Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s.

Podrobnosti: Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Podtatranska vodarenska Vodovodná sieť na Slovensku si pýta masívnu rekonštrukciu

Pitná voda pre všetkých. To je jedno z hesiel Podtatranskej vodárenskej spoločnosti. Kvalitnou vodou dnes zásobuje bezmála 300-tisíc obyvateľov. Rozvodná sieť v spádovej oblasti Kežmarok, Stará Ľubovňa, Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves a Gelnica je dnes síce funkčná, ale stále intenzívnejšie sa hovorí o potrebe jej rekonštrukcie.

Aktuálne žijú v spoločnosti aj novými projektmi odkanalizovaní a rekonštrukcie čistiarní odpadových vôd. Tie majú splniť európske požiadavky a pozdvihnúť úroveň vodárenskej siete na Spiši.

Podzemné zdroje chránia kvalitu vody

Problémy s kvalitou vody sa nevyhli ani Slovensku. Prvé problémy s kolísavou kvalitou cítiť hlavne v období extrémnych teplôt. Problém sa dotýka primárne oblastí zásobovaných z povrchových vôd. Podtatranská oblasť má šťastie na polohu, pretože jej tekuté zlato chránia od zníženia kvality podzemné úložiská. „Zhoršovanie kvality v našom regióne šiestich okresov nevnímame. Naše zdroje sú na 80 % podzemné a kvalita vody v nich je vynikajúca. Problémy sú iba v prípade extrémnych dažďov a neprimeraného skalenia tokov. Vtedy môže nastať odstávka vody z dôvodu znečistenia. Rovnako extrémne mrazy dokážu zasiahnuť aj menšie podzemné pramene, kde klesá výdatnosť a dochádza k problémom. Jednou z najväčších havárií bolo vypadnutie Starej Ľubovne vo februári pred troma rokmi, kde vymrzol celý vodný zdroj,“ spomína generálny riaditeľ Ing. Vladimír Pastorek. Ani vtedy sa však o kvalitu vody v domácnostiach obávať nemuseli. Podtatranská vodárenská spoločnosť vždy zabezpečuje zásobovanie vodou cisternami. Na Spiši majú obyvatelia bohaté zdroje, o ktorých čistotu a stálosť sa najbližšie desiatky rokov nemusia prakticky vôbec obávať. Dnes však musí Podtatranská vodárenská spoločnosť hasiť iné problémy ako sú zdroje vody.

Problémy spôsobuje hlavne zastaraná vodovodná sieť

V porovnaní s kvalitou vody je distribučná sieť v podstatne horšej kondícii. Práve preto dochádza ku strate vody mimo odberov a toto číslo sa neustále pohybuje na úrovni približne 20 %. Zmeniť tento nelichotivý stav je možné len pomalou renováciou vodovodných sietí. Za 40 rokov fungovania sa do nich zub času zahryzáva stále intenzívnejšie a spôsobuje okrem veľkých havárií aj priebežné straty na potrubí. „Približne 90 % rozvodných sietí bolo budovaných do roku 1990. Kvalita dnes naozaj nie je najlepšia. Máme zhruba 1800 kilometrov siete plus prípojky a aj malé havárie spôsobujú nesmierne straty,“ hovorí Pastorek. Tento stav by si vyžadoval komplexnú rekonštrukciu, na ktorú aktuálne chýbajú financie. Podtatranská vodárenská spoločnosť preto postupne v kritických miestach vymieňa prípojky aj rozvodnú sieť. Ide približne o 10 % zrekonštruovaného systému. Toto číslo napovedá, že renovácia bude behom na dlhé trate, hoci situácia je zložitá a často hrozia menšie či väčšie výpadky dodávok. Voda je však pre ľudí základná životná komodita a zákaznícky servis musí byť expresne rýchly aj v prípade poruchy na sieti. Podtatranská vodárenská spoločnosť preto zaviedla projekt Záväzky zákazníckych služieb, v rámci ktorého je neustále nablízku odberateľom. Problém v dodávke vody je vždy odstránený do 24 hodín. Podľa slov generálneho riaditeľa aj ostatné podnety od obyvateľov riešia expresne. „Máme tri kamenné zákaznícke centrá v Poprade, Starej Ľubovni a v Spišskej Novej Vsi. V rámci projektu riešime reklamácie do 7 dní. To je priorita a oproti zákonným 30 dňom je to výrazný krok vpred. Ide o reklamácie spotreby množstva a majetkovoprávne záležitosti. Poruchy riešime okamžite,“ hovorí o službách Pastorek.

Budovanie kanalizácií mešká

Do roku 2010 bolo v súlade s európskymi požiadavkami podmienkou vybudovať kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v obciach nad 10-tisíc obyvateľov a do roku 2015 v obciach nad 2-tisíc obyvateľov. Aktuálne v rádiuse Podtatranskej vodárenskej spoločnosti dobiehajú záväzok spred štyroch rokov vďaka dvom veľkým projektom, ktoré sú pred dokončením. „Momentálne máme v realizácii rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd v Spišskej Novej Vsi za 17,3 milióna eur a stavba by mala byť dokončená na budúci rok. Druhou stavbou za 15 miliónov eur je rekonštrukcia čistiarne v Kežmarku, ktorú dokončíme v roku 2015,“ vysvetľuje Pastorek. Ide o najväčšie čistiarne a ich komplexnou obnovou sa definitívne splnia environmentálne normy v oblasti odkanalizovania obcí nad 10-tisíc obyvateľov. Rekonštrukcie sa realizujú počas plnej prevádzky starej čistiarne. Vladimír Pastorek však dodáva, že bez európskych financií by bol pre vodárenskú spoločnosť tento záväzok nesplniteľným kritériom. Preto je v otázke splnenia záväzku odkanalizovania menších obcí skeptický. Problém pritom nie je len budovanie, ale aj nízka miera pripojenia na kanalizácie. V rámci Asociácie vodárenských spoločností už prebieha kampaň na napojenie sa obyvateľov na kanalizáciu. „Problém je u ľudí, ktorí bývajú na dedinách. Často nemajú žiadnu koncovku a dom nie je pripravený na vypúšťanie odpadu do kanalizácie. Rokujeme s každým jedným odberateľom,“ hovorí Pastorek. Legislatíva je v tomto prípade slobodná, odberateľ sa pre pripojenie rozhoduje sám. Preto aj efektivita odkanalizovania menších obcí nie je taká, ako by mala byť. „Často regulujeme aspoň vozenie odpadu do našich kanalizácií, aby sa zabraňovalo znečisťovaniu spodných vôd,“ hovorí na margo situácie Pastorek.

Kvalitnejšie siete stoja predovšetkým na financiách

Spotreba vody v mestách je štandardná a obvykle výlučne z vodovodov. Inou kapitolou sú odbery vody v rekreačných strediskách či obciach, kde nie je pravidelný odber vody. „Pri polročnom neodoberaní vody poplatky nekryjú ani náklady na prevádzku siete. Preto je témou dňa dvojzložková cena vody, ktorá má oporu vo viacerých štátoch. Aktuálne je to v štádiu konzultácií a návrhov, ako situácia dopadne ešte v súčasnosti nie je isté,“ hovorí Pastorek. Vyšší príjem peňazí by určite pomohol aj lepšiemu budovaniu a údržbe vodovodnej siete. Ako hovorí Pastorek, jadro investícií smeruje do rekonštrukcie čistiarní odpadových vôd. „Prvá bola Poprad. Jej rekonštrukcia bola ukončená v roku 2006 a stála 19 miliónov eur, ktoré sa kryli z prístupových fondov. V roku 2013 sme ukončili rekonštrukciu Starej Ľubovne. Z vlastných zdrojov sme riešili rekonštrukciu menšej čistiarne v Levoči.“

Podľa operačného programu Životné prostredie bolo možné rekonštruovať vodovodné siete iba v spojitosti s budovaním kanalizácie. V novom plánovacom období do roku 2020 sa ukazuje, že bude možné čerpať peniaze v rámci projektov aj na rekonštrukcie starých vodovodných rozvodov. Na to sa intenzívne pripravuje aj Podtatranská vodárenská spoločnosť. „Chceme podať projekt na spolufinancovanie z eurofondov priamo na rekonštrukciu vodovodnej siete. Keď dokončíme čistiarne odpadových vôd, najväčšie profily a najproblematickejšie uzly budeme chcieť budovať s pomocou eurofondov. Menšie úseky sa pokúsime realizovať svojpomocne. No tu sa opäť dostávame k ekonomike a cene vody. Všetko záleží od príjmov spoločnosti,“ hodnotí Pastorek ďalšie kroky.

Podtatranská vodárenská spoločnosť má rozvojový plán odsúhlasený do roku 2015. Prvým krokom po dostavbe čistiarní bude obnova úpravní vôd so zastaranou technológiou. Prioritou je dostať úpravne vody do stavu fungovania aj pri väčších zákaloch. V tejto oblasti sú už na stole aj konkrétne projekty v odhadovanom objeme 20 až 30 miliónov eur. Ešte stále však okrem peňazí vyvstávajú aj prekážky technického charakteru, s ktorými musí Podtatranská vodárenská spoločnosť zápasiť. Napriek jasnému plánu to nie sú iba peniaze čo komplikuje rozvoj a stavbu nových pripojení. „Pri každej rekonštrukcii a stavbe zápasíme s veľkými problémami vlastníkov. Plynári a elektrikári majú svoju činnosť vo verejnom záujme zakomponovanú. Čo sa týka pitnej vody a odkanalizovania, mala by platiť rovnaká úprava pre elektrinu aj plyn. Máme aj prípady, kde na pozemku piatich metrov máme 2500 vlastníkov. Je to katastrofa a úrady od nás prirodzene žiadajú súhlas vlastníkov so stavbou, čo je najväčší problém z hľadiska prípravy celého projektu,“ komentuje Pastorek. To je, prirodzene, aj odpoveď pre všetkých, ktorí sa pýtajú, prečo je často budovanie a rekonštrukcia pomalou záležitosťou. Napriek týmto obmedzeniam už dnes vedenie Podtatranskej vodárenskej spoločnosti vie, že plošné rekonštrukcie siete sú neodvratnou záležitosťou a jednou z hlavných vízií na najbližšie roky.