Podtatranská hydina, a.s.

Podrobnosti: Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Podtatranska hydina Kvalitné mäso nie je výsada, ale povinnosť

Problémy s lacnou hydinou mnohých slovenských výrobcov a producentov mäsa zrazili na kolená. Podtatranská hydina však ustála manévre nekvalitnej poľskej hydiny a vedenie spoločnosti tvrdí, že nad vodou ich udržala práve kvalita. Napriek neprajnosti a ťažkým podmienkam nestratila svoj kredit. Rozširuje farmy, obchodnú sieť aj chov.

Poctivá práca prináša poctivé výsledky

Akciová spoločnosť Podtatranská hydina vznikla v roku 1992 transformáciou Východoslovenských hydinárskych závodov. Väčšinovým akcionárom je od roku 2007 MVDr. Pavol Konkoľ, ktorý preberal fabriku v dezolátnom stave. Pavoľ Konkoľ začínal v Čechách ako riaditeľ porážky. Vyrástol priamo od fachu a nepatrí k tým, čo privatizovali od zeleného stola. Hydináreň budoval podľa vlastných predstáv o dokonalom mäsokombináte. „Začal som podnikať s malou rozrábkou na bravčové a hovädzie mäso. Výrezy mi v prevažnej miere odoberala Podtatranská hydina. Vtedy to bola malá regionálna porážka, ktorej smerovanie bolo na produkciu mrazenej hydiny. Už vtedy však bol zreteľný trend rastúceho dopytu po chladenej hydine, preto túto prevádzku bolo potrebné prispôsobiť požiadavkám trhu.“ Znamenalo to zmenu schladzovania hydiny z vody na vzduch a nové expedičné priestory „Cieľom bolo splniť podmienky vstupu na trh a vývoz mäsa do členských štátov Európskej únie. V podstate som dokázal chátrajúci závod postaviť opäť na nohy. Zaviedli sme šokové mrazenie, čo je povinnosť, ak chceme mať kvalitné mrazené mäso. Faktom je, že v Kežmarku sa do technológií 40 rokov neinvestovalo a v čase preberania závodu boli v havarijnom stave. Museli sme budovať aj také veci ako rampy na expedíciu tovaru. Po 40 rokoch bolo potrebné vybudovať celý závod prakticky odznova,“ hovorí o príbehu hydinárne Pavol Konkoľ.

Získaný certifikát HACCP garantuje okrem iného aj hygienu, v rámci ktorej sa surovina nesmie dostať do kontaktu s výrobkom. Výroba podlieha pravidelnému odberu vzoriek a analýzam. Ide o širokú oblasť, no konečný spotrebiteľ má istotu, že dostáva kvalitný a zdravotne bezpečný výrobok. S tým súvisí aj kvalita kŕmnych zmesí. Ako hovorí Konkoľ, u kureniec použitie anabolík pre krátky životný cyklus prakticky nehrozí. „Môže sa stať, ako v Poľsku, že v chove hydiny sa používali antibiotiká ako stimulátory rastu. No na našich farmách niečo také neprichádza do úvahy. Sme každý mesiac kontrolovaní, nemáme sa za čo hanbiť. Produkujem čistú hydinu, bez liečiv. Antibiotiká sa použijú iba pri ochorení a dodržiava sa aj ochranná doba po liečbe. Vždy sa deklaruje, že v mäse absolútne nič pridané nie je,“ hovorí o kvalite mäsa majiteľ.

Lacné výrobky neohrozujú kvalitné slovenské mäso

Vo vedení Podtatranskej hydiny samozrejme cítiť dopady lacného príchodu mäsa, najmä z Poľska. Ako však hovorí Pavol Konkoľ, poľské výrobky je potrebné rozlišovať a nehádzať všetko, čo pochádza od severných susedov, do jedného vreca. To platí najmä o hovädzine, ktorá je dob-rej kvality a jej prednosti oceňujú aj v Kežmarku. Prečo je lacnejšia ako slo-venská? „Problém s nízkymi cenami si v Poľsku v prevažnej miere zapríčinili sami. V roku 2013 prijali zákon o nemožnosti porážať mäso pre moslimské krajiny. Dovtedy bol z Poľska nesmierny odbyt mäsa do Turecka, ktorý prakticky zo dňa na deň skončil. Pritom išlo o kvalitné mäso. Jediným rozhodnutím klesla cena hovädziny na poľskom trhu o 15 %. Ide o kvalitné mäso, preto sa nebránim nákupu býkov ani z tejto krajiny,“ vysvetlil situáciu na trhu Konkoľ.

Kvalitu z dovozu si vedia v Podtatranskej hydine postrážiť. Aj oni však vnímali prílev menej kvalitných kureniec z Poľska priamo na slovenský trh. Pavol Konkoľ načrtol, že dnes už problém nie je tak markantný a slovenských producentov defacto neohrozuje. „Medializácia škandálov v Poľsku pomohla slovenskej hydine. Donedávna tu bolo mnoho poľských predajní, ale veľa z nich nakoniec skrachovalo. Niektorí ľudia neustále kupujú poľskú hydinu, no to sa zmeniť nedá. Všetko záleží od kúpnej sily Slovákov. Je možnosť nakúpiť aj o 30 % lacnejšie, takže sa to dá pochopiť. Nám však problém poľská hydina nerobí. Mnohí naši dodávatelia, ktorí aj skúsili poľskú distribúciu, sa po čase vrátili k našej produkcii,“ dodáva Konkoľ. Nešlo pritom len o kvalitu, ale aj problematickosť dodávok a špedície. Okrem toho Poľsko funguje na báze týždenných cien, čo nebolo každému po chuti. Nebolo ideálne dohadovať neustále nové ceny s poľskými dodávateľmi. „Naši dodávatelia vedia o cene, je pevná a majú spoľahlivosť. To vedia oceniť,“ deklaruje Konkoľ.

Kvalitu mäsa vie ohodnotiť aj Slovák

V Podtatranskej hydine sa s kvalitou nezačína pri spracovaní mäsa, ale omnoho skôr. Hoci neprodukujú BIO mäso, podľa Konkoľa má ich mäso vynikajúce kvalitatívne vlastnosti aj vďaka chovu hydiny v zlepšených prírodných podmienkach. „Chceme aj naďalej dodržať tento trend pri chove kureniec, hoci sa podpora na zlepšenie chovu počas dvoch rokov zastavila. Od roku 2014 by sa mala opäť rozbehnúť, čo by nášmu chovu určite pomohlo. Zároveň chceme zaviesť aj novinku v podobe porážky s predchádzajúcim uspaním. Je to ten najšetrnejší spôsob porážky,“ vysvetľuje Konkoľ.

Kvalita mäsa sa odráža aj na obľube u zákazníkov. Tí si mäso pýtajú, a to stojí za približne 40-% podielom na trhu, ktorý patrí práve Podtatranskej hydine. Medzi najväčších odberateľov patrí sieť TESCO, ktorá generuje podniku zhruba 20 % tržieb. Silné zastúpenie má aj COOP Jednota s 15-% podielom tržieb. Carrefour, Metro a Billa sú takisto partermi Podtatranskej hydiny. Dnes sa na trhu bez spolupráce s reťazcami prakticky nedá prežiť. Pavol Konkoľ tvrdí, že aj rokovania s nadnárodnými obchodnými sieťami sú prijateľné a rovnako je nastavená aj férová politika. „V oblasti chladenej hydiny sa vieme dohodnúť na akciách, spolupráca je dobrá, veľmi si ju vážim a musím povedať, že napríklad v TESCU mám až 90-% podiel hydiny, čo hovorí nielen o spokojnosti dodávateľa, ale aj samotného reťazca s dodávanou hydinou,“ hodnotí spoluprácu majiteľ podniku.

Rozvojové plány aj sťahovanie

Podtatranská hydina sa nespolieha len na obchodné reťazce. Disponuje aj štyridsiatkou vlastných predajní. Plány v oblasti retailu má Pavol Konkoľ smelé. Hoci sa mnohým predajniam prestáva dariť, vie, kde hľadať cestu k zákazníkovi, aby z obchodu odchádzal spokojný a vždy sa vrátil. „Dnes viem, že mnohé retailové siete nemajú ľahkú situáciu, no naša sieť je v dobrej kondícii. Chceli by sme ju do konca roka podstatne rozšíriť, možno aj zdvojnásobiť,“ odhaľuje Konkoľ cestu, ktorou sa bude uberať politika predajní.

Okrem rozširovania obchodnej siete je hlavnou prioritou Podtatranskej hydiny aj rozširovanie chovných fariem. Momentálne sa budujú haly, ktoré dokážu zvýšiť chov o ďalších 600-tisíc kusov hydiny. Ďalšou kapitolou bude sťahovanie porážky z Košíc do Zvolena. Dôvodov je niekoľko. Vyššia kúpna sila na západe, vysoký odbyt v tejto časti krajiny a predražená doprava z východu. Zo Zvolena bude zásobovaný západ a stred Slovenska, z Kežmarku ostane zásobovaný východ krajiny. Tieto opatrenia majú napomôcť ďalšiemu rozvoju podniku a rozšíreniu kvalitného mäsa a výrobkov z Kežmarku po celom Slovensku. Samotný Konkoľ považuje za hlavný prínos ich pôsobenia vytvorenie a udržanie približne 800 pracovných miest v hydinovom priemysle v regióne východného Slovenska bez akejkoľvek štátnej pomoci.