1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Plzeňská teplárenská, a.s.

Plzenska teplarna 3 14Energia z biomasy a komunálneho odpadu

Na Slovensku a v Čechách nie je veľa miest, ktoré by sa mohli pochváliť tak prepracovanou stratégiou vo výrobe tepla, energie a v oblasti odpadového hospodárstva, akú ponúka Plzeňská teplárenská, a.s.

Spoločnosť patriaca mestu sa najnovšie rozhodla pre strategickú investíciu do modernej technológie výroby tepla a elektrickej energie z doteraz nevyužiteľného komunálneho odpadu. O činnosti a budúcich zámeroch Plzeňskej teplárenskej, a.s., sme hovorili s jej obchodno-technickým riaditeľom, Ing. Jiřím Holoubekom.

Plzeňská teplárenská sa okrem výroby a dodávky tepla venuje širšiemu spektru činností. Čo patrí medzi hlavné aktivity vašej spoločnosti?

Teplo je našou základnou komoditou, ďalšou významnou je elektrická energia. Náš ročný obrat siaha do výšky 2,4 miliardy českých korún a je z veľkej časti tvorený spomenutými dvoma zložkami nášho portfólia. Okrem nich dodávame aj chlad, prevádzkujeme skládku komunálneho odpadu a v príprave je výstavba spaľovne komunálnych odpadov. V súvislosti s vlastníckou štruktúrou firmy sa teda okrem tepla a elektrickej energie zaoberáme aj odpadovým hospodárstvom. Od mesta sme kúpili podnik Plzenské komunálne služby, ktorý by mal organizovať zvoz odpadu v meste. V budúcnosti by sme sa mali stať integrujúcim podnikom odpadového hospodárstva v Plzni. V súčasnosti zamestnávame 270 pracovníkov a vlastníkom našej spoločnosti je mesto Plzeň. Okrem spomenutých činností vyrábame a dodávame pitnú vodu. Nie však do mestskej siete, ale sme jej dodávateľom pre niektoré väčšie podniky, ako je napríklad Prazdroj. Okrem týchto hlavných činností máme viacero okrajových aktivít. Medzi ne patrí napríklad aj vlastná autodoprava.  

Koľkým obyvateľom, prípadne firemným zákazníkom, poskytujete vaše služby?

Teplo pre vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody dodávame plošne pre všetky časti mesta, čo predstavuje približne 40-tisíc domácností. Cena nami dodávaného tepla je druhou najnižšou v rámci celej Českej republiky. Sieť našich odberateľov je veľmi veľká, pretože sa držíme aj pod cenou plynu. To znamená, že kto je v dosahu našej siete centrálneho zásobovania teplom, môže čerpať nami poskytované výhody. Spektrum odberateľov na úrovni firemných zákazníkov je veľmi široké. Najväčší odber pripadá na Prazdroj, ktorý odoberá štvrtinu produkcie tepla, ďalšími sú napríklad miestna nemocnica, školy, hotely a rôzne iné objekty občianskej vybavenosti a podnikateľské subjekty. Na jednej strane zákazníci pribúdajú, na druhej je tu snaha šetriť zatepľovaním, čo spôsobuje znižovanie celkového odberného množstva tepla a má to veľký vplyv na hospodárenie našej spoločnosti.  

Tradičný spôsob výroby tepla ste pred niekoľkými rokmi obohatili aj o obnoviteľný zdroj, konkrétne biomasu. Ako s odstupom času hodnotíte spoľahlivosť a efektivitu danej technológie? Aký podiel vyrobeného tepla pripadá na tento zelený druh energie?

S biomasou sme začínali v roku 2003 a samotné začiatky boli naozaj krušné. Masívne sme investovali do týchto technológií, či už na existujúcich zariadeniach, alebo aj novovybudovaných. Biomasu spaľujeme spolu s hnedým uhlím, alebo ju spaľujeme samostatne. Na tento účel sme pristúpili k veľkej investícii do kotla na čisté spaľovanie biomasy vo výške takmer jednej miliardy českých korún. Samozrejme, s využitím biomasy sa spája množstvo práce a tiež väčšia finančná náročnosť v porovnaní s hnedým uhlím. Na druhej strane v tom vidíme efekt ďalšej alternatívy k uhliu, s ktorého zabezpečením sú už teraz problémy a je otázne, ako sa to s ním vyvinie v budúcnosti. 

Ak sa pozeráme na biomasu len z pohľadu firmy, týmto krokom sme rozložili riziko nákupu palív. Pri danej veľkosti našej spoločnosti a jej vybavení dokážeme využívať tento zdroj energie snáď najlepšie v Českej republike. V súčasnosti spracovávame 300-tisíc ton biomasy za rok. Na tento účel sme aj spolu s našou autodopravou vybudovali dobrú logistickú sieť, investovali sme do našich zariadení a vybudovali nové. Vybudovali sme tiež sušiareň, kde biomasu ešte skvalitňujeme sušením prostredníctvom odpadového tepla, ktoré sme predtým bez úžitku vypúšťali do ovzdušia. Biomasu využívame na výrobu elektrickej energie, nie tepla. Okrem klasickej drevnej štiepky využívame aj pelety, pivovarské mláto a iné druhy biomasy.

Iným pohľadom na túto problematiku je postoj štátu. My sme do týchto investícií išli za určitých podmienok, ale tie sa časom, aj pod vplyvom problémov s fotovoltaickou energiou v našej krajine, menili. To znamená, že podpore, ktorá nám bola vyplácaná za výrobu tejto zelenej energie na začiatku, hrozí zánik. To sa stáva pre nás dosť veľkým problémom.  

V ostatných rokoch zaznamenalo využitie biomasy na energetické účely značný rozmach. Neobávate sa postupného zvyšovania ceny biomasy a tým aj rentabilnosti výroby tepla a elektrickej energie z tohto zdroja?

V cene biomasy by som nevidel žiadny dramatický dôvod na obavy. Naopak, v súčasnosti sme v pretlaku ponúk biomasy a môžeme si vyberať medzi rôznymi dodávateľmi. Samozrejme, nemusí to platiť aj v budúcnosti. Za súčasnej situácie a pri stabilite investičného prostredia v tomto odvetví tu pravdepodobne ďalšie zariadenia na využitie biomasy vznikať nebudú. Na druhej strane je otázne, či vôbec môžu vznikať, keďže aj množstvo biomasy je obmedzené. Zatiaľ v tomto problém nevidím. Biomasy máme dostatok, dokonca viac, ako môžeme spracovať.

Jednou z vašich činností je aj dodávanie energie chladu. Na tento účel využívate progresívnu metódu absorpčného chladenia. V čom spočíva a aké sú jej výhody?

Energiu chladu dodávame prostredníctvom existujúceho systému centrálneho zásobovania teplom, teda tými istými rozvodmi ako teplo v zime. Je to technológia s dlhou životnosťou, ktorá je vhodná pre jednotky s veľkým výkonom. Na počiatku je veľká investícia, preto je návratnosť lepšia práve u veľkých a stabilných výkonov. Následná údržba a prevádzka už nie sú tak náročné. To sú výhody v porovnaní s klasickými kompresorovými zariadeniami. To znamená, že dokážeme z relatívne lacného tepla vyrobiť chlad pomerne efektívnym spôsobom. Naše jednotky, ktorých je zatiaľ sedem, máme umiestnené napríklad v Prazdroji, miestnej nemocnici, obchodnom centre, v jednom hoteli a na univerzite. Pre nás tento systém prináša výhodu vo využití tepla aj počas letných mesiacov, keď sme doposiaľ vyprodukované teplo nevedeli zhodnotiť.

Ďalšou oblasťou, kde sa snažíte preraziť, je využitie komunálneho odpadu na výrobu tepla. V akej fáze realizácie je tento projekt? S akým výkonom a ekonomickým prínosom tejto technológie počítate?

Skládku komunálneho odpadu, ktorú spravujeme, by sme chceli utlmiť a odpad zhodnocovať v spaľovni. Ide o investíciu v hodnote dvoch miliárd českých korún. Spaľovaním plánujeme z odpadu vyrábať teplo a elektrickú energiu. Komunálny odpad predstavuje pomerne veľký zdroj energie a dá sa povedať, že je aj obnoviteľným zdrojom. Spaľovňa je už vo fáze realizácie a počítame s jej ukončením v roku 2015. Dosahovaný výkon by mal byť na úrovni 9 MW elektrickej energie a 20 MW tepla, pričom sa ročne spáli 95-tisíc ton komunálneho odpadu. Súčasťou investície je aj vybudovanie teplovodného privádzača k centrálnej sústave.

Keďže nahromadeného komunálneho odpadu je na našich skládkach veľké množstvo, ide o perspektívny zdroj energie. Ako vidíte potenciál tohto zdroja a jeho ďalšie širšie využitie?

Určite ide o perspektívny zdroj energie. Netrúfam si povedať, či sa bude dať spätne využívať aj už nahromadený odpad na skládkach. Ak ale hovoríme o aktuálne vznikajúcom odpade, je to perspektívny zdroj energie, ktorého výhrevnosť sa blíži k výhrevnosti hnedého uhlia. Dá sa povedať, že hromadením komunálneho odpadu na skládkach zakopávame hnedé uhlie do zeme.

V súvislosti s využitím komunálneho odpadu môže byť problémom odmietavý postoj obyvateľov a ich obava z možného negatívneho vplyvu na životné prostredie. Ako to vnímajú občania vášho mesta a aké argumenty hovoria za použitie tejto technológie?

Samozrejme, toto bol najzložitejší okamih v celom procese presadenia výstavby spaľovne. Po rokoch príprav tejto investície si dovolím povedať, že odpor ľudí plynie predovšetkým z neznalosti týchto vecí, čo ide aj na vrub inštitúcií, ktoré sa roky týmto záležitostiam bránili a poskytovali buď nepravdivé, alebo žiadne informácie. Ľudia nepoznajú túto technológiu, nevedia, ako sa odpad spaľuje, ako sa plyny čistia a čo sa zo spaľovne vypúšťa. Samozrejme, prvý postoj je vždy odmietavý. Dnes už o spaľovni nikto nehovorí a všetci ju berú ako súčasť mesta. Ak je tu dnes nejaký odpor, je to len zo strany aktivistov, ktorí v Plzni ani nežijú a majú na týchto aktivitách založený svoj biznis. Miestnym ľuďom sme ponúkli takpovediac otvorenú knihu s vysvetlením, ako toto zariadenie bude fungovať. Vždy sa môžu prísť osobne pozrieť a overiť hodnoty vyprodukovaných plynov, či sú v súlade s predpismi.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

220x600 SKA

Nenechajte si ujsť...