Železnice Slovenskej republiky

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Vieme o všetkom, čo sa deje na našich tratiach

Železnice sú bezpochyby fenoménom, ktorý aj na území Slovenska píše svoju históriu už vyše 180 rokov. Čo im prinesie aktuálne účtovné obdobie a aké najväčšie výzvy stoja pred manažérom infraštruktúry zabezpečujúcim prevádzku dráh a riadenie dopravy? O tom, ale aj o mnohých ďalších zaujímavostiach z oblasti železničných dráh sme sa rozprávali s Ing. Jurajom Tkáčom, generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky.

Aký bol uplynulý jubilejný rok pre Železnice Slovenskej republiky?

Rok 2018 považujeme za úspešný, uzatvorili sme dve významné zmluvy. Tou prvou je kontrakt so spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia na využívanie služieb terminálu intermodálnej prepravy (TIP) Lužianky. Terminál umožní ŽSR zvýšiť svoj podiel na dopravnom trhu a rozšíriť svoje podnikateľské aktivity v oblasti dlhodobého prenájmu a poskytovania služieb spojených s nakládkou vozidiel. Druhým kontraktom je koncesná zmluva so spoločnosťou TIP Žilina, ktorá bude 30 rokov zabezpečovať prevádzkovanie terminálu v Žiline. Ide o prvý intermodálny terminál v SR vôbec, kde sa uplatňuje verejno-súkromné partnerstvo. Terminál bude verejne dostupným a bude umožnený otvorený a nediskriminačný prístup pre všetkých užívateľov.

Čo sa týka financií, pri plánovanom vyrovnanom hospodárení sme dosiahli zisk 172-tisíc eur. Na strane nákladov bolo vyššie čerpanie v personálnej oblasti v zmysle záverov kolektívneho vyjednávania na rok 2018, nákladov na nákup elektrickej energie a výrobnej spotreby. Oproti tomu, na strane výnosov ŽSR dosiahli vyššie tržby z úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre a z predaja trakčnej elektriny.

Uplynulé roky boli charakteristické nárastom dopravných výkonov v osobnej doprave. Potvrdil sa rastový trend aj v roku 2018?

Áno, tento trend sa potvrdil a očakávame, že bude pokračovať aj v nasledujúcich obdobiach, a to aj v súvislosti s riešením mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, keďže jedným z našich hlavných cieľov je dostať osobnú vlakovú dopravu bližšie k centru mesta. Aktuálne sa komplexne analyzuje súčasný stav železničnej infraštruktúry a prevádzok v uzle Bratislava prostredníctvom tzv. štúdie realizovateľnosti. Cieľom tejto analýzy je navrhnúť koncepcie prepravných prúdov reflektujúc všetky budúce potreby a potenciál tratí a ich prvkov v rámci multimediálneho integrovaného dopravného systému. Boli vytvorené dve pracovné skupiny zložené nielen z odborníkov ŽSR, ale aj zástupcov samosprávy, rezortu dopravy a dopravných podnikov. Poradenskú a konzultačnú činnosť pri tvorbe štúdie vykonával poradný orgán EK JASPERS. Spracovanie štúdie realizovateľnosti uzla Bratislava sa ukončí schválením záverečnej správy, ktoré očakávame už v tomto období.

Ako je na tom prestavba bratislavskej hlavnej stanice?

Začiatkom roka sme spustili do prevádzky zrekonštruovaný bývalý batožinový podchod a nové samoobslužné výťahy na nástupištiach č. 1 – 5, čím sa zabezpečil bezbariérový prístup a väčší komfort cestujúcich. Uvedené zmeny prijala verejnosť veľmi pozitívne. Čo sa týka rozsiahlej rekonštrukcie, na ktorú bolo vyčlenených 2,8 milióna eur, po dohode s Ministerstvom dopravy a výstavby SR sme sa rozhodli, že túto budeme realizovať až po ukončení Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v máji 2019, keďže dovtedy by ju nebolo možné dokončiť. Pristúpili sme preto k zlepšeniu vizuálneho vzhľadu a k vyčisteniu hlavnej stanice so záväzkom pre všetkých dodávateľov ukončiť práce do konca apríla 2019.

Predstavte nám najdôležitejšie modernizačné projekty, ktoré ste sfinalizovali v uplynulom roku.

Patrí k nim ukončenie výstavby modernizácie železničného úseku Považská Teplá – Dolný Hričov na rýchlosť vlakov do 160 km/h. Modernizácia bola spolufinancovaná z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a bola ukončená vo februári 2018. V septembri 2018 sme odovzdali do užívania 2. nástupište v ŽST Trnava. Nástupište spĺňa medzinárodné pravidlá aj pre pohyb imobilných a nevidiacich cestujúcich. K dôležitým projektom minulého roka patria aj už spomínané projekty TIP Lužianky a Žilina. Zároveň pokračovali kontinuálne práce na významných modernizačných projektoch, medzi ktoré možno zaradiť napríklad modernizáciu trate Púchov – Považská Teplá, prípravu modernizácie trate Poprad – Lučivná či obstarávanie projektovej dokumentácie na modernizáciu úseku Malacky – Kúty.

S investíciami súvisí aj dobudovanie systému ETCS, vďaka ktorému by mohli vlaky na niektorých úsekoch premávať rýchlosťou až do 200 km/h. O ktoré konkrétne úseky ide a aký je časový odhad dokončenia tohto projektu?

Vlak môže ísť rýchlosťou vyššou ako 120 km/h iba v prípade, ak je vybavený vlakovým zabezpečovačom, ktorý spolupracuje s traťovou časťou systému. Systém ERTMS/ETCS predstavuje práve takýto vlakový zabezpečovací systém, ktorý slúži hlavne na kontrolu vedenia vlaku rušňovodičom. Eliminuje možnosti zlyhania ľudského faktora, a tým v podstatnej miere zvyšuje bezpečnosť železničnej dopravy bez ohľadu na rýchlosť vlaku, keďže aj pri rýchlosti do 120 km/h môžu byť následky prejdenia návesti STOJ tragické.

V rámci modernizácie železničnej trate z Devínskej Novej Vsi do Kútov až k štátnej hranici je plánovaná aj implementácia systému ERTMS. Rovnako je plánovaná implementácia časti systému ERTMS, a to konkrétne GSM-R, na trati zo Žiliny do Košíc až do Čiernej nad Tisou s predpokladom realizácie do konca roka 2023. V zmysle európskej legislatívy je horizont pre ukončenie výstavby ERTMS do roku 2030 pre trate TEN-T CORE (základná sieť) a do roku 2050 pre trate TEN-T COMPREHENSIVE (doplnková sieť).

Dlhodobým problémom celej Európy je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý neobišiel ani ŽSR. Aktuálne hľadáte 85 výpravcov, cez 40 návestných majstrov, traťových robotníkov, elektromontérov či výhybkárov.

Železnice Slovenskej republiky sú s vyše 13 600 zamestnancami jedným z najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Samozrejme, na niektorých pozíciách, rovnako ako iné firmy, pociťujeme nedostatok pracovníkov. Aktuálne nám chýbajú v prvom rade ľudia s požiadavkou na technické vzdelanie. Najvyšší počet neobsadených miest evidujeme v bratislavskom, trnavskom, nitrianskom a trenčianskom regióne. Naša firma vyvíja veľkú iniciatívu tak v oblasti náboru nových zamestnancov, ako aj v oblasti duálneho vzdelávania a štipendijného programu ŽSR. Aktívne sa tiež zúčastňujeme pracovných veľtrhov. Napriek nedostatku pracovníkov však prevádzka a bezpečnosť železničnej infraštruktúry nie je nijako ohrozená a naše zákonné povinnosti manažéra železničnej infraštruktúry si všetky plníme.

Kontinuálne investujete aj do automatizácie riadenia dopravy. Pomáhajú tieto investície aspoň sčasti riešiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily?

V polovici roku 2015 bol na ŽSR spustený projekt – Postup zavádzania centier riadenia dopravy (CRD) a diaľkovo ovládaných tratí (DOT) na sieti ŽSR. Pre časovú a obsahovú náročnosť problematiky projektu spojenú s kapacitnými možnosťami ŽSR a s potrebou intenzívneho zainteresovania príslušných odborných zástupcov jednotlivých útvarov bola implementácia projektu ukončená v roku 2018 s tým, že realizácia zavádzania CRD a DOT bude prebiehať postupne podľa disponibilných zdrojov financovania. Súčasťou programu budú aj príslušné stavby projektu „Cieľový grafikon“, ktoré sú projektom riešené komplexne v rámci ucelených stavieb diaľkovo ovládaných tratí.

Zavádzanie centier riadenia dopravy a diaľkovo ovládaných tratí na sieti ŽSR spojené s modernizáciou a zvyšovaním stupňa zabezpečovacích zariadení riadených dopravní prispieva k znižovaniu prevádzkových nákladov a riešeniu nedostatkov v oblasti ľudských zdrojov. Zároveň patrí k výrazným celospoločenských prínosom v podobe zvyšovania bezpečnosti železničnej dopravy – najmä eliminovaním možnosti zlyhania ľudského faktora pri riadení dopravy a úsporou jazdných časov vlakov. V súčasnosti sa pripravuje začatie obstarávania na stavbu dispečerizácie trate Jelšovce – Prievidza.

Aké sú vaše ciele pre tento rok?

ŽSR sa chcú okrem svojich bežných povinností manažéra železničnej infraštruktúry dôraznejšie zamerať na dve oblasti: posilnenie vnímania vlastnej značky (branding), keďže nielen široká verejnosť, ale ani samosprávy či médiá nerozlišujú medzi osobným dopravcom (ZSSK) a manažérom infraštruktúry (ŽSR). Úlohy spoločností si buď zamieňajú alebo ich stále považujú za jeden „podnik“ ako tomu bolo v minulosti. Druhou dôležitou oblasťou počas roka 2019 bude aktualizácia budúcich cieľov a prijatie novej stratégie ŽSR, vzhľadom na nové programovacie obdobie 2021 – 2027 štrukturálnych fondov EÚ, a to aj s prihliadnutím na časové nároky realizácie železničných projektov, ktoré sú vzhľadom na ich rozsah vždy viacročné.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes