Oravská vodárenská spoločnosť, a.s.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Musíme si chrániť kvalitu aj kvantitu vody

Vo chvíli, keď sa nejaká technická vymoženosť stane súčasťou nášho života, prestávame ju vnímať ako výhodu a berieme ju ako samozrejmosť. Postupne sa potom stáva, že prechádzame na iný stupeň zabezpečenia svojich potrieb a obdobná situácia je v oblasti spotreby pitnej vody.

Kým vo svete je ešte stále mnoho krajín, kde sa na vodu z vodovodu bez záruky kvality stojí v rade, a potom ju treba aj niekoľko kilometrov niesť do domácností, na Slovensku si ani neuvedomujeme, akú cestu voda prekonáva od svojho žriedla po náš vodovodný kohútik. Medzi tým je celá vodovodná sieť. O tú sa na Orave stará Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. (OVS), a tá ju sprevádza svojou starostlivosťou aj na ceste späť od užívateľov do prírody. Pri charakteristike dopravy vody na Orave hovorí člen predstavenstva a výrobno-technický riaditeľ OVS Ing. Jozef Revaj, že významnú úlohu zohráva geografický povrch aj kvalita krajiny.

Prvý vodovod na Orave bol drevený, postavený v 16. storočí a viedol na Oravský zámok. Prvý obecný vodovod postavili v 30. rokoch 20. storočia v meste Tvrdošín. Tieto staré zariadenia je potrebné udržiavať – v súčasnosti sa už bežne nevyužívajú, v prevádzke je klasický vodovod. A hoci sa už dnes voda v plastových fľašiach dá kúpiť všade, postupne narastá tendencia piť vodu z vodovodu. Oravský región má svoje špecifikum v hornatom povrchu, vďaka ktorému umožňuje gravitácia lacnejšie prepravovať pitnú vodu. Súčasne súkromné osoby neraz prevádzkujú vlastný vodovod zo svojich studní pre zopár rodín. Roztrúsenosť obydlí však prináša aj zvýšenú náročnosť na odkanalizovanie regiónu. Aktuálne je odkanalizovaných 70 % užívateľov. Technicky by bolo možné odkanalizovať región úplne, ale aj vzhľadom na geografický povrch by to bolo ekonomicky mimoriadne náročné.

Ako je to na Orave

Do procesu odkanalizovania pritom vstupuje podstatne viac faktorov, ako ukázal aj projekt Zásobovanie vodou a kanalizácia Oravského regiónu. Nadväzoval na prvú etapu realizovanú v programovom období 2004 – 2006, ukončenú v roku 2009. Ako hovorí riaditeľ Jozef Revaj, samotné rozdelenie projektu bolo nešťastné, lebo sa týkalo dvoch programových období s rozdielnymi podmienkami schválenia žiadosti o nenávratné finančné prostriedky. „Projekt musel byť redukovaný, vypadli obce, ktoré nespĺňali podmienku nad 2-tisíc ekvivalentných obyvateľov, museli sme nanovo absolvovať posúdenie oprávnenosti projektu so všetkými náležitosťami. To trvalo od roku 2007 do roku 2013, spolu s verejným obstarávaním realizovaným elektronickou aukciou.“ Tri roky na realizáciu prác takého rozsahu je veľmi náročné dodržať a zhotoviteľ na to nebol dostatočne pripravený, chýbali mu kapacity. 70 % prác musel robiť cez podzhotoviteľov, ktorých bolo v tom čase na stavebnom trhu málo a boli navyše bez patričnej odbornej zdatnosti na budovanie kanalizácie. Ako následok týchto okolností uvádza riaditeľ väčšie množstvo chýb a nedorobkov, ktoré zhotoviteľ odstraňuje do dnešného dňa.

Ako mnohí žiadatelia, aj OVS považuje prípravu pri eurofondoch za neúmerne dlhú. Navyše podľa Revaja pribudla jedna priebežná aktualizácia, keďže od roku 2004 sa zmenilo aj osídlenie v jednotlivých obciach. Už počas výstavby tak museli meniť trasy k novým obydliam a objektom, čo stálo nielen mnoho peňazí, ale aj úsilia. Hoci sa druhá etapa projektu považuje za ukončenú, riaditeľ stále nevidí pomyselné svetielko na konci tunela dostatočne intenzívne: „Dokážeme odkanalizovať okolo 70-tisíc obyvateľov, a keď si predstavíme, čo to znamená pre vody a pre rieky, je to nepopierateľný prínos. Toto nikto v živote z Oravy nevezme a aj pri tých všetkých peripetiách a nezhodách so zhotoviteľom je možnosť, že sa chyby odstránia a budeme to mať v prevádzkovateľnom stave. Závady ešte stále nachádzame, ale zhotoviteľ sa ich opravovaniu nebráni.“

Súčasne je pre odľahlé obydlia na lazoch k dispozícii služba vývozu septiku pri zabezpečení jeho vodotesnosti. Tento obsah sa potom likviduje v čistiarni odpadových vôd (ČOV). Záujem ľudí je limitovaný cenou za službu, menej už povedomím o dôležitosti čistenia vody. Postupne sa však rozmáha používanie rôznych ekologicky odbúrateľných alternatív čistiacich prostriedkov, drogérie a inej chémie používanej nielen v domácnostiach. Zatiaľ sa tento trend v kvalite vody podľa výrobno-technického riaditeľa OVS neprejavuje, a súčasne ešte nie je k dispozícii serióznejší výskum o pôsobení cudzorodých látok v odpadovej vode. „V pitnej vode sa nenachádzajú, u nás sú to najmä zdroje podzemnej vody, a tá je hygienicky nezávadná. Rôzne zariadenia a výrobky, ktoré sú v ponuke na dočistenie pitnej vody u spotrebiteľov, tiež ešte nie sú dostatočne preskúmané a chýba následná kontrola možností ich využitia a vymedzenia nežiaducich účinkov, ktoré každé zariadenie môže prinášať. Myslím, že je to postavené viac na komerčnej báze a menej na serióznom skúmaní kvality pitnej a odpadovej vody.“

ČOV sú pre obce veľkým sústom

OVS zabezpečuje čistenie vody v 16 mechanicko-biologických čistiarňach odpadových vôd. Najväčšia čistiareň je v Námestove s kapacitou 46-tisíc ekvivalentných obyvateľov, nasleduje ČOV Nižná s kapacitou 26-tisíc ekvivalentných obyvateľov a ČOV Dolný Kubín, ktorá má 23-tisíc ekvivalentných obyvateľov. „Tieto čistiarne musia okrem odbúravania organického znečistenia zabezpečiť aj odstraňovanie dusíka a fosforu. Ostatné čistiarne majú podobnú činnosť, líšia sa len technológiami. Zabezpečujeme profesionálny prístup pracovníkov obsluhy aj ich nadriadených, a tým sa aj líšime od niektorých obecných a domových čistiarní, kde obsluha nemusí byť taká kvalifikovaná, ako je naša,“ hrdí sa člen predstavenstva. V ostatnej dobe pribudla do správy OVS aj ČOV Štefanov. Patrí medzi tie ČOV, ktoré po vybudovaní prevádzkovala obec. Ako opisuje riaditeľ Jozef Revaj: „Po niekoľkých rokoch v týchto obciach zistili, že si prevádzka ČOV vyžaduje dostatok kvalifikovaného personálu a odborného zástupcu a že pre nich bude jednoduchšie a odbornejšie, ak by to prevádzkovala spoločnosť, ktorá na to má oprávnenie. Okrem Štefanova tak máme v správe ČOV Podbiel alebo ČOV Bobrov.“

Tieto obce mali záujem o zlepšenie svojho životného prostredia a o zachovanie kvality života v čistom oravskom regióne. Ku kvalite vody však môžu prispieť všetci užívatelia svojím ekologickým správaním sa, napr. tým, že uprednostnia sklenené vratné obaly pred jednorazovými plastovými, ktoré aj tak väčšinou napokon končia v prírode. Súčasne však môžu uprednostniť vodu z vodovodu. Logistika jej dopravy je jednoduchšia, lacnejšia aj ekologickejšia. O týchto faktoroch učia OVS už malé deti. Do škôl dali letáky propagujúce pitie vody z vodovodu, ponúkajú exkurzie pre žiakov, aby videli celý kolobeh čistenia vody, a aby sa na vlastné oči mohli presvedčiť, aké náročné a nákladné je jej čistenie. Pri ňom vzniká aj tuhý odpad. ČOV ho zachytáva hneď na vstupe na česlách, a po následnom odvodnení a redukovaní objemu putuje na skládku komunálneho odpadu. Ani tento proces teda nie je úplne bezodpadový a navyše prináša sekundárne znečistenie pri následnej likvidácii tohto tuhého odpadu.

Svedomití ľudia kvalitu ustrážia

Preprava pitnej vody aj preprava odpadových vôd si vyžaduje nielen technickú infraštruktúru, ale aj personálne zabezpečenie. OVS už v minulosti pristúpila k tomu, že odmeňuje pracovníkov za výkon podľa zásluh na zverenom úseku. Popritom riaditeľ Jozef Revaj uvádza aj každoročne vyplácaný 13. plat, príspevky do 3. dôchodkového piliera, príspevky na stravné lístky, rekreáciu v zariadeniach OVS alebo rôzne športové či spoločenské podujatia pre všetkých 167 zamestnancov. „Snažíme sa, aby pre nich práca nebola na ťarchu, ale aby ich bavila, a aby sa snažili podávať čo najlepší výkon pre našu spoločnosť.“ Peniaze OVS investuje nielen do ľudí, ale v zásade vždy tam, kde boli zarobené. „Je pre nás dôležité, aby sme dokázali hladko fungovať, preto hľadáme aj iné zdroje príjmov. Vyplatilo sa nám investovať do malých vodných elektrární, najziskovejším zdrojom sú tržby z predaja elektriny z nich.“

Rok 2017 plánuje OVS uzavrieť so ziskom – pri nákladoch a tržbách v hodnote okolo 11 miliónov eur predpokladajú čistý zisk 44-tisíc eur. Budúce výnosy by sa však mali zvyšovať vzhľadom na postupné pripájanie nových zákazníkov na nedávno vybudovanú kanalizáciu. Vlani oslávila OVS 10. výročie. Dlhodobým cieľom je zefektívnenie činnosti a čo najvyššia kvalita poskytovaných služieb zákazníkom. Súčasne však nezabúdajú počúvať svojich akcionárov, a tak má OVS spoluzodpovednosť pri strategickom budovaní cieľov spoločnosti a vodárenskej infraštruktúry. Jozef Revaj si ako člen predstavenstva intenzívne uvedomuje, že slovenská voda za to stojí. A ako dodáva, obzvlášť tá z Oravy je veľmi dobrá a zaslúži si ochranu nielen z hľadiska kvality, ale aj kvantity, aby prinášala čo najviac úžitku aj ďalším generáciám.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes