Železnice Slovenskej republiky

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

S príchodom železnice prichádza rozvoj krajiny

Pred 170 rokmi vstúpil na územie Slovenska prvý parostrojný vlak na trati Marchegg – Devínska Nová Ves – Bratislava. Odvtedy sa slovenská železničná sieť rapídne rozrástla, aktuálne ju tvorí cez 3600 km tratí a takmer 6900 km koľají s vyše 8415 výhybkami. Napriek tomu, že ide o najbezpečnejšiu, najekologickejšiu a najspoľahlivejšiu dopravu, jej finančná podpora nie je ani zďaleka dostatočná. Aké úskalia prináša táto situácia Železniciam Slovenskej republiky nám v rozhovore priblížil generálny riaditeľ Mgr. Martin Erdössy.

Hlavnou činnosťou ŽSR je manažment železničnej infraštruktúry. Čo to znamená v praxi?

Snažíme sa zo všetkých síl, aby 24 hodín denne bola zabezpečená bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, aby trate boli v požadovanom technickom stave a infraštruktúra zodpovedala prísnym legislatívnym a technickým normám. Naším najväčším problémom a limitujúcim faktorom sú financie. Medziročne dotácie pre ŽSR v prevádzkovej oblasti stále klesajú, ale potreba údržby a najmä odloženej údržby stúpa. Finančná podpora je nedostatočná, a to napriek požiadavkám na obnovu dopravy na viacerých úsekoch a na množstvo prechodných obmedzení traťovej rýchlosti, ku ktorým sme museli pristúpiť, aby bezpečnosť, čo je pre nás absolútna priorita, zostala zachovaná. Verejné financie z rozpočtu neodzrkadľujú aktuálnu potrebu na nevyhnutné opravy a údržby tratí. V takýchto podmienkach je veľmi ťažké dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Nedostatočné financovanie v plnom rozsahu pociťujú zamestnanci ŽSR, ktorí sa dennodenne o infraštruktúru starajú a, samozrejme, aj cestujúci. Tento jav pretrváva takmer dve desaťročia. Sme tlačení do úspor, ktoré často znamenajú provizórne riešenia a realizáciu naozaj len neodkladných prác.

Vidíte aj reálne možnosti systémového riešenia financovania ŽSR?

Celkovo je investičná dotácia pre rok 2019 nižšia oproti požiadavkám ŽSR o 85 miliónov eur. Náš hlavný problém sú však financie na prevádzkový účel. Na rok 2019 máme zatiaľ schválených 250 miliónov eur a ďalších 20 miliónov z rezervy Ministerstva dopravy a výstavby. To predstavuje 270 miliónov na prevádzku. Bez akéhokoľvek mzdového navýšenia pri 13 600 zamestnancoch len osobné náklady na rok 2019 predstavujú 254 miliónov eur. A to ešte nie je ukončené náročné kolektívne vyjednávanie, ktoré toto číslo pravdepodobne ešte zvýši. Po zaplatení zamestnancov a odvodov nám zostanú financie len na hasenie najhorších havarijných stavov. Žiadny rozvoj, rekonštrukcie, preventívna diagnostika. Odborná diskusia o tejto zmene je neodkladná, aby jej výsledkom bolo zavedenie systémového financovania ŽSR. My sme na takéto rokovania pripravení.

Do akých projektov smerovali finančné prostriedky investované počas tohto roka?

V rámci modernizácie železničných tratí sme ukončili úpravu úseku Dolný Hričov – Žilina, kde vlaky môžu premávať rýchlosťou do 160 km/h. Pokračujeme aj v modernizácii trate v úseku Púchov – Považská Teplá. Rozbehli sme súťaž na obnovu uzla Žilina a úsekov Devínska Nová Ves – Kúty a Poprad – Lučivná. Ide o zásadné modernizačné projekty spolufinancované z fondov CEF. Po dobudovaní systému ETCS budú môcť na niektorých úsekoch premávať vlaky rýchlosťou až do 200 km/h. Z prostriedkov EÚ by sa mali začať budovať aj Terminály integrovanej osobnej dopravy, hlavne v Bratislave a okolí. Stále však čakáme na potvrdenie ich opodstatnenosti v štúdii realizovateľnosti uzla Bratislava.

Jedinečným projektom je aj výstavba Terminálu intermodálnej dopravy v Lužiankach.

8. októbra tohto roka sme tento terminál slávnostne otvorili. Ide o verejné servisné zariadenie, prvé svojho druhu v správe ŽSR. V súčasnosti umožní skladovanie hotovej produkcie na ploche viac ako 50-tisíc m2 a nakládku hotovej produkcie na tri 700 metrov dlhé dvojpodlažné vlakové súpravy súčasne. Servisné zariadenie je unikátne aj z hľadiska svojej bezpečnosti, ktorú zabezpečuje kvalitný kamerový systém a poplachový systém narušenia. Výstavba dokončených častí terminálu stála takmer 40 miliónov eur, financovaná bola z voľných peňažných prostriedkov získaných z obchodných činností ŽSR, teda bez zaťaženia rozpočtu verejnej správy. Terminál by mal ročne do rozpočtu priniesť príjmy minimálne 2,7 milióna eur, pri top produkcii až 3,5 milióna eur. Ďalší príjem bude z nárastu objemu nákladnej železničnej dopravy a z poplatkov za použitie železničnej infraštruktúry vo výške 1,3 milióna eur.

Vašu pozornosť intenzívne zameriavate aj na bezpečnosť na železničných priecestiach. 

Priecestia sú pre nás prioritou, keďže tieto miesta križovania ciest a železnice si stále berú svoju daň v podobe ťažkých havárií a zbytočne vyhasnutých životov. Aj keď jedným dychom musím dodať, že všetky tragické nehody za posledných 10 rokov sa stali z viny vodičov, cyklistov a chodcov, ktorí nepochopiteľne na priecestiach riskujú a ignorujú výstražnú signalizáciu. Do roku 2020 plánujeme zvýšiť bezpečnosť alebo zmodernizovať existujúce zabezpečovacie zariadenie na 75 železničných priecestiach, ďalších 23 priecestí sme už obnovili, napríklad v Dolnom Štále, Margecanoch, Senci, vybudovali sme priechod pre chodcov v Novej Vieske a iné. Chceme aj celkovo prehodnotiť opodstatnenosť niektorých priecestí a tie, ktoré stratili význam, úplne zrušiť.

V oblasti plánovaných rekonštrukcií sa venujete aj železničným staniciam, tiež ste rozbehli projekt spolupráce so samosprávami ohľadom parkovísk pri železničných staniciach.

Áno, intenzívne sa venujeme aj tejto obnove. Stanice Rimavská Sobota a Lučenec už dostali novú podobu, v Trnave sme dokončili rekonštrukciu posledného 2. nástupišťa, na hlavnej stanici v Bratislave sme otvorili novú prechodovú halu a čakáreň, do konca roka pribudne aj nový podchod pre imobilných cestujúcich. Novú tvár dostáva železničná stanica Myjava a na výrazne zmeny sa môžu tešiť aj cestujúci v Martine a Spišskej Novej Vsi. Pripravujeme tiež rekonštrukciu nástupíšť č. 2 a 3 na železničnej stanici v Košiciach s prístupom aj pre imobilných cestujúcich. Výrazný vzostup záujmu o cestovanie v kombinácii auto – vlak nás motivoval k rozvoju projektu spolupráce so samosprávami ohľadne budovania parkovísk pri železničných staniciach.

Železnica ešte v nedávnej dobe znamenala istotu zamestnania, adekvátne postavenie a tiež ohodnotenie. Toto sa rokmi zmenilo a aj vy zápasíte s nedostatkom ľudí. Ako získavate pracovníkov a čo v odvetví ľudských zdrojov meníte?

Aktuálne zamestnávame vyše 13 600 ľudí, z toho viac ako 11-tisíc pracuje v prevádzke. Bez ohľadu na teritórium Slovenska je základnou požiadavkou pri získavaní ľudí adekvátne finančné ocenenie a pracovné podmienky. Rokmi podfinancovania sa zanedbala aj táto oblasť. Jej systémová zmena pri takom počte pracovníkov rozdelených do množstva typových pozícií a tarifných tried bola naozaj obrovská výzva. Ale išli sme do toho, zmena sa podarila a má pozitívny efekt. Všetky procesy síce ešte nie sú dotiahnuté, ale za všetko hovorí fakt, že prvýkrát v histórii ŽSR priemerná mzda presiahla 1000 eur, aktuálne je na úrovni 1016 eur. Výrazný nedostatok prevádzkových profesií stále pociťujeme na západe Slovenska, ale využívame všetky dostupné aktivity, aby sme získali nových zamestnancov – od duálneho vzdelávania, štipendijného programu, cez aktívny nábor, účasť na podujatiach so zameraním na výber zamestnania až po spoluprácu s úradmi práce.

História slovenských železníc v tomto roku dovŕši úctyhodných 170 rokov. Čo pre vašu spoločnosť tento výnimočný medzník znamená?

Aj tento míľnik je dôkazom toho, že železnica je najbezpečnejšou, najekologickejšou a najspoľahlivejšou dopravou, ktorá má veľké plus pri eliminácii emisií pri preprave tovaru a ľudí na veľké vzdialenosti, ktorá nepozná dopravné zápchy a má málo nehôd. Všade, kde železnica prišla, priniesla veľkú zmenu, veľký rozvoj, nových ľudí. Boli roky, kedy zažívala boom, aj kedy zažívala neúspechy, ale nikdy sa nevzdala. V posledných rokoch železnica musí prekonať svoje nedocenenie, mnohí ju zatracujú, množia sa sťažnosti na jej prevádzku a aktuálna je otázka jej budúcnosti. Či doprava po koľajniciach má a bude mať prioritu vlády SR, či bude aj za pomoci ministerstva dopravy dôstojne konkurovať cestám a diaľniciam, či a akým tempom bude pokračovať budovanie železničných koridorov. To je však možné len s adekvátnym legislatívnym prostredím, zákonmi, ktoré majú byť pre železnicu oporou a ktoré jej zabezpečia konkurencieschopnosť aj v rámci Európy. Máme obrovský cieľ úplne sa vysporiadať s restami z minulosti a ísť cestou oživenia a budovania moderných tratí pri pri rozumnom hospodárení s financiami aj ľudskými zdrojmi.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes