Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Na rekonštrukcie ciest a mostov išlo vlani 20 miliónov eur

Prešovský samosprávny kraj zabezpečuje správu ciest II. a III. triedy v dĺžke zhruba 2442 km prostredníctvom vlastnej rozpočtovej organizácie – Správy a údržby ciest PSK (SÚC PSK). Z tohto počtu je zhruba 523 km ciest II. triedy a 1919 km sú cesty III. triedy.

V rámci činností bežnej údržby sa SÚC PSK dostane na každú cestu, no v rámci obnovy, rekonštrukcie či modernizácie vyrieši zhoršený stavebný stav úsekov o dĺžke spolu zhruba 100 km ciest ročne, vrátane úsekov ciest, ktoré boli a sú financované z prostriedkov EÚ.
 
Podľa údajov cestnej databanky bolo v zmysle slovenských rezortných predpisov o hodnotení stavebno-technického stavu vozoviek k 30. júnu 2017 v tzv. 4 stupni (nevyhovujúci stav) 631,96 km ciest a v 5. stupni (havarijný stav) 151,026 km. „Medzi nevyhovujúcim a havarijným stavom už neexistuje žiadny iný klasifikačný stupeň. Pri hodnotení úrovne cestnej infraštruktúry je však potrebné brať do úvahy aj iné technické parametre ciest, nielen stav vozovky,“ vysvetlil predseda Prešovského samosprávneho kraja PaedDr. Milan Majerský, PhD.,  ktorý nám v rozhovore pre časopis Priemysel Dnes prezradil viac.

Aké sú najvážnejšie príčiny degradácie ciest a ich zlého stavu?

Zhoršovanie stavebno-technického stavu ciest je ovplyvnené viacerými faktormi. Sú nimi napríklad prirodzená časová degradácia stavebných konštrukcií, únava materiálov, konštrukcia cestného telesa, výrazný nárast intenzity dopravy alebo zväčšovanie nápravových tlakov nákladných motorových vozidiel. Špecifickým problémom nášho kraja je aj nedobudovaná sieť tranzitných komunikácií zo smeru od Poľska na juh až po Balkán a takisto zložitosť geológie v karpatskom oblúku. To sa v kombinácii s nevhodným založením cestných konštrukcií v čase ich budovania resp. rozširovania prejavuje v prepade krajníc, vytváraní vyjazdených koľají, pretváraní obrusnej vrstvy vozovky. Mnohé z týchto ciest a objekty na nich nespĺňajú ani ďalšie technické parametre na vedenie takejto dopravy po tejto cestnej sieti.

V poslednom období sa stále viac hovorí aj o veľmi zlom stave mostov. Upozornil na to aj NKÚ vo svojich analytických materiáloch. Je situácia naozaj vážna?

Určite áno. Najvyšší kontrolný úrad vypracoval analýzu na základe podkladov poskytnutých jednotlivými správcami mostných konštrukcií, zrejme po medializácii stavu mosta pri vodnej nádrži Ružín v Košickom kraji. Je dobré, že sa o tejto problematike začína dôraznejšie komunikovať, pretože si musíme všetci uvedomiť, že nejazdíme iba po cestách, ale aj po mostných konštrukciách a priepustoch. Pre ilustráciu, len v našom kraji evidujeme takmer 1250 mostov a viac než 4-tisíc priepustov s vekom prevyšujúcim 40 až 50 rokov. To vytvára tlak na systémovú starostlivosť a bežnú údržbu týchto stavebných konštrukcií vrátane potreby rekonštruovať a modernizovať približne 15 až 20 mostov ročne.

Koľko financií bolo investovaných v PSK v minulom roku?

Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja vyčerpala vlani v rámci kapitálových výdavkov vyše 20 miliónov eur. Tieto financie použila na rekonštrukcie ciest a mostov, vrátane strojných investícií na obnovu vozového parku, opráv budov a areálov, ktoré slúžia na činnosť organizácie. Okrem toho v rámci bežných výdavkov na bežnú údržbu ciest, teda opravy, kosenie, frézovanie alebo čistenie priekop, ale takisto zimnú údržbu ciest minula vyše 17 miliónov eur. Samozrejme, uvedené sumy zahŕňajú už aj mzdy, odvody, zapracovaný materiál, výdavky na vozidlá, pohonné hmoty a správu organizácie.

S akým rozpočtom hospodárite tento rok a kam pôjde najväčší obnos peňazí?

Na bežné výdavky počítame s rozpočtom okolo 19 miliónov eur, na kapitálové výdavky približne so sumou 20 miliónov eur. V prípade potreby existuje ale aj možnosť navýšenia rozpočtu. V rámci Integrovaného operačného programu (IROP), kde v súčasnosti prebieha proces verejného obstarávania, rátame so zazmluvnením realizačnej fázy piatich stavieb, kde je predpokladaná hodnota zákaziek zhruba 20 miliónov eur. Po vysúťažení úspešného uchádzača však predpokladáme jej celkové zníženie. Každý projekt je pritom spolufinancovaný Prešovským samosprávnym krajom s účasťou 5 % z celkového objemu zrealizovaných oprávnených výdavkov.

Financie sa pritom snažíme rozdeľovať do všetkých častí kraja podľa potreby. Samozrejme, závisí to aj od intenzity dopravy či stupňa významu pre dopravnú obslužnosť územia. Predpokladáme, že finančné „injekcie“ do ciest II. triedy v rámci projektu IROP budú v priebehu tohto roka predstavovať mierne výkyvy, a to v okrese Bardejov v úseku Janovce – Kľušov, v okresoch Stropkov a Medzilaborce v úseku Malá Poľana – Medzilaborce, v okrese Prešov v úseku Prešov – Klenov a Kapušany – Demjata, a taktiež v okrese Poprad v úseku Poprad – Starý Smokovec. Okrem iného predpokladáme, že najväčší obnos peňazí pôjde aj na výstavby a rekonštrukcie mostov.

V máji tohto roka ste odovzdali do užívania dôležité cestné úseky v rámci cezhraničnej spolupráce. O aké konkrétne projekty išlo?

Kraj sa snaží skutočne intenzívne využívať finančné možnosti operačných programov EÚ, ako sa len dá. V rámci Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovensko – Poľsko boli úspešne ukončené tri projekty v pohraničí v okresoch Prešov, Bardejov, Snina a Medzilaborce v hodnote viac ako 7,6 milióna eur. Pred realizáciou sú ďalšie dve stavby – Zlepšenie dopravného napojenia okresov Jaslo – Bardejov – Svidník s napojením na TEN-T koridor za takmer 2,5 milióna eur a Modernizácia cestného napojenia Pieninských národných parkov. Ide už o druhú etapu projektu za viac ako 3,5 milióna eur.
 
Nemenej dôležité boli aj opravy ciest v okresoch Svidník a Stropkov, ktorých súčasťou bola aj obnova dvoch mostných objektov.
 
Najväčšiu investičnú akciu v týchto okresoch sme realizovali prostredníctvom programu Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014 – 2020. Tento projekt bol zameraný na prepojenie miest Snina – Medzilaborce – Krosno, ktoré tvoria napojenia na sekundárne a terciárne uzly v danom území v celkovej dĺžke 8,7 kilometra. Projekt sa takisto zaoberal cestami III. triedy, ktorých súčasťou boli aj dva rozsiahlo zrekonštruované mostné objekty, a to za obcou Staškovce smerom na obec Pstriná a v intraviláne obce Staškovce.

Ako je na tom aktuálne Správa a údržba ciest PSK z hľadiska technického vybavenia? Nedávno dostala 5 nových posypových vozidiel, ako často obnovujete svoj vozový park?

Správa a údržba ciest PSK vlastní rozsiahly vozový a strojový park, ktorý si každoročne vyžaduje obnovu najstarších, morálne aj fyzicky opotrebovaných vozidiel a strojov. Za kalendárne roky 2017 a 2018 SÚC PSK vysúťažila 17 nových sypačov, rovnako v posledných rokoch investovala do dvoch kusov šmykom riadených nakladačov, do jedného čelného kolesového nakladača, do troch nakladačov s prídavným zariadením a do troch kusov cestnej asfaltovej frézy. Okrem toho vysúťažila 14 prívesných vozíkov a 6 osobných vozidiel.

V technickom vybavení potrebujeme ešte investovať veľký obnos finančných prostriedkov do nových strojov a zariadení, aby sme dosiahli prijateľný stav a vlastnili techniku bez častých porúch a opráv. Čo sa týka frekvencie nákupu, závisí to od finančných možností Prešovského samosprávneho kraja. Tie za posledné roky neboli malé, no vnímame, že to stále nepostačuje.

Letné mesiace sú často sprevádzané lejakmi a silnými búrkami, čo je veľký nápor aj na údržbu cestnej siete. Ako bojujete s nečakanými prívalovými povodňami? Máte vytipované aj lokality, v ktorých dostávajú komunikácie skutočne zabrať?

S povodňami bojujeme v rámci našich možností všetkou dostupnou technikou. Hlavne pri záchranných a zabezpečovacích prácach sa snažíme, aby škody na majetku Prešovského samosprávneho kraja, teda na cestách II. a III. triedy, boli čo najmenšie. Väčšinou ide o spevňovanie cestných telies, čím sa zabezpečuje ochrana proti odplaveniu. Vykonávame aj obnovovacie práce podľa charakteru dopadov od čistenia až po rekonštrukcie ciest a mostov. Na základe poznatkov z uplynulých rokov sa javia ako kritické okresy Bardejov, Stará Ľubovňa a Kežmarok, kde sme evidovali najväčšie škody za posledné roky.

Ako sa v letných mesiacoch pripravujete na príchod tých zimných? Na čo všetko nesmiete v tomto smere zabudnúť?

Už po skončení predošlej zimy sa vyhodnocujú jej dopady a vytvárajú sa možnosti pre ďalšiu zimnú sezónu. To znamená, že sa zisťuje, aký je zostatok zásob, aká bola spotreba pohonných hmôt a v akom stave je technika. Začiatkom leta sa stanovia na základe finančného rozboru základné potreby pre nadchádzajúcu zimnú sezónu, prehodnotia sa organizačné možnosti a pripraví sa základný dokument Operačný plán zimnej služby na území Prešovského samosprávneho kraja. Ten sa potom predkladá na septembrovom, prípadne októbrovom zastupiteľstve PSK na schválenie. V mesiacoch júl až august sa začína so zásobovaním stredísk údržby ciest posypovými materiálmi, teda chemickými a inertnými, kam patrí soľ a kamenivo.

Aké výzvy pred vami stoja? Na čo sa najbližšie mesiace zameriate?

Tento rok a následne ďalšie roky chceme komplexne prehodnotiť systém cestného hospodárstva v kraji. Dôraz chceme dať hlavne na efektívny výkon činností údržby jestvujúcich komunikácií a objektivizáciu kritérií pre čo najsprávnejší výber investícií do cestnej siete nášho kraja. Pevne verím, že nám v tom pomôže aj spracovanie plánu udržateľnej mobility v kraji, ktorý aktuálne začíname spracovávať. Predpokladám, že v tomto strategickom dokumente prierezovo navrhneme rozvoj dopravnej siete Prešovského samosprávneho kraja v kombinácii s možnosťami dopravy obyvateľstva, a to prostriedkami verejnej osobnej dopravy, železničnej dopravy, cyklodopravy, vrátane problémov statickej dopravy v najväčších aglomeráciách Prešovského kraja. Zároveň sa do konca programovacieho obdobia 2014 – 2020 budeme snažiť efektívne využiť finančné prostriedky z operačných programov EÚ a chceme byť aktívni pri vytváraní modelu viaczdrojového financovania údržby a obnovy cestnej infraštruktúry Prešovského kraja po roku 2020.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes