1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

statna ochrana prirody 18Naším cieľom je udržanie a podpora odborného rastu organizácie

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) je osobitnou odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) s celoslovenskou pôsobnosťou. Venuje sa najmä úlohám na úseku ochrany prírody a krajiny, vrátane správy jaskýň. Významnou súčasťou aktivít ŠOP SR je aj spolupráca s domácimi a zahraničnými inštitúciami a vysokými školami.

Dôležitú oblasť tvorí výchovná, vzdelávacia a osvetová činnosť. Spomedzi širokého rozsahu aktivít nám tie najvýznamnejšie z hľadiska aktuálnosti priblížil Ing. Martin Lakanda, generálny riaditeľ ŠOP SR.

Aké sú priority Štátnej ochrany prírody SR pre tento rok?

K prioritám nášho pôsobenia patrí udržanie a podpora rastu odbornosti v organizácii. ŠOP SR má vysoký odborný kredit a veľké perspektívy ďalšieho rozvoja. Chceme tiež doriešiť aktuálne odborné výzvy ako proces zonácie vybraných národných parkov, úspešné ukončenie vyhlasovania území NATURA 2000, vyriešenie problémov ochrany prírody v území Karpatských bukových pralesov a iné. Osobitne sa sústredíme na zlepšenie komunikácie vo vnútri organizácie aj navonok, na otváranie dialógu s odbornými kruhmi a tretím sektorom. Kľúčovou úlohou pre ďalšie obdobie je mobilizácia v oblasti projektovej činnosti ako prostriedku pre rozvoj organizácie. Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) nám ponúka možnosti realizovať projekty zamerané na priamu ochranu prírody a manažmenty chránených území. Cieľom je tiež zlepšovanie informovanosti a zapojenia kľúčových sektorov a verejnosti do spolupráce na úseku ochrany prírody a krajiny. Vo vnútri organizácie sa chceme zamerať na efektivitu procesov, kvalitný manažment organizácie a jej financovanie. Verím, že sa nám naše ambiciózne ciele podarí naplniť.

Venovať sa chcete zonácii Tatranského národného parku a Národného parku Muránska planina. Aké konkrétne úpravy môže očakávať verejnosť?

Zonácie národných parkov (NP) predstavujú beh na dlhé trate, ale sú pre ochranu prírody a pre efektívne fungovanie NP kľúčové. Pri zonácii dochádza k takzvanému rozdeleniu národného parku na niekoľko zón, pričom v centre je tá najcennejšia – bezzásahová, a po obvode sa nachádzajú menej cenné územia. Zonácia stanoví limity a jasný režim obhospodarovania každého pozemku v NP. Presne definované pravidlá pomáhajú predchádzať konfliktom v území najmä s intenzívnymi rozvojovými aktivitami. Zatiaľ máme na Slovensku zozónované dva NP – Slovenský raj, kde sa zonáciou zväčšila bezzásahová zóna cca. o 25 %, a PIENAP. Zonácia Slovenského raja umožnila naštartovať nové ekoturistické aktivity ako je splav Hornádu alebo sprístupnenie rokliny Kyseľ. Pri zonácii sa uplatnili aj nové nástroje kompenzácií neštátnym vlastníkom lesov, vykúpili sa pozemky na ochranu prírody a ďalšie máme v dlhodobom nájme.

Momentálne sa však sústreďujeme na dokončenie zonácie TANAPu, ktorá sa pripravuje už od roku 2004. Uvedené časové obdobie zodpovedá tomu, aký zložitý je daný proces. Existuje viacero návrhov zonácie. Všetky sa musia dôkladne prerokovať so zainteresovanými stranami – vlastníkmi, užívateľmi, investormi aj samosprávami, a musíme nájsť konsenzuálne riešenie. Proces je preto osobitne náročný aj z hľadiska komunikačného manažmentu. Aktuálne sa nachádzame v etape rokovaní na úrovni ústredného orgánu štátnej správy – MŽP SR, a v 4. kvartáli tohto roka by sme chceli predložiť návrh zonácie TANAPu na schválenie vláde SR.
Čo sa týka národného parku Muránska planina, aktuálne prebiehajú rokovania s užívateľmi a vlastníkmi pozemkov NP. Začiatkom budúceho roka plánujeme postúpiť s návrhom zonácie do finálnej etapy prerokovania.

Participujete aj na budovaní sústavy NATURA 2000. Ako prebiehajú rokovania s Európskou komisiou?

Čo sa týka komunikácie s Európskou komisiou, túto primárne zabezpečuje MŽP SR. Naša organizácia participuje na budovaní sústavy NATURA 2000 hlavne odborne, technicky a metodicky. Pripravujeme odborné a mapové podklady, argumentáciu pre diskusiu o dostatočnosti súčasného zoznamu týchto území, sledujeme zastúpenie a kvalitu jednotlivých druhov a biotopov európskeho významu. Zúčastňujeme sa tiež diskusií o kvalite, rozsahu manažmentov a ochrane týchto území. Budovanie sústavy NATURA 2000 predstavuje neustály otvorený proces komunikácie s EÚ. Uvedenú spoluprácu však nevnímame ako diktát zo strany Bruselu, práve naopak, vzájomná komunikácia nás posúva k posilňovaniu ochrany prírody aj na našom území.

Aktívne sa venujete aj výskumnej činnosti, aktuálne vás zamestnáva mapovanie výskytu inváznych druhov. K akým zisteniam ste prišli v poslednom období?

Postupujeme v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu, ktoré stanovuje pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia inváznych druhov na biodiverzitu všetkých krajín Európskej únie. Invázne druhy totiž netvoria len rastliny, aj keď tieto sú zastúpené v podstatne vyššej miere, ale patria k nim aj živočíchy, napríklad nutria riečna, psík medvedíkovitý, sumček čierny či korytnačka písmenková. Medzi najznámejšie invázne rastliny na Slovensku zaraďujeme pohánkovec japonský, boľševník obrovský, netýkavku žliazkatú, zlatobyľ kanadskú a zlatobyľ obrovskú.

ŠOP SR sa v súvislosti s inváznymi druhmi venuje hlavne dvom činnostiam – monitoringu a následnej likvidácii. Základné informácie o jednotlivých inváznych druhoch poskytujeme aj prostredníctvom našej webovej stránky, pretože je to naozaj veľmi závažný problém. Invázne druhy sa totiž zvyčajne správajú ako silní potravinoví a ekologickí konkurenti našich domácich druhov, ktoré vytláčajú z ich zvyčajných stanovíšť a znižujú početnosť ich populácií, čím menia charakter biotopov. Zároveň zvyknú byť nositeľmi rôznych chorôb a sú to tiež veľmi silné alergény.

Spomedzi širokého diapazónu výskumnej činnosti vašej organizácie možno spomenúť tiež výskum jaskýň. Ktoré jaskyne skúmate v aktuálnom období?

V súčasnosti prebieha geologický a geomorfologický výskum jaskýň v Demänovskej doline, v rámci ktorého sa zistil výskyt významných fosílií. Datovaním sedimentov spresňujeme vek vytvárania nášho najdlhšieho jaskynného systému na Slovensku. Výskum realizujeme tiež v Ochtinskej aragonitovej jaskyni, ktorá je spolu s jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zaradená do svetového prírodného dedičstva. V nej sa datovaním sedimentov spresňujú fázy jej vývoja, potvrdila sa prítomnosť sedimentov starých zhruba jeden milión rokov. Doplňujúci geologický a geomorfologický výskum prebieha v Moldavskej jaskyni, ktorá sa nachádza na rozhraní Slovenského krasu a Košickej kotliny, a objasňuje podmienky vývoja našej najdlhšej labyrintovej jaskyne. Pri výskume jaskýň využívame napríklad aj technológiu trojdimenzionálneho laserového skenovania. Výsledky našej výskumnej činnosti sú veľmi dôležité nielen z vedeckého, ale aj praktického hľadiska, pretože nám umožňujú spresniť podmienky ochrany týchto jaskýň.

V roku 2020 budeme mať 150. výročie objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne a o rok neskôr 100. výročie objavenia Demänovskej jaskyne slobody. V súvislosti s uvedenými jubileami pripravujeme odborné konferencie, na ktorých predstavíme výsledky našej výskumnej činnosti a vytvoríme tiež priestor na medzinárodnú výmenu informácií o jednotlivých poznatkoch.

Významnú časť personálnych kapacít vašej organizácie zamestnáva tvorba výchovno-vzdelávacích programov určených pre rôzne cieľové skupiny. Priblížte nám niektoré z nich.

Výchovno-vzdelávacej činnosti sa venujeme veľmi intenzívne na všetkých úrovniach. Na jednotlivých správach NP a chránených krajinných oblastiach máme špecializovaných pracovníkov, ktorí pripravujú programy pre školy, organizujú dni otvorených dverí, rôzne prednášky a iné regionálne aktivity. Na celoslovenskej úrovni zabezpečujeme činnosť informačných stredísk ochrany prírody, budovanie a prevádzku náučných chodníkov, významná je tiež edičná a propagačná činnosť. Našou súčasťou je aj škola ochrany prírody vo Varíne, ktorá ponúka programy priamo v prírode. Pravidelne organizujeme medzinárodnú súťažnú prehliadku Ekoplagát, ktorej prvý ročník sa datuje už od roku 1977. Minulý rok sa do súťaže prihlásilo 259 tematických plagátov z 21 krajín z Európy, Ázie a Ameriky. Aj prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov chceme vytvárať kvalitné a stabilné

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

220x660 sk2020

Nenechajte si ujsť...