Železnice Slovenskej republiky

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Bratislavská stanica získa modernejšiu tvár

Zámery Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) smerujú k základnému strategickému cieľu – zvýšiť spokojnosť zákazníka a konkurencieschopnosť železničnej dopravy prostredníctvom zvyšovania rýchlosti, zvyšovania priepustnosti, komfortu a skracovania jazdných časov vlakov. To všetko môže priniesť pokračovanie modernizácie železničných tratí, ale aj investície do rekonštrukcie tratí mimo hlavných ťahov a regionálnych spojení.

V súčasnosti štátna správa aj samospráva nabádajú na oživovanie železničnej dopravy, ktorá by mala pomôcť pri riešení akútnych problémov mobility. Generálny riaditeľ ŽSR Mgr. Martin Erdössy vyslovil v našom rozhovore presvedčenie, že železnice na Slovensku majú perspektívu byť vo vybraných mestách nosným dopravným systémom. Musia však naďalej bojovať o získanie finančných prostriedkov, čo je základným a nevyhnutným predpokladom ich ďalšieho rozvoja.

Železnice Slovenskej republiky v roku 2017 plánovali vyrovnaný výsledok hospodárenia, v skutočnosti napokon dosiahli zisk. Môžete uviesť podrobnejšie výsledky vášho hospodárenia?

Naším každoročným prvoradým cieľom je vyrovnané hospodárenie. Vyrovnaný výsledok hospodárenia sme plánovali aj v roku 2017, v skutočnosti sme dosiahli zisk 102-tisíc eur. Výnosy z nášho core businessu boli 364,8 milióna eur, čo je oproti plánu o 3,02 milióna eur viac. Z úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre sme získali 80,9 milióna eur. Oproti plánu je to viac o 1,2 milióna eur, čo je hlavne zásluhou nárastu výkonov v nákladnej doprave o 508 miliónov hrubých tonových kilometroch (hrtkm), na ktorom sa podieľali najmä menší nákladní dopravcovia. Zaujímavosťou je, že v osobnej doprave celkovo za rok evidujeme nižšie výkony o 347 miliónov hrtkm, hlavne z dôvodu nižších výkonov súkromných dopravcov RegioJet a Leo Express.

Aj výnosy z non-core businessu sme mali celkovo vyššie, oproti plánu o 1,7 milióna eur. Pre predstavu uvediem, že v rámci ostatných obchodných činností predáva naša firma napr. trakčnú a netrakčnú elektrinu, teplo, vodu a plyn. Máme aj výnosy z prenájmu a predaja majetku, poskytujeme technické služby a vlečkové výkony, opravy a revízie, výkony strojov, a aj ubytovanie a stravovanie. Osobne veľmi pozitívne hodnotím, že nám vlani Ministerstvo dopravy a výstavby SR splatilo pohľadávku 73,9 milióna eur, ktoré sme investovali predovšetkým do údržby a obnovy infraštruktúry. Vzhľadom na počet našich zamestnancov – ku koncu roka sme ich evidovali 13 781, sú značnou časťou nášho rozpočtu mzdové náklady. Vzhľadom na priaznivý vývoj hospodárenia sme v súlade s kolektívnou zmluvou vyplatili na konci roka mimoriadnu prémiu pre všetkých našich ľudí vo výške 200 eur.

Činnosť vašej spoločnosti je financovaná z viacerých zdrojov. Aká bola štruktúra získaných zdrojov zo ŠR, prostriedkov EÚ a programu CEF? Aké čerpanie týchto zdrojov môžeme očakávať v roku 2018?

V roku 2017 ŽSR realizovali investičné akcie v celkovej výške 241,8 milióna eur. Investíciami boli modernizované komponenty železničnej infraštruktúry – železničné stanice, železničný spodok, zvršok, trakčné vedenia, zabezpečovacie zariadenia, oporné múry a výstavba železničných mostov. Celkovo bola modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry a ostatného majetku obstaraná zo štyroch zdrojov. Prvým sú vlastné zdroje vo výške 121,154 milióna eur. Z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra sme preinvestovali 81,202 milióna eur, ďalších 14,33 milióna k tomuto programu sme dostali v rámci spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Z kapitoly MDV sme dostali kapitálový transfer vo výške 14,33 milióna eur. ŽSR sa úspešne zapojili do programu CEF – Nástroj na prepájanie Európy, kde sa nám podarilo uspieť s našimi projektmi v 2. a 3. výzve. Získali sme súhlas na spolufinancovanie modernizácie tratí v celkovej výške takmer 410 miliónov eur na projekt modernizácie železničného úseku Devínska Nová Ves – štátna hranica s Českom a na modernizáciu trate Poprad – Lučivná. Ak sa nám podarí ukončiť verejné súťaže na zhotoviteľa, začneme okamžite s realizáciou. Z fondov CEF bude spolufinancovaná aj modernizácia trate Malacky – Kúty a Varín – Strečno.

Pre rok 2018 predpokladáme preinvestovať 155 miliónov eur z fondov EÚ v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra aj fondov CEF, kapitálový transfer predstavuje ďalších 84,7 milióna. Z vlastných zdrojov sme si naplánovali využiť 150 miliónov eur. Tie budú použité v drvivej väčšine na investície do infraštruktúry, do obnovy a novej výstavby, celkovo je to 118,2 milióna eur. Na zvyšovanie bezpečnosti našej prevádzky je vyčlenených 20,9 milióna eur a máme ešte 10,8 milióna na zvyšovanie kvality a okruhu železničných služieb. Tento rok investujeme aj do výstavby novej prevádzky Terminálu intermodálnej prepravy Lužianky, ktorej synergickým efektom budú nové výkony na sieti ŽSR. Svoju činnosť by mal začať na jeseň. Náš investičný program obsahuje aj cielené investície, ktorých účelom je zvyšovanie automatizácie riadenia dopravy a optimalizácia zamestnancov. Okrem iného možno spomenúť aj rekonštrukčné práce v rámci ŽST Trnava, Košice, Myjava, Galanta, Lučenec, vybudovanie zástavky Handlová a, samozrejme, na hlavnej stanici v Bratislave.

Vlani ŽSR realizovali viaceré investičné akcie. Modernizované boli súčasti železničnej infraštruktúry ako železničné stanice, železničné trate a ostatná infraštruktúra. V akej hodnote sa pohybovali tieto investície?

Z už spomenutých investícií 241,8 milióna eur išlo podľa účelu najviac prostriedkov, až 191 miliónov, na modernizáciu, obnovu a výstavbu železničnej infraštruktúry. Na zabezpečenie bezpečnosti železničnej prevádzky sme investovali 25,4 milióna eur. Vyše 22 miliónov eur bolo určených na skvalitňovanie služieb a 71 miliónov si vyžiadali investície do automatizácie riadenia dopravy.

Priblížte nám najvýznamnejšie projekty realizované v uplynulom roku. Podarilo sa vám úspešne ukončiť II. a III. etapu modernizácie úsekov na trati medzi Bratislavou a Žilinou?

Rok 2017 bol dôležitý z pohľadu dokončenia dvoch modernizovaných úsekov: Zlatovce – Trenčianska Teplá a Dolný Hričov – Žilina. Modernizácia železničnej trate Zlatovce – Trenčianska Teplá pre rýchlosť vlakov do 160 km/h bola obrovskou skúškou po stránke stavebnej, odbornej, logistickej, organizačnej, ale aj po stránke ľudskej. Napriek časovému sklzu sa Združeniu Pod Brezinou podarilo v októbri 2017 dokončiť tento 12-kilometrový úsek, ktorého finančná hodnota dosiahla takmer 245 miliónov eur.

Posledný deň roku 2017 bol aj termínom ukončenia modernizácie železničnej trate Považská Teplá – Žilina. Stavbu realizovalo združenie TEBS od roku 2014 v zmluvnej cene 128 miliónov eur. Celková dĺžka modernizovaného úseku vrátane zastávok, výhybne a železničných staníc dosahuje 22,7 km. Realizáciou modernizácie železničnej trate v úseku Považská Teplá – Žilina vznikol ucelený úsek trate nadväzujúci na predchádzajúce úseky od Bratislavy po Žilinu, ktorý má požadované technické parametre pre rýchlosť do 160 km/h podľa medzinárodných dohôd.

Po dlhých rokoch čakania verejnosti sa začali rekonštrukčné práce na hlavnej železničnej stanici v Bratislave. Aká rozsiahla bude táto rekonštrukcia a aký je jej časový harmonogram?

Osobne považujem za zásadnú zmenu, že sme v septembri minulého roka odstúpili od zmluvy so spoločnosťou Transprojekt, ktorá mala od roku 2006 prenajaté viaceré pozemky na hlavnej stanici na dobu 50 rokov. Dôvodom odstúpenia bolo, že si spoločnosť nesplnila svoju povinnosť a nezapísala sa do Registra partnerov verejného sektora. To nám rozviazalo ruky a mohli sme začať konať. Aj keď otázka, čo bude komplexne s hlavnou stanicou do budúcnosti je zatiaľ predmetom analýzy, mimo nezrealizovaného projektu spoločnosti Transprojekt, vzhľadom na naozaj neuspokojivý stav stanice, sme sa rozhodli pre viaceré menšie rekonštrukcie. Tieto výrazne zvýšia kvalitu cestovania a zlepšia služby pre cestujúcich.

Ešte vlani sme začali s rekonštrukciou niekdajšieho služobného podchodu na tretí podchod pre cestujúcich, vrátane vybudovania moderných výťahov na každý perón aj s prístupom pre imobilných, matky s kočíkmi, alebo pre cestujúcich s ťažkou batožinou. Druhou zásadnou zmenou je prestavba dlhé roky zatvorenej reštaurácie na novú a modernú čakáreň pre cestujúcich s kompletným vybavením. Tým sa celá stanica viac otvorí a prúdy cestujúcich sa rozložia do jednotlivých častí a celkovo troch podchodov. Budú to moderné priestory, ktoré spĺňajú už európske štandardy. Avizovaná rekonštrukcia výťahov bude v rozsahu do 2 miliónov eur a čakáreň bude stáť necelých 900-tisíc eur. Najdôležitejšie však je, že obidve stavby budú hotové už teraz v lete. Následne by sme sa radi pustili aj do rekonštrukcie prístavby vstupnej haly hlavnej stanice. Tá je tým, čo najviac ťaží nás aj cestujúcich.

Ktoré ďalšie investičné projekty momentálne prebiehajú a sú naplánované na tento rok?

Aktuálne modernizujeme len jeden úsek, a to medzi Považskou Teplou a Púchovom. Tento 16-kilometrový úsek je investične aj technicky najnáročnejšou stavbou ŽSR od ich samostatnosti. V rámci uvedenej modernizácie sa vybudujú dva tunely – Diel (dĺžka 1082 m) a Milochov (dĺžka 1861 m) spolu s únikovými štôlňami, bude postavených a zrekonštruovaných 14 železničných mostov. Železničným mostom bude premostená aj vodná nádrž Nosice. Pribudne šesť nových cestných mostov a nadjazdov, štyri podchody pre chodcov, 11 priepustov a zrušené budú štyri priecestia. Novinkou pri tejto stavbe je, že ŽSR prvýkrát zaviazali zhotoviteľa, aby zložil 20-% bankovú záruku z objemu dodávok.

Ešte vlani sme začali s rekonštrukciou niekdajšieho služobného podchodu na tretí podchod pre cestujúcich, vrátane vybudovania moderných výťahov na každý perón aj s prístupom pre imobilných, matky s kočíkmi, alebo pre cestujúcich s ťažkou batožinou. Druhou zásadnou zmenou je prestavba dlhé roky zatvorenej reštaurácie na novú a modernú čakáreň pre cestujúcich s kompletným vybavením. Tým sa celá stanica viac otvorí a prúdy cestujúcich sa rozložia do jednotlivých častí a celkovo troch podchodov. Budú to moderné priestory, ktoré spĺňajú už európske štandardy. Avizovaná rekonštrukcia výťahov bude v rozsahu do 2 miliónov eur a čakáreň bude stáť necelých 900-tisíc eur. Najdôležitejšie však je, že obidve stavby budú hotové už teraz v lete. Následne by sme sa radi pustili aj do rekonštrukcie prístavby vstupnej haly hlavnej stanice. Tá je tým, čo najviac ťaží nás aj cestujúcich.

Ktoré ďalšie investičné projekty momentálne prebiehajú a sú naplánované na tento rok?

Aktuálne modernizujeme len jeden úsek, a to medzi Považskou Teplou a Púchovom. Tento 16-kilometrový úsek je investične aj technicky najnáročnejšou stavbou ŽSR od ich samostatnosti. V rámci uvedenej modernizácie sa vybudujú dva tunely – Diel (dĺžka 1082 m) a Milochov (dĺžka 1861 m) spolu s únikovými štôlňami, bude postavených a zrekonštruovaných 14 železničných mostov. Železničným mostom bude premostená aj vodná nádrž Nosice. Pribudne šesť nových cestných mostov a nadjazdov, štyri podchody pre chodcov, 11 priepustov a zrušené budú štyri priecestia. Novinkou pri tejto stavbe je, že ŽSR prvýkrát zaviazali zhotoviteľa, aby zložil 20-% bankovú záruku z objemu dodávok.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes