Slovenská technická univerzita v Bratislave

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Univerzita si pripomína významné jubileum

Vysoká škola Technická Dr. M. R. Štefánika bola zriadená v Košiciach v roku 1937 a bola vôbec prvou polytechnikou školou na Slovensku. O jej vznik sa významne zaslúžil Juraj Hronec – prvý rektor, ktorý stál na čele úsilia o obnovenie tradície technického vysokého školstva na území Slovenska.

Do svojho terajšieho sídla v Bratislave sa škola presťahovala v roku 1939 už pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická. Súčasný názov nesie od roku 1991. Od svojho vzniku sa prepracovala na pozíciu jednej z najlepších slovenských univerzít, čo dokazujú aj viaceré hodnotenia rankingových agentúr. V prestížnom rebríčku QS World University Rankings 2016 sa STU v Bratislave dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít. STU sa umiestnila na pozícii 401 – 450 v kategórii Počítačové vedy a informačné technológie. Ako najlepšia slovenská univerzita bodovala aj v ďalších hodnotených kategóriách, konkrétne v architektúre, stavebníctve, chemickom inžinierstve, strojníctve, elektrotechnike, materiálovom inžinierstve a v matematike. Do celkového poradia najlepších univerzít sveta zaradil Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave aj Times Higher Education World University Rankings 2015/2016, a to na pozícii 601 – 800. STU je tiež nositeľkou ocenení ECTS Label a DS Label. Ďalšie dosiahnuté úspechy nám v rozhovore priblížil doc. Ing. Štefan Stanko, PhD., prorektor pre vzdelávanie a medzinárodné mobility.

Zamestnávatelia azda ešte nikdy nečakali na príchod nových absolventov na trh práce tak netrpezlivo, ako je tomu v súčasnosti. Záujem o čerstvo doštudovaných uchádzačov o prácu oproti minulým rokom stúpa. Aj v tomto ukazovateli stojí vaša univerzita vysoko. S akým úspechom sa uplatňujú vaši absolventi?

Pred pár týždňami portál Profesia.sk zverejnil štatistiku najvyhľadávanejších uchádzačov. Dlhodobo si firmy najviac žiadajú absolventov FIIT STU a FEI STU. Enormný záujem je aj o strojárov a ekonómov. Rebríček jednotlivých vysokých škôl a fakúlt zverejnila Profesia.sk už po desiaty raz. Umiestnenie závisí od toho, koľko zamestnávateľov si prehliada životopisy absolventov, ktoré boli uverejnené na tomto pracovnom portáli. V porovnaní s predošlým rokom sa ukazuje, že záujem zamestnávateľov o absolventov väčšiny škôl narastá. Najlepšie uplatnenie na trhu práce majú informatici. V minulom roku platilo, že životopis doštudovaného informatika si pozrelo v priemere takmer deväť zamestnávateľov.

Okrem absolventov informačných štúdií je však enormný záujem aj o strojárov a ekonómov. Pre porovnanie, kým životopis absolventa ekonomiky si pozreli zamestnávatelia v priemere takmer 6-krát, údaje umelcov zaujímali iba dvoch zamestnávateľov. V rebríčku najžiadanejších absolventov podľa jednotlivých fakúlt sa prvé miesto našej fakulty dlhodobo nemení. Aj naďalej si najväčší záujem držia vyštudovaní informatici z Fakulty informatiky a informačných štúdií na Slovenskej technickej univerzite. V roku 2015 si životopis takéhoto absolventa pozrelo v priemere takmer 10 firiem. Záujem za 365 dní ešte narástol a momentálne je to vyše 11 spoločností.

STU spolupracuje s praxou a mnohými renomovanými slovenskými podnikmi. Aké významnejšie partnerstvá sa vám podarilo nadviazať?

Spolupracujeme so stovkami firiem a výskumných inštitúcií, ale čo by som určite veľmi rád spomenul je najmä nový projekt Strojníckej fakulty a automobilky Volkswagen, ktorý spustili od septembra – Bakalár v automobilovom priemysle. Je to pilotný projekt spolupráce, ktorý je akousi duálnou formou vzdelávania na vysokej škole. Počas celého štúdia budú študenti praxovať priamo v bratislavskom závode Volkswagen Slovakia pod vedením špičkových odborníkov. A Volkswagen Slovakia im po úspešnom ukončení bakalárskeho štúdia garantuje pracovnú pozíciu. Samozrejme, nie je to prvá spolupráca s touto či ďalšími automobilkami v SR.

Aké významnejšie úspechy sa vám podarilo dosiahnuť v nedávnom období vo vedeckovýskumnej činnosti?

Môžeme sa pochváliť úspechmi v top prestížnom vedeckom programe EÚ Horizont 2020. Pracovníci STU podali podľa údajov ku koncu roka 2016 v rámci výziev Horizont 2020 spolu 148 žiadostí, z toho až 16 návrhov bolo schválených na financovanie a 44 projektov sa dostalo nad bodový prah. Ale aj v ďalších grantových schémach patrí STU medzi špičku. V roku 2016 v domácich grantoch spolu 7 vysokých škôl získalo 82-% podiel a STU získalo 21 %. Na výskumných grantoch od iných subjektov päť vysokých škôl získalo spolu 92 % a STU 28 %. STU v roku 2016 obstála opäť najlepšie aj v zahraničných grantoch so 16 % na prvom mieste. V publikačnej činnosti rovnako dominuje päť verejných vysokých škôl, vrátane Slovenskej technickej univerzity, ktoré spolu produkujú 66 % všetkých publikácií.

Študenti a pracovníci STU majú najnovšie k dispozícii softvér MATLAB, ktorý môžu používať na pracovných i osobných počítačoch a mobiloch. Čo tento program dokáže a aký je jeho prínos pre vedu a výskum?

MATLAB je skvelý nástroj na inžinierske výpočty a výskum, ktorý používajú najlepšie univerzity na svete. Študenti a zamestnanci STU ho teraz môžu využívať v plnej verzii na pracovných a osobných počítačoch, ale aj na mobiloch, a absolvovať zdarma certifikované kurzy, ktoré sú pre študentov ďalším bonusom na pracovnom trhu. MATLAB je interaktívny nástroj na rozsiahle matematické výpočty, programovanie či počítačové simulácie, ktorý využívajú odborníci z rôznych technických oblastí od robotiky, cez informačné technológie, chémiu, biotechnológie, výrobu až po architektúru či stavebníctvo. Dnes má MATLAB tisícky používateľov po celom svete, nielen univerzity, ale aj komerčné firmy – banky a finančné inštitúcie vrátane našej NBS, svetové automobilky ako Volvo, Continental či Mercedes, firmy z oblasti informačných technológií ako Cisco, IBM či Apple, alebo výrobných procesov ako Honeywell, Siemens či Emerson. Slovenská technická univerzita v Bratislave MATLAB používala aj doteraz, ale s obmedzeným počtom nástrojov a pre obmedzený okruh laboratórií. STU zakúpením plnej licencie tak bola prvou univerzitou na Slovensku a v Česku, kde získali študenti k dispozícii plnú verziu Total Academic Headcount (TAH) MATLABu.

Kam smerovali vaše najväčšie investície v minulom období? Pristúpili ste napríklad k modernizácii priestorov univerzity alebo k investíciám do jej vybavenia?

Slovenská technická univerzita v Bratislave dokončila v ostatných rokoch významné rozvojové projekty – vybudovanie Univerzitného vedeckého parku Science City v Bratislave a Univerzitného vedeckého parku Cambo v Trnave. V rámci projektov boli na STU vybudované a zrekonštruované nové vedecké laboratóriá so špičkovými prístrojmi. V roku 2016 sa vybudovanie novej infraštruktúry prejavilo práve aj na úspechu STU v medzinárodných grantových programoch. Avšak investíciami do budov sledovala univerzita v posledných rokoch tiež zvýšenie energetického štandardu budov a priniesli aj významné úspory na nákladoch na energiách. Okrem laboratórií prebiehajú rozsiahle rekonštrukcie aj na našich internátoch – obnovujeme kompletne izby, internáty majú nové strechy, opláštenia, okná, fasády. V nasledujúcom období si STU stanovila plán rozvoja s rovnakým zámerom – zatraktívniť prostredie, v ktorom trávia študenti čas svojho štúdia, ale aj voľný čas a čas na prípravu.

Zámerom je financovať rozvoj univerzity do veľkej miery s podporou štrukturálnych fondov. STU spoločne s Univerzitou Komenského pripravili z tohto dôvodu rozvojový projekt ACCORD (Advancing university Capacity and COmpetence in Research, Development and innovation / Zlepšenie univerzitných kapacít a kompetencií vo výskume, vývoji a inováciách). Bratislavské univerzity chcú spolupracovať v troch kľúčových oblastiach výskumu a vzdelávania – informačné a komunikačné technológie, biotechnológie a materiálový výskum. Ide o oblasti, ktoré majú šancu zatraktívniť krajinu pre talentovaných ľudí, posilniť jej inovačný potenciál a konkurencieschopnosť. Projekt rozvíja vybrané oblasti národnej stratégie inteligentnej špecializácie výskumu a vývoja RIS3 SK „Poznatkami k prosperite“. Zameriava sa najmä na oblasť kybernetickej bezpečnosti, web orientovaných technológií, riadenie v priemysle Industry 4.0, na progresívne materiály a nanotechnológie či oblasti molekulárnej a štrukturálnej biológie, genomiky, environmentálnej chémie, biotechnológií.

V Bratislave je koncentrovaných až 50 % výskumnej kapacity Slovenska a vedci v hlavnom meste sú autormi 70 % všetkých vedeckých výstupov v kľúčových vedeckých databázach. Výrazný podiel pritom majú na tomto výkone univerzity. V Bratislave sa tiež sústredí viac ako tretina vysokoškolákov Slovenska, pričom sú medzi nimi zastúpené všetky regióny. Len na Univerzite Komenského a Slovenskej technickej univerzite dnes študuje 24 % všetkých vysokoškolákov v krajine. Tieto argumenty, veríme, prispejú k tomu, že projekt získa podporu ministerstva školstva, vlády aj Európskej komisie a podarí sa nám ho zrealizovať.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes