Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Našou doménou je starostlivosť o vodné toky

Správcu vodných tokov a povodí na Slovensku reprezentuje Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je zaradený medzi strategicky dôležité štátne podniky. V čase hroziacich globálnych zmien klímy vie vo vodnom hospodárstve SR pôsobiť ako racionálny hospodár.

Chce byť teda zodpovedný, spoločenský, prospešný a potrebný správca nenahraditeľného prírodného bohatstva slovenských vôd. O tom, či sa im tento cieľ darí napĺňať prezradil viac generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská Štiavnica, Ing. Marián Supek.

Čím aktuálne žije Slovenský vodohospodársky podnik?

Po relatívne úspešnom roku 2013 sme do nového roka vstúpili s plusovou bilanciou na bežnom účte, no zatiaľ s nulou v predpokladaných dotáciách zo štátneho rozpočtu. Aj napriek tomu je naším prvoradým cieľom predovšetkým dokončiť všetky investičné stavby protipovodňovej ochrany a pripravovať ďalšie. Na tých, ktoré sú už projektovo pripravené, zabezpečiť financovanie a nevyhnutné verejné obstaranie dodávateľa, alebo na tých, ktoré sú ešte len plánované, zabezpečiť projektovú dokumentáciu a financovanie. No a v neposlednom rade aj systematicky pokračovať v plánovaných opravách a údržbe, najmä na vodných tokoch, kde je potrebné zabezpečovať ich čistenie, sprietočňovanie korýt, odstraňovanie nežiaducich náletových drevín, ale aj opravovať povodňami poškodené brehy a korytá vodných tokov.

Napríklad 23. januára sme za účasti ministra životného prostredia Petra Žigu odhalili pamätnú tabuľu v Kolárove, ktorá pripomína nedávno ukončenú významnú investičnú protipovodňovú akciu „Utesnenie ľavej ochrannej hrádze Váhu vo vyše 4600-metrovom úseku Kolárovo – Komoča“ v hodnote viac ako 2 milióny eur, z ktorých nám vyše 80 % zafinancovala Európska únia z Kohézneho fondu. Vo februári sme mali v Košiciach vodoprávnu kolaudáciu I. etapy budovania protipovodňovej ochrany mesta v mestskej časti Džungľa a v marci zasa slávnostné odovzdanie dôležitej protipovodňovej stavby „Navýšenie ochranných hrádzí rieky Maliny“, ktorá je prítokom rieky Moravy. Ide o stavbu s celkovými nákladmi viac ako 10 miliónov eur, ktorá ak by sa nevybudovala, tak v prípade povodní na rieke Morave, ale aj Dunaji, by boli bezprostredne ohrozované obce v jej blízkosti, napríklad Vysoká nad Moravou. Okrem toho nás po vlaňajšom spracovaní máp povodňového ohrozenia a povodňových rizík čaká aj ďalšia dôležitá úloha – vypracovať plány manažmentu povodňových rizík v rámci vecného a časového harmonogramu.

Môžete zhodnotiť rok 2012 z hľadiska hospodárenia? Aké sú predbežné finančné ukazovatele roka 2013 a výhľad na rok 2014?

Kým v rokoch 2010 a 2011 neboli nášmu štátnemu podniku uhradené žiadne tzv. neregulované platby za práce vykonané vo verejnom záujme, v roku 2012 podnik dostal zo štátneho rozpočtu na tento účel 1 617 630 eur, čo však z vynaložených nákladov na neregulované platby predstavovalo len 6,6 %. Rozdiel vo výške viac ako 22,677 mil. eur, čo predstavovalo 93,4 %, bol náš podnik nútený uhradiť z prevádzkových zdrojov. Zlú finančnú situáciu sa ešte bývalé vedenie SVP po dohode s bývalým vedením Ministerstva životného prostredia SR rozhodlo riešiť návratnou pôžičkou vo výške 15 mil. eur z Transpetrolu, a.s., splatnou aj s úrokmi do konca roku 2012. Táto východisková základňa musela teda nové vedenie Slovenského vodohospodárskeho podniku v spolupráci s novým vedením MŽP SR viesť k prijatiu zreálnenej zmeny plánu na rok 2012, ako aj k prijatiu nevyhnutných racionalizačných opatrení.

V rámci úsporných opatrení boli v roku 2012 ukončené zmluvné vzťahy s externými dodávateľmi služieb v oblasti reklamy, marketingu, monitorovania verejných informačných prostriedkov, poskytovania právnej pomoci pri verejnom obstarávaní, poskytovania pracovnej zdravotnej služby, ďalej boli vypovedané pre podnik nevýhodné nájomné zmluvy na prenájom plávajúcich zariadení, zrušili sa bývalým vedením umelo vytvorené pracovné miesta bez reálnej náplne a pod. Tieto úsporné opatrenia nám do konca roka 2012 ušetrili takmer 200-tisíc eur.

V snahe naďalej nezvyšovať zadĺženosť, ale pritom zachovať zamestnanosť bez hromadného prepúšťania sme prijali viaceré reštrikčné opatrenia, zamerané na zníženie rozsahu opráv a údržby, ale aj investičnej výstavby realizovanej dodávateľským spôsobom. Na konci roku 2012 sa nám po intenzívnom rokovaní s MŽP SR podarilo vyriešiť ekonomický kolaps, ktorý bezprostredne hrozil kvôli pôžičke z Transpetrolu. V zmysle uznesenia Vlády SR č. 590/2012 boli vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu na splatenie istiny s tým, že náš štátny podnik znášal len náklady na úroky. Tým sa nám podarilo podnik skonsolidovať a zaviesť racionálny a efektívny spôsob hospodárenia, ktorý už úspešne pokračoval v roku 2013. A hoci ešte konečný ekonomický rozbor hospodárenia v minulom roku nemáme, predsalen sú výsledky oproti roku 2012 už neporovnateľne lepšie. Na neregulované platby sme dostali 10,68 mil. eur, na protipovodňové opatrenia vyše 18,4 mil. eur, na povodňové zabezpečovacie práce zhruba 4,18 mil. eur a na prieskum zameraný na zisťovanie a zlepšovanie stavu vôd takmer 750-tisíc eur z Environmentálneho fondu. Spolu je to vyše 34 mil. eur a to znamená, že sme sa už priblížili k sume, ktorú by podnik SVP potreboval každoročne. Treba si však uvedomiť, že z tejto sumy išlo 18,5 mil. eur na protipovodňové opa-trenia po júnovej povodni na Dunaji, takže zdanie klame. Ale aj napriek tomu môžeme s minulým rokom vyjadriť relatívnu spokojnosť.

Na pokračovanie investičných opatrení je potrebný značný prísun kapitálu. Aká je v tejto oblasti spolupráca s MŽP SR?

Je známe, že už v roku 2000 bol vtedajším vládnym uznesením prijatý Program protipovodňovej ochrany do roku 2010. V rámci tohto programu sa do investičných akcií protipovodňovej ochrany malo v priebehu 10 rokov investovať zhruba 611 mil. eur. Skutočné investície však predstavovali len 30 % z tejto sumy, čo sa zákonite muselo prejaviť v nedostatočnom budovaní ochrany pred povodňami na Slovensku. Svetlou výnimkou bola len výstavba protipovodňovej ochrany Bratislavy v rokoch 2005 až 2010, ktorej mimoriadne pozitívny vplyv sme mohli všetci prežívať počas júnovej povodni na Dunaji.

Ani ďalšie obdobie počas vlády Ivety Radičovej nebolo k serióznemu budovaniu protipovodňových opatrení priaznivé. Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí bol síce verbálne deklarovaný ako protipovodňový program, ale so skutočnou, reálnou ochranou mal len veľmi málo spoločné. Až po marcových parlamentných voľbách a s účinnou pomocou nášho zakladateľa Ministerstva životného prostredia SR sa nám podarilo túto situáciu zvrátiť a vytvoriť dobré predpoklady na ďalší rozvoj protipovodňovej ochrany na Slovensku, predovšetkým v réžii SVP, ktorého spolupráca s ministerstvom je na veľmi dobrej a vzájomne ústretovej úrovni.

Záplavy v Bratislave ukázali opodstatnenosť protipovodňových opa-trení. Ako hodnotíte úroveň ochrany mesta?

Projektové práce na realizácii tejto stavby sa začali v máji roku 2004. Na tento projekt, nazvaný Bratislava – protipovodňová ochrana, vyčlenila Európska komisia z Kohézneho fondu 26 552 936 eur, čo predstavovalo 85 % oprávnených nákladov. Ďalšími 10 % sa podieľal štátny rozpočet a 5 % oprávnených nákladov náš podnik, SVP. Po 5-ročnej práci bola stavba, ktorej celkové investičné náklady dosiahli vyše 33 miliónov eur, odovzdaná koncom mája 2010 do užívania. Stavba bola rozdelená na niekoľko čiastkových úsekov.

Pozdĺž oboch brehov Dunaja od Devína cez celú Bratislavu sa budovali podzemné tesniace steny, zvyšovali oporné múry a inštalovalo sa aj kotvenie na inštaláciu tzv. mobilného hradenia, ktoré spočíva v rýchlom postavení ochranných stien z hliníkových profilov na rizikových miestach Bratislavy, ale aj Devína. Ich odolnosť voči veľkej vode ešte v roku dokončovania stavby preverila májová a júnová povodeň 2010, keď sme mohli s radosťou konštatovať, že nové mobilné hradenie tejto stavby ochránilo Devín a Devínsku Novú Ves pred zaplavením a poškodením majetku občanov. Celý systém protipovodňovej ochrany Bratislavy je vybudovaný až na tzv. tisícročnú vodu, čo znamená, že prietok Dunaja môže dosiahnuť až Q1000 = 13 500 m3/s, okrem konštrukcií v Karlovej Vsi a Devíne, ktoré sú navrhované na prietok zodpovedajúci Q100 = 11 000 m3/s.

Vlani, po historickej júnovej povodni, keď výška hladiny v Bratislave dosiahla doteraz rekordných 10,43 m už jednoznačne možno konštatovať, že táto investícia bola pre naše hlavné mesto investíciou nanajvýš rozumnou a už po prvej veľkej povodni sa nám vrátila. Je to skutočne mimoriadny úspech Slovenska a budovania jeho protipovodňovej ochrany.

Aké zaujímavé realizácie ste ukončili v poslednej dobe?

Vlani sa nám napríklad podarilo ukončiť I. etapu budovania protipovodňových opatrení na rieke Poprad a na potoku Jakubianka v oblasti Mýtnej ulice v Starej Ľubovni, kde májová a júnová povodeň v roku 2010 napáchala obrovské škody a táto časť mesta bola vlastne neustále ohrozovaná prípadnou povodňou. V mestskej časti Džungľa v Košiciach sme v polovici júna 2013 rozbehli I. etapu budovania protipovodňovej ochrany na Hornáde v intraviláne mesta. Išlo o navýšenie a spevnenie ľavostrannej hrádze, pričom vodoprávna kolaudácia prebehla v druhej polovici februára. Popri tom sme začali aj s prácami na ďalšom protipovodňovom úseku košickej časti Hornádu vo Vyšnom Opátskom.

Ukončili sme aj práce na rieke Maline, skolaudovali sme nový tzv. suchý polder v Klátovej Novej Vsi neďaleko Partizánskeho, ktorý dokáže v prípade prívalových dažďov zachytiť až takmer 100-tisíc m3 vody a ochrániť obec pred záplavami. Takisto prebieha zvyšovanie trstickej pravostrannej hrádze Čiernej vody. 23. januára 2014 sme kolaudovali výstavbu protipovodňovej stavby zvýšených hrádzí na zaústení Váhu do Dunaja v časti Kolárovo – Komoča a podarilo sa nám zrealizovať aj množstvo ďalších väčších či menších protipovodňových opatrení, respektíve prác pri odstraňovaní následkov povodní, alebo pri sprietočňovaní korýt vodných tokov. Významné bolo ukončenie rekonštrukčných prác na rieke Toryse v Prešove, ktoré súviseli s odstraňovaním povodňových škôd spôsobených povodňou v roku 2010. Celý zrekonštruovaný, takmer 2,5 km dlhý úsek koryta Torysy v Prešove si od roku 2010 vyžiadal 320-tisíc eur.

Môžete priblížiť zaujímavý projekt vytvorenia spoločného integrovaného hydrologického systému pre povodie rieky Ipeľ, poskytujúceho predpovede a informácie v reálnom čase?

Stanovili sme si jasný cieľ – vytvoriť „spoločné slovensko-maďarské podklady poznania“ povodia toku Ipeľ v úseku, v ktorom tvorí štátnu hranicu medzi našimi krajinami. Cieľom tohto projektu je získať vstupné geodetické údaje pre úsek toku Ipeľ (od prameňa po Kalondu v dĺžke cca 67 km) a vytvoriť geoinformačnú databázu pre celé povodie Ipľa, ktorá bude slúžiť ako základ vstupných údajov do varovného systému. Na základe hydrologických prognóz chceme vytvoriť matematický hydrodynamický model od prameňa až po zaústenie toku Ipeľ do Dunaja a zabezpečiť včasné varovanie pred povodňami kompetentným orgánom a organizáciám Slovenskej republiky a Maďarska. Neoddeliteľnou súčasťou projektu je aj práca s verejnosťou, rozširovanie a ďalšie uplatnenie jeho výsledkov s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému využívaniu povodia.

Naša spoločná práca v rámci projektu zapadá do komplexnej dlhoročnej spolupráce medzi našimi odbornými vodohospodárskymi organizáciami, pričom nadväzne na naše členstvo v Európskej únii sa nám vytvorila aj možnosť finančnej podpory riešených úloh. Podpora v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika v programovom období rokov 2007 až 2013 ako nástroja európskej teritoriálnej spolupráce podporuje vzájomnú kooperáciu inštitúcií a zároveň napomáha prihraničným regiónom trpiacim znevýhodnenou polohou a pripojením na centrá rastu, a tým aj nízkou ekonomickou výkonnosťou, približovať sa k štandardu Európskeho spoločenstva.

Cesta k znižovaniu rizík spojených s povodňami vedie cez sledovanie vývoja morfológie koryta rieky podrobným sledovaním zrážkovo-odtokových pomerov na tomto území. Zároveň zlepšovanie kvality povrchových vôd je možné dosiahnuť len pomocou plánovaného využívania vody v rámci vyrovnanej hydrologickej bilancie. Uplatnenie výsledkov projektu má priamu nadväznosť aj na ďalšie aktivity v hraničnej oblasti, ako sú napríklad prevádzka a údržba vodných tokov, návrh protipovodňových opatrení, územné plánovanie alebo budovanie cestných prepojení mostmi cez rieku Ipeľ. Projekt bol predložený na základe výzvy zverejnenej v roku 2011 ako aktivita vodného hospodárstva s kategorizáciou v rámci opatrenia „Vodné a odpadové hospodárstvo a obnoviteľné zdroje energie“. V nadväznosti na schvaľovací proces Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., odštepný závod Banská Bystrica ako cezhraničný partner projektu uzavrel s hlavným partnerom KDV VIZIG Budapešť (Közép-Duna-Völgyi Vízügyi Igazgatósá) partnerskú zmluvu, pričom projekt prešiel do štádia realizácie od 1. februára 2013.

Celková suma projektu dosahuje 556-tisíc eur s DPH, pričom pre SVP je vyčlenený podiel cez 313-tisíc eur, pri spolufinancovaní 85 % z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 10 % zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Hodnota spolufinancovania z vlastných zdrojov podniku predstavuje čiastku 15 691,72 eur, čo tvorí podiel 5 % z celkových oprávnených výdavkov projektu. Môžeme predpokladať, že projekt je dobrým signálom ďalšej spolupráce medzi odbornými vodohospodárskymi organizáciami v Slovenskej republike a Maďarsku.

Ako prebieha program protieróznych opatrení a opatrení na zvýšenie retenčnej schopnosti čiastkových povodí?

Tento program sa v našom podniku ešte len začne realizovať. Zameraný bude na spomalenie odtoku vody a zachytávanie splavenín s možnosťou ich reálneho vyťaženia. Realizovať sa bude rôznymi opatreniami, napríklad hradením bystrín v tých povodiach, kde najčastejšie dochádza k erózii. Ide najmä o hornaté časti, kde eróziu spôsobuje rýchly odtok vody. V podstate pôjde aj o budovanie prehrádzok na menších vodných tokoch, podobne ako sa to robilo v rámci predchádzajúceho Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, len s tým rozdielom, že my to budeme realizovať v zmysle platnej legislatívy a technických noriem s dodržaním požadovanej kvality týchto prehrádzok. Teda nie tak, že niekde sa vedľa toku spília stromy, preložia cez potok a prvá väčšia povodeň ich strhne, tak ako sme toho boli svedkami pri mnohých hrádzkach či prehrádzkach budovaných v predchádzajúcom období, kde nás, vodohospodárov, z tejto odbornej činnosti prakticky úplne vyčlenili.

Môžete detailnejšie predstaviť projekt máp povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika území pozdĺž hlavného toku Dunaja?

Aj keď protipovodňové hrádze pozdĺž rieky Dunaj vybudované v priebehu minulého storočia vytvárali akýsi pocit bezpečia, ale aj zníženie povodňového povedomia, predsalen povodne v roku 2002, ale aj 2006 a 2010, keď došlo k preliatiu alebo zlyhaniu hrádzí, upozornili na limity realizovaných ochranných opatrení a ukázali, že aj napriek všetkému doteraz vynaloženému úsiliu zvyškové povodňové riziko stále pretrváva. Preto sa na medzinárodnej úrovni v rámci spolupráce podunajských štátov rozhodlo, že sa pre zlepšenie protipovodňovej ochrany ľudí a majetku, a súčasné zlepšenie stavu životného prostredia pozdĺž rieky Dunaj a jeho inundácií vytvorí tlačený Atlas Dunaja, ktorý bude obsahovať mapy povodňového ohrozenia Dunaja a mapy povodňového rizika Dunaja. Na vypracovanie týchto máp sa prijal medzinárodný projekt pod názvom DANUBE FLOODRISK, na ktorom pod líderstvom Ministerstva životného prostredia Rumunska spolupracovalo 19 projektových partnerov z Rakúska, Slovenska, Maďarska, Srbska, Chorvátska, Rumunska, Bulharska a Talianska, vrátane pozorovateľov z ICPDR, Európskej komisie a Nemecka. Za Slovensko bol partnerom projektu náš Slovenský vodohospodársky podnik.

Na slovenskom úseku Dunaja sa v projekte bralo do úvahy možné pretrhnutie ochranných hrádzí na 6 miestach súčasne (Bratislava – Slovnaft, Hamuliakovo, Horný Bar, Gabčíkovo, Číčov, Nová Stráž) a potenciálne zaplavenie územia pri hladine prietoku Q1000 na Dunaji, čomu zodpovedá zaplavené územie o rozlohe približne 2 500 km2 za ochrannou hrádzou Dunaja (na slovenskej strane rieky).

Atlas Dunaja znázorňuje oblasti vystavené povodňovému ohrozeniu a súvisiacim povodňovým rizikám s potenciálnymi škodami. Zlyhanie ochranných prvkov aj so správnymi návrhovými parametrami môže nastať v prípade, keď tlak povodne na hrádzu trvá dlhšiu dobu a jej stabilita klesá. Atlas preto zdôrazňuje prioritu opatrení, ktoré je potrebné prijať ako súčasť Dunajského akčného plánu na protipovodňových opatreniach za účelom znižovania zostatkového rizika. Mapy znázorňujúce povodňové ohrozenie vyobrazujú na ľavom liste očakávanú záplavovú hĺbku v odstupňovanej modrej farbe. Mapy na pravom liste vymedzujú povodňové riziko pre ľudí a majetok a vyčíslujú prípadné škody v prípade extrémnych povodní a počtu postihnutých obyvateľov v danej časti regiónu.

Záverom možno konštatovať, že vstupy a výstupy zabezpečené vo vysokej presnosti v rámci projektu DANUBE FLOODRISK, t.j. databázy ortofotomáp, digitálneho terénneho modelu a hydrologických dát, samotný hydrodynamický model, databáza majetku, potenciálnych škôd a pod., boli aj cenným prínosom pri spracovávaní našich národných máp povodňového ohrozenia a rizika, ktoré boli vypracované vlani s uvedením 559 rizikových miest v ďalších oblastiach Slovenska.

Predstavíte 10 historických vodných nádrží v Banskej Štiavnici?

Odpoveďou na túto otázku by bolo možné zaplniť celú knihu o historických vodných nádržiach, tzv. tajchoch. Ak to mám však prezentovať z hľadiska Slovenského vodohospodárskeho podniku, banskoštiavnické vodné nádrže, ktoré vznikali pred 200, 300, 400 až 500 rokmi pre účely baníctva a úpravníctva rúd sú dnes cenným svetovým dedičstvom vyžadujúcim si systematickú ochranu štátu. Po zániku Rudných baní v Banskej Štiavnici, ktoré sa o tieto tajchy starali, sa hľadal ich nový správca, ktorý by bol kompetentný a odborne i finančne schopný prevziať starostlivosť o tajchy. V roku 1981 sa pod správu vodohospodárov, vtedy ešte štátneho podniku Povodie Hrona, dostala prvá z tunajších vodných nádrží – vodárenská nádrž Rozgrund, ktorá bola až do vybudovania Pohronského skupinového vodovodu a podzemného vodného zdroja v Banskom Studenci prakticky aj jediným vodárenským zdrojom pitnej vody pre celú Banskú Štiavnicu. O dva roky neskôr, v roku 1983, prešlo pod správu Povodia Hrona jazero Klinger, Veľká i Malá vodárenská nádrž pod Červenou studňou, ktorých hrádze už nezodpovedali technicko-bezpečnostným kritériám, ale aj Moderštôlniansky tajch na Kopaniciach, Bančiansky tajch v obci Banky a Brennerštôlnianska nádrž v Hodruši-Hámroch.

O 10 rokov neskôr, v roku 1993, po pamätnom historickom decembrovom zápise Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, sa začala väčšia pozornosť venovať už aj samotnej obnove štiavnických tajchov. Významným medzníkom bol v tejto súvislosti rok 1995, keď spoločnosť Hell definitívne ukončila banskú činnosť v Banskej Štiavnici a historické vodné nádrže, ktoré ešte neboli v správe nás vodohospodárov zostali úplne bez akejkoľvek ochrany. Preto sa v roku 1995 rozhodlo, že do správy vtedajšieho štátneho podniku Povodie Hrona sa prevezmú aj ostatné rozhodujúce vodné nádrže. Bola to trojica kaskádovitých tajchov v Štiavnických Baniach – Evička, Windšachta a Bakomi, z opačnej strany kopca Veľká i Malá Richňavská vodná nádrž, celoslovensky známe jazero Počúvadlo, ale aj Veľký a Malý Kolpašský tajch, ako aj menšie tajchy - Beliansky, Halčiansky, Michalštôlniansky, Ottergrund, Dolnohodrušský tajch a Jasenica v Banskej Belej, ktorá síce nepatrí medzi historické vodné nádrže, no takisto si vyžaduje starostlivosť a odborný technicko-bezpečnostný dohľad.

V záujme ďalšieho zabezpečenia ochrany a záchrany týchto vodných nádrží bolo vypracovaných niekoľko dokumentov, z ktorých je pre nás vodohospodárov na postupnú obnovu celého vodohospodárskeho systému rozhodujúci dokument pod názvom „Čiastkový projekt obnovy banskoštiavnických vodných nádrží“. V priebehu rokov 1985 až 1995 boli zrealizované rekonštrukčné práce na vodných dielach Bančiansky tajch, Klinger, Veľká i Malá vodárenská nádrž a čiastočná oprava vodárenskej nádrže Rozgrund. Po roku 1995 sme vykonali kompletnú rekonštrukciu tajchov Moderštôlňa, Beliansky tajch, Vindšachta, Rozgrund, Bakomi, ako aj obidva Kolpašské tajchy v Banskom Studenci a čiastočnou rekonštrukciou prešiel aj tajch Evička, ktorého II. konečná etapa rekonštrukcie sa o niekoľko mesiacov skončí.

Na rekonštrukciu všetkých spomínaných historických tajchov sme doteraz vynaložili zhruba 4 mil. eur, pričom na dokončenie všetkých plánovaných rekonštrukcií je potrebných ešte najmenej 4,5 mil. eur, z čoho finančne najnáročnejšou bude obnova najväčšej tunajšej vodnej nádrže – jazera Počúvadlo. Okrem tajchu Evička máme od septembra minulého roku v rekonštrukcii aj Dolnohodrušský tajch a od decembra aj Malú Richňavu, ku ktorej by v tomto roku mala pribudnúť aj rekonštrukcia Veľkej Richňavy. Všetky tajchy, ktoré sú už zrekonštruované (a je ich už viac ako polovica), boli technicky a prevádzkovo zastabilizované. Osadili sme na nich nové výpustné zariadenia, pozorovacie sondy, bezpečnostné priepady, upravili hrádzové opevnenia i koruny hrádzí tak, že dnes sú to skutočné vodné perly osadené v čarovných Štiavnických vrchoch, ktoré sú v letných mesiacoch aj atraktívnymi strediskami cestovného ruchu.

Čo budú priority SVP na najbližšie obdobie?

Z globálneho hľadiska sú prioritami Slovenského vodohospodárskeho podniku dve veci. V prvom rade je to protipovodňová ochrana a v druhom rade opatrenia vyplývajúce z vodného plánu Slovenska na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Pokiaľ ide o ochranu pred povodňami, tak SVP prijíma opatrenia zamerané na elimináciu následkov povodní a povodňových škôd v oblastiach určených predbežným hodnotením povodňového rizika v zmysle Zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami. V rámci predbežného hodnotenia povodňového rizika sme vytipovali 559 lokalít, ktoré sú zakomponované aj v mapách povodňového ohrozenia a povodňových rizík. Mapy povodňového ohrozenia stanovujú predovšetkým rozsah záplav (záplavovú čiaru), hĺbku vody a jej rýchlosť. Mapy povodňových rizík určujú zase predpokladaný počet ohrozených obyvateľov, objektov a pozemkov s tým, že slúžia aj na stanovenie predpokladaných škôd. Na základe týchto máp stanovíme plány manažmentu povodňového rizika, ktoré už budú obsahovať konkrétne opatrenia na ochranu pred povodňami. Na plány manažmentu potom už nadviaže samotný investičný plán, ako aj plány opráv a údržby vodných tokov, nádrží, ochranných hrádzí, kanálovej siete a pod.

Už dnes môžeme povedať, že pokiaľ pôjde o veľké investície, naša pozornosť sa sústredí na tri vládou stanovené prioritné stavby – ochranné opatrenia na rieke Hornád v Košiciach, protipovodňovú ochranu Banskej Bystrice a protipovodňovú ochranu Prešova. Okrem toho chceme ešte dobudovať protipovodňovú líniu pozdĺž celého toku Dunaja na Slovenskom území od Devína až po Chľabu s dôrazom na vybudovanie protipovodňovej ochrany Komárna, kde sa napríklad na rozdiel od Štúrova aj počas vlaňajšej júnovej povodne na Dunaji muselo ešte pri zvyšovaní ochranných hrádzí používať mimoriadne fyzicky náročné vrecovanie pieskom. Okrem toho to však budú aj ďalšie investičné stavby, kde sa chceme zamerať najmä na výstavbu tzv. suchých poldrov, ale aj celý rad prác menšieho rozsahu v rámci opráv a údržby, samozrejme v rozsahu, v akom nám to umožnia finančné prostriedky.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes