čo sa týka vývoja ceny tepla, v období rokov 2014 až 2017 sme cenu pre našich odberateľov nemenili, pričom priemerná cena bola vo výške 53,44 eur/MWh bez DPH. Od 1. januára 2018 došlo k nárastu ceny tepla v priemere o 1,8 % a vzhľadom k výraznému nárastu ceny emisných povoleniek vstupujúcich do kalkulácie ceny tepla sme boli od 1. septembra 2018 nútení pristúpiť k ďalšiemu zvýšeniu. Aktuálna priemerná cena tepla je 58,21 eur/MWh bez DPH. Aj napriek tomuto zvýšeniu naša spoločnosť dodáva a naďalej bude tepelnú energiu dodávať za jednu z najnižších cien z porovnateľných zdrojov na Slovensku.

Akou technologickou kapacitou disponujete? Čo tvorí výrobnú základňu teplárne?

Základnými technologickými zariadeniami sú štyri vysokotlakové parné kotly, z toho tri na uhlie a jeden na zemný plyn, ktoré pracujú s prehriatou parou o menovitom tlaku 9,42 MPa a teplote 535 °C. Plynový kotol K3 sa využíva aj ako teplá záloha zdroja, predovšetkým mimo vykurovacieho obdobia, čím je zabezpečený okamžitý štart a dodávka tepla pri výpadku a poruche prevádzkovaného uhoľného kotla. Všetky kotly na uhlie sú plne plynofikované na zemný plyn, ktorý sa používa na zakurovanie kotlových jednotiek a  stabilizáciu horenia v prípade nízkych výkonov. Celá produkcia spalín uhoľných kotlov prechádza cez elektroodlučovače a textilný filter za odsírením, čím zabezpečujeme plnenie platných emisných limitov. Produkcia elektrickej energie je zabezpečovaná v troch protitlakových turbogenerátoroch TG1, TG2 a TG3 a na točivej redukcii TG4. Ročne, v závislosti od klimatických podmienok, vyrobíme v kombinovanej výrobe s elektrickou energiou od 2300 do 2500 TJ tepelnej energie.

Posledné roky ste investovali značné finančné prostriedky do ekologizácie kotlov. Akú úsporu a výhody investícia priniesla?

Ekologizácia kotlov nám umožnila prevádzkovať tepláreň na uhlie aj po roku 2016. Plníme všetky platné emisné limity a naša spoločnosť nemá prakticky žiadny negatívny vplyv na zhoršenú kvalitu ovzdušia v meste Žilina. Tu má na svedomí v našom meste v prvom rade cestná doprava. Ekologizácia nás stála nemalé finančné prostriedky a ďalšie prevádzkové náklady nás stojí aj nákup reagentov pre odsírenie spalín a denitrifikáciu kotlov.

Jedným z hlavných zámerov Žilinskej teplárenskej je modernizácia výrobných technologických zariadení. Konkrétne sa jedná o náhradu parných rozvodov horúcovodnými. V akom štádiu je tento projekt a čo všetko obnáša?

Z pohľadu efektívnosti distribúcie vyrobeného tepla ide o strategicky dôležitý projekt. Celková dĺžka potrubných rozvodov je 74 km, z čoho parovodná sieť tvorí 80 % a zvyšných 20 % predstavujú horúcovodné rozvody. Na územiach, kde je charakter spotreby prevažne kúrenársky a nie je potrebná para na technologické účely, budeme postupne prechádzať z pary na horúcu vodu. Ide o jeden z najväčších projektov v novodobej histórii teplárne a najzložitejší, aký sa kedy v spoločnosti robil. Samotná príprava trvá už tri roky. Projekt je rozdelený na viac etáp a v rámci pripravovanej rekonštrukcie plánujeme počas troch rokov vymeniť viac ako 25 km potrubí.

Kde a v akom termíne by sa teda malo začať?

V novembri 2017 nám bolo schválené poskytnutie nenávratného finančného príspevku pre prvú etapu projektu. V rámci nej bude realizovaná rekonštrukcia napájača, ktorý tepelnou energiou zásobuje sídlisko Solinky, takisto dôjde k rozšíreniu centrálnej výmenníkovej stanice a k výmene vnútorných rozvodov v areáli teplárne. Samotná realizácia prvej etapy je plánovaná na rok 2019 a výška tejto investície sa pohybuje na úrovni 8,4 milióna eur. Pokračovanie projektu je ďalej závislé od toho, či budú v krátkom čase vypísané výzvy na eurofondy, aby sme sa mohli uchádzať o ďalšie nenávratné finančné príspevky na spolufinancovanie zostávajúcich etáp. Ich získanie je nevyhnutnou podmienkou pokračovania projektu.

Žilinská teplárenská mala rovnako v pláne diverzifikovať palivovú základňu výstavbou nového zdroja. Podarilo sa túto prioritu rozbehnúť?

Príprava realizácie tohto projektu sa blíži do finále. Nedávno sme z Ministerstva hospodárstva SR získali osvedčenie o súlade investičného zámeru s energetickou politikou Slovenska, aktuálne prebieha posúdenie vplyvov na životné prostredie a obstaranie projektu. Ak všetko dobre dopadne, v roku 2019 môže začať výstavba. A aký bude nový zdroj? Po viacerých štúdiách a analýzach sme dospeli k záveru, že najvýhodnejším riešením je výstavba plynovej spaľovacej turbíny s inštalovaným elektrickým výkonom 25 MW a spalinového kotla s výrobou pary na úrovni 2,0 MPa, 300°C, s maximálnym výkonom pary 30 t/h a výrobou horúcej vody s výkonom 10,5 MW.

Z hľadiska kombinovanej výroby elektriny a tepla ide o spaľovaciu turbínu s regeneráciou tepla. Vybudovaním nového zdroja dôjde k trvalému odstaveniu TG1 a taktiež k zníženiu výkonu TG2 (z 12 MW na 7 MW)  a TG3 (z 25 MW na 20 MW), čím sa celkový inštalovaný elektrický výkon zdrojov v našom portfóliu zvýši oproti súčasnosti len o 3 MW. Palivom bude zemný plyn s predpokladanou ročnou spotrebou okolo 570-tisíc MWh.  Technológia navrhovaného zariadenia svojimi parametrami zodpovedá najlepšej dostupnej technológii a jej vybudovaním nielenže zvýšime výrobu elektriny, ale aj výrazne znížime emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes