Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Prioritou je ochrana pred povodňami

Snaha ochrániť Slovensko pred povodňami je dlhodobý proces. To si za svoju prioritu do ďalšie obdobia kladie Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. na čele s Ing. Mariánom Supekom, ktorý odpovedal na naše otázky.

Podľa slov generálneho riaditeľa by sme len do roku 2020 potrebovali na vytypované stavby protipovodňovej ochrany preinvestovať jednu miliardu 154 miliónov eur. Rozumne investované prostriedky do týchto opatrení sa nám budú počas povodní vždy vracať v podobe uchránených hodnôt, životov a  majetku našich občanov.

Môžete nám priblížiť hospodárenie vašej spoločnosti za minulý rok a aký trend očakávate do budúcnosti?

Ešte nie je ukončená účtovná závierka za minulý rok a nie je overená audítorom. Avšak podľa predpokladov výnosy by mali dosiahnuť cca 101,2 miliónov eur, čo je v porovnaní s rokom 2013 o 23 miliónov eur menej. Tento rozdiel spôsobili nepoukázané finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na neregulované služby. Takže hospodárskym výsledkom za rok 2014 bude určite strata, cca 22,8 miliónov eur, ktorá je prakticky spôsobená práve nepoukázaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na neregulované služby. Pomerne dobre sa nám však darilo vo výbere poplatkov za odbery podzemných vôd a poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, za ktoré sme do Environmentálneho fondu odviedli zhruba 13,9 miliónov eur. 

Nuž a čo sa týka budúcnosti, tak ďalší rozvoj SVP, š. p. bude zameraný predovšetkým na rozvojové aktivity. Pôjde o zabezpečenie technických projektov, štúdií a vodohospodárskych rozvojových úloh súvisiacich so znižovaním nepriaznivých účinkov povodní a sucha, určovaním inundačných a záplavových území, hospodárnym a účelným využívaním vôd, zabezpečením všetkých funkcií vodných tokov a vodných stavieb ako aj iných odborných úloh a podkladov pre správu vodných tokov a stavieb, prípravu a aktualizáciu plánov manažmentu povodí, atď. V rámci všetkých týchto úloh bude najväčšia pozornosť sústredená na budovanie protipovodňovej ochrany k čomu máme veľkú podporu u nášho zakladateľa Ministerstva životného prostredia, ale aj priaznivé finančné východiská z avizovaných finančných stimulov európskych investičných fondov na ďalšie programové obdobie.

S akým ročným rozpočtom hospodárite a koľko máte v súčasnosti zamestnancov? 

SVP, š. p. ešte  nemá na rok 2015 schválený plán a rozpočet. Predpokladané výnosy v roku 2015 by mali byť 99 miliónov eur a náklady 115,3 miliónov eur. Tento plánovaný záporný hospodársky výsledok vo výške 16,3 miliónov eur bude opäť spôsobený čiastočnou  absenciou finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR na neregulované služby, nakoľko štátny rozpočet SR na rok 2015 počíta s finančnými prostriedkami pre SVP, š. p. len vo výške 10 miliónov eur. Priemerný evidenčný počet zamestnancov nášho podniku  je 3339, čo je o takmer 200 menej ako na začiatku minulého roka. Pritom zníženie počtu zamestnancov so súčasným zvýšením efektivity práce sme dosiahli prakticky bez cieleného prepúšťania, len prirodzeným odchodom zamestnancov do dôchodku.

Vaša spoločnosť v rámci svojich možností vyvíja veľkú snahu v protipovodňovej ochrane. Môžu i iné subjekty v našej spoločnosti prispieť k preventívnym opatreniam? 

Samozrejme, že protipovodňová ochrana sa netýka len nás vodohospodárov. Ak chceme na Slovensku dosiahnuť relatívne dobrú protipovodňovú ochranu na celom jeho území, je nevyhnutné uplatňovať komplexný prístup a vzájomnú spoluprácu. Veď nakoniec mnoho vodných tokov je v správe iných organizácií, napríklad Lesov Slovenskej republiky, Vojenských lesov a majetkov, ale aj cirkevných lesov, respektíve obecných samospráv. Napríklad aj pri riešení protipovodňovej ochrany Kežmarku nebudeme poldre stavať len my, ale v častiach Levočských vrchov, ktoré spravujú vojenské lesy bude ďalšie poldre budovať práve tento podnik. No a potom je tu nesmierne dôležitá úloha tak pre lesníkov ako aj pre poľnohospodárov, aby sa vrátili ku svojím niekdajším tradičným spôsobom hospodárenia a obhospodarovania pôdy.  Veď hradenie bystrín, či budovanie odrážok na lesných cestách, čo nám tu v bývalom Programe revitalizácie krajiny a manažmentu povodí chcel niekto ukázať ako niečo prevratné, predsa nie je nič nové pod slnkom. Hradenie bystrín sa v lesníckej praxi bežne realizovalo už dávno. Na lesníckych fakultách to bol jeden z predmetov výučby. Poľnohospodári pôdu obrábali a obrábali ju spôsobom, ktorý znižuje prudké stekanie prívalových dažďov. Oralo sa po vrstevniciach, ktoré vytvárali hlboké priečne brázdy zachytávajúce po svahoch stekajúce zrážky. My to hovoríme už niekoľko rokov – treba sa vrátiť k osvedčenému spôsobu poľnohospodárskej i lesníckej praxe a samozrejme poľnohospodárstvo nie utlmovať, pôdu nechávať úhorom, ale dosiahnuť také výmery ornej pôdy, aké sme mali ešte pred rokom 1989.

Aká je vaša spolupráca s obecnou samosprávou? Neuvažuje sa o prenechaní určitých kompetenciách v oblasti údržby vodných tokov pre samotné obce?

Všetky naše správy povodí a vodných tokov majú spravidla veľmi dobré a korektné vzťahy s obecnými samosprávami a keď nás starosta upozorní na nejaké nedostatky, alebo pomoc pri úprave potoka v obci, vždy sa snažíme nájsť prijateľné riešenie. Napríklad na východnom Slovensku v povodí Hornádu  spolupracujeme s niektorými tamojšími obcami aj v rámci projektu čistenia Ružína, v predchádzajúcich rokoch bolo značné množstvo nezamestnaných občanov zapojených do aktivačných prác v rámci novely zákona o zamestnanosti, keď sa na ich financovaní počas polročného zamestnávania podieľali 95-timi percentami úrady práce a pod. Pozitívne, dokonca aj písomné reakcie starostov sme dostali napríklad aj z niektorých oravských a liptovských obcí počas vlaňajšej májovej povodne. A ak sa niekde aj objaví nejaká kritika, vždy sa to snažíme operatívne k vzájomnej spokojnosti riešiť. No a tam, kde nás obce požiadajú o dočasný prenájom vodných tokov (prakticky vo všetkých prípadoch, aby mohli sami čerpať investičné fondy na ich úpravu), taktiež vždy nájdeme prijateľné riešenie.

Aké úlohy a ciele patria momentálne medzi vaše priority? 

Absolútnou prioritou Slovenského vodohospodárskeho podniku je protipovodňová ochrana. Samozrejme z tohto vyplýva aj to, že naším najdôležitejším investičným programom je budovanie protipovodňových stavieb. Preto je nesmierne dôležité, aby sa aj v štátnom rozpočte pravidelne každý rok našli potrebné finančné prostriedky na postupné a systematické budovanie protipovodňových opatrení. Ak by fungovali štandardné režimy, tak by protipovodňová ochrana v percentuálnom vyjadrení predstavovala 80 až 90 % celkového investičného programu.  Avšak teraz, keď sme odkázaní prakticky len na financovanie z vlastných zdrojov a európskych fondov, tak je ten pomer úplne iný. Vlani v septembri bola napríklad uzavretá posledná 5. výzva v rámci programového obdobia 2007 -2013 z operačného programu Životné prostredie, do ktorej sme predložili žiadosti na projekty v hodnote 46 miliónov eur. Ale vo výzve je alokovaných len cca 30 miliónov, takže určite všetky projekty nemajú šancu uspieť. My sme však počas tohto programového obdobia v rámci predchádzajúcich štyroch výziev samozrejme už dokončili, respektíve sú rozpracované, alebo zazmluvnené ďalšie desiatky protipovodňových stavieb v hodnote takmer 80 miliónov eur. 

Za veľmi dôležitý úspech v budovaní investičných protipovodňových stavieb v roku 2014 považujem najmä priaznivé rozbehnutie, alebo naštartovanie výstavby celého komplexu protipovodňovej ochrany Košíc. Ide prakticky o zhruba 12 kilometrový úsek Hornádu od Ťahanoviec po Krásnu nad Hornádom, na ktorý je vyčlenených 40 miliónov eur. Celá stavba tejto protipovodňovej ochrany je rozčlenená do viacerých stavebných celkov, z ktorých štyri v hodnote približne za 1 milión eur sme dokončili vlani. 

Začiatkom minulého roka sme slávnostne odovzdali aj protipovodňovú stavbu na Váhu pri Kolárove pod názvom Utesnenie ľavej ochrannej hrádze Váhu, dokončili sme výstavbu poldra v Klátovej Novej Vsi, protipovodňové opatrenia na vodnom toku Malina na Záhorí, pokračovalo sa v budovaní protipovodňovej ochrany na rieke Poprad v Starej Ľubovni, zrekonštruovali sme priehradný múr vodnej nádrže Orava, no a operatívne sme museli riešiť aj kalamitnú situáciu vo Vrátnej doline.

Akým projektom sa budete venovať tento rok? 

Už okrem spomínaných Košíc musíme dokončiť budovanie protipovodňovej ochrany v Starej Ľubovni a začať s výstavbou ochranných poldrov na zachytávanie prívalových zrážok v oblasti Kežmarku. Ide momentálne o lokalitu, ktorej bude venovaná mimoriadna pozornosť, tak ako to pri návšteve Kežmarku v novembri minulého roka prisľúbil aj minister životného prostredia Peter Žiga. No a ešte nás čaká aj začatie prác na realizácii protipovodňových opatrení v Banskej Bystrici, teda v meste, ktoré bolo vládnym uznesením už pred 15-timi rokmi zaradené medzi priority v budovaní protipovodňovej ochrany.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes