1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Odvoz a likvidácia odpadu, a.s.

Olo 18Bratislavská spaľovňa funguje už štyri desaťročia

Stopercentným akcionárom spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. (OLO, a.s.), je hlavné mesto Slovenska. Mestská spoločnosť OLO má tak na území Bratislavy významné postavenie v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a nezastupiteľné postavenie v celom odpadovom hospodárstve.

Jej poslaním je zabezpečovať kvalitné a efektívne služby v oblasti odvozu komunálneho, triedeného a drobného stavebného odpadu. Jednou z priorít spoločnosti OLO je aj dlhodobý program na podporu separovaného zberu a nesmieme zabudnúť ani na závod Spaľovne odpadu, ktorý taktiež prevádzkuje. Na naše otázky odpovedala Mgr. Beáta Humeniková, hovorkyňa spoločnosti OLO.

O samotný zber a odvoz odpadu sa v hlavnom meste starajú najmä vaši zamestnanci. Viete nám viac priblížiť fungovanie OLO po personálnej stránke?

Určite, práve ľudia sú základom a srdcom každej firmy. Inak to nie je ani v prípade OLO. Momentálne u nás pracuje okolo 377 zamestnancov, z toho 40 žien a 337 mužov, prevažne v robotníckych profesiách. Z roka na rok u nás dochádza k nárastu počtu zamestnancov. Tieto nárasty sú spôsobené priebežným dopĺňaním administratívnych pozícií, vznikom nových rajónov, obchodných príležitostí či zavádzaním pilotných projektov ako napríklad odvoz biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad, váženie drobného stavebného odpadu a zavedenie polopodzemných kontajnerov. Priemerný vek našich pracovníkov je 44 rokov, pričom najviac zamestnancov má stredné vzdelanie.

S akými pozíciami máte v OLO najväčší problém a vedeli by ste špecifikovať, aké benefity ponúkate vašim zamestnancom?

Asi najťažšie je získať kvalifikovaných zamestnancov na pozíciu závozníkov zberných vozidiel, preto ich hľadáme priebežne počas celého roka. Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že v OLO nie je výrazná fluktuácia a veľa zamestnancov tu pracuje 20 a viac rokov. Zamestnancom ponúkame systém vzdelávania, prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie, jazykové vzdelávanie. Nechýbajú ani akcie pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov či spoločné stretnutia s pracovníkmi, ktorí v danom roku dovŕšia životné alebo pracovné jubileum. V rámci prevencie a ochrany zdravia zabezpečujeme preventívne prehliadky, vitalitné dni, nadštandardný pitný režim a bezplatné očkovanie proti žltačke pre zamestnancov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s biologickým odpadom.

Stále častejšie sa hovorí o potrebe opätovného použitia a recyklácie odpadu. Ako je na tom v tomto smere Bratislava?

Faktom je, že Európska únia si stanovila cieľ zvýšiť opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností a podobného odpadu najmenej na 50 % podľa hmotnosti. V tomto smere však máme naozaj čo robiť. Pre porovnanie, Slovensko recykluje necelých 15 % komunálnych odpadov. Pokiaľ sa pozrieme na Bratislavu, za rok 2017 bolo do prevádzok spoločnosti OLO na základe uzatvorených zmluvných vzťahov dovezených 161 975 ton odpadu. Z toho najväčší objem tvoril zmesový komunálny odpad – 118 472 ton, ktorého produkcia sa oproti roku 2016 zvýšila o 1537 ton. Z triedených zložiek bol najviac zastúpený papier a lepenka – 8533 ton, sklo – 6683 ton a plasty – 5043 ton. Oproti roku 2016 sa množstvo vytriedených druhov odpadov zvýšilo o zhruba 200 ton v každej zložke. Znamená to, že obyvatelia Bratislavy sa síce snažia odpad triediť, avšak tieto čísla stúpajú z roka na rok veľmi pomaly.

Spoločnosť OLO prevádzkuje aj najväčší zberný dvor v hlavnom meste. Do akej miery ho obyvatelia využívajú?

Správne, OLO v súčasnosti prevádzkuje jediný a zároveň najväčší zberný dvor na Starej Ivánskej ceste 2. Je určený pre fyzické aj právnické osoby, ktoré sú zapojené do systému zberu komunálneho odpadu v Bratislave. Podmienkou pre odovzdanie odpadu je preukázanie sa trvalým pobytom, resp. vlastníctvom nehnuteľnosti v Bratislave. Treba povedať, že obyvatelia hlavného mesta náš zberný dvor naozaj využívajú. V roku 2017 k nám doviezli 15 632 ton odpadu, čo je o 1200 ton viac ako v roku 2016. Ročne náš zberný dvor navštívi okolo 40-tisíc Bratislavčanov, pričom najväčší počet návštevníkov dlhodobo evidujeme v jarných a jesenných mesiacoch. Aj z tohto dôvodu sme v roku 2017 pristúpili k modernizácii zberného dvora. Zvýšili sme počet veľkokapacitných kontajnerov, upravili sme interiér tak, aby bol prehľadnejší a ľahšie dostupnejší, urobili sme nové označenie jednotlivých druhov odpadov, ktoré môžu obyvatelia na zbernom dvore odovzdať, a pripravili sme tiež nový branding pri vstupe na zberný dvor. Jeho cieľom je priamo pri vstupe obyvateľom povedať, aké druhy odpadov môžu u nás odovzdať a aké sú podmienky vstupu na zberný dvor.

Súčasťou OLO je tiež spaľovňa odpadu, ktorá, mimochodom, tento rok oslavuje 40. výročie. Môžete nám predstaviť jej históriu a súčasnosť?

Slovensko má dve spaľovne odpadu – jedna sa nachádza v Košiciach a druhá v Bratislave. Spoločnosť OLO prevádzkuje práve tú bratislavskú, ktorá bola do prevádzky uvedená v roku 1978. Tento rok si teda pripomíname jej 40. výročie. Do roku 1978 sa komunálny odpad z mesta likvidoval len ukladaním na skládky. Za celé obdobie prevádzky prešla spaľovňa odpadu veľkou rekonštrukciou v rokoch 2002 – 2003. Počas nej boli dva z troch kotlov demontované a nahradené novými kotlami so zariadeniami na čistenie spalín. Nainštalovaný bol parný kondenzačný turbogenerátor na výrobu elektriny. Takisto bola veľká časť pomocných technologických zariadení demontovaná a nahradená novými zariadeniami. Prevádzka spaľovne je nepretržitá, 24 hodín denne. Ročne sa do spaľovne odpadu dovezie viac ako 130-tisíc ton zmesového komunálneho odpadu.

Mnoho ľudí si myslí, že spaľovne odpadu škodia životnému prostrediu. Stretávate sa s týmto názorom často aj vy?

Áno, pomerne často dostávame takú otázku. Naša spaľovňa patrí k najmodernejším v strednej Európe a jej činnosť je prísne kontrolovaná. Vyčistené a čiastočne schladené spaliny, ktoré vznikajú pri energetickom zhodnotení, teda spaľovaní odpadov, sa do ovzdušia odvádzajú prostredníctvom jedného spoločného betónového komína, vybaveného nerezovou zložkou. Množstvo vypúšťaných látok je priebežne monitorované automatickým monitorovacím systémom (AMS). Z emisných limitov určených legislatívou SR pre jednotlivé znečisťujúce látky dosahujeme pri energetickom zhodnocovaní odpadov v ročnom priemere napr. pre tuhé znečisťujúce látky cca. 15 % povoleného emisného limitu, pre oxidy dusíka cca. 70 % povoleného emisného limitu, pre zlúčeniny chlóru 35 – 40 % povoleného emisného limitu a pre oxidy síry 15 – 20 % povoleného emisného limitu.

Táto téma je pomerne náročná na vysvetlenie pre bežných ľudí. Akým spôsobom sa vám darí vysvetľovať obyvateľom Bratislavy nielen činnosť spaľovne odpadu, ale aj činnosť OLO?

Prioritou súčasného vedenia spoločnosti OLO je priblížiť našu činnosť ľuďom. Posun do veľkej miery nastal otvorením jediného výchovno-vzdelávacieho environmentálneho OLO centra v Bratislave, ktoré sa nachádza priamo v spaľovni odpadu. Toto centrum vzniklo prerobením pôvodne nevyužívanej zasadačky. Zaujímavosťou je, že pri jeho tvorbe sme využili recyklované materiály a odpad z nášho zberného dvora. Nájdete tam napríklad sedenie vytvorené z paliet, stoličky z plastu či vešiaky vytvorené zo starých dverí a doplnkov, ktoré sme našli na zbernom dvore. V OLO centre sa návštevníci dozvedia všetko o správnom triedení odpadu a následne absolvujú prehliadku spaľovne odpadu s niektorým z našich technológov. Na vlastné oči tak uvidia, ako funguje spaľovňa odpadu, ukážeme im automatický monitorovací systém a vysvetlíme celý proces nakladania s odpadom v hlavnom meste. Exkurzie prebiehajú zdarma a sú určené pre základné, stredné či vysoké školy, ako aj pre bežnú verejnosť. O tom, že práve tento spôsob je cestou, ako bežným ľuďom priblížiť a vysvetliť činnosť spaľovne svedčí fakt, že OLO centrum za rok fungovania navštívilo vyše 3-tisíc návštevníkov a jednotlivé termíny, hoci ich nie je veľa, máme obsadené na niekoľko týždňov vopred.

OLO centrum asi nie je jedinou aktivitou, ktorú realizujete pre obyvateľov...

Zďaleka nie. Máme za sebou už druhý ročník Dňa otvorených dverí OLO. Počas tohto dňa sprístupníme spaľovňu odpadu obyvateľom a pripravíme im aj ďalší sprievodný program, ako napríklad prehliadku nášho vozového parku, tvorivé dielne, kde si hlavne malí návštevníci vyrobia rôzne drobnosti z odpadu, bubnovú šou na odpade a veľa ďalšieho. Pravidelne sa, ako mestská spoločnosť, zúčastňujeme na podujatí „Dni otvorených dverí samosprávy“, alebo aj na ďalších podujatiach organizovaných hlavným mestom. Práve tieto podujatia sú skvelou príležitosťou stretnúť sa s obyvateľmi, zodpovedať im najčastejšie otázky, rozdať informačné materiály a pripomenúť dôležitosť správneho triedenia odpadu. Nedá mi tiež nespomenúť výchovno-vzdelávací projekt OLOmánia, do ktorého je zapojených 116 základných, materských a špeciálnych škôl v Bratislave, čo predstavuje zapojenie asi 22-tisíc detí, či mimoriadne úspešnú službu OLO taxi – mobilný zberný dvor, ktorá je určená na odvoz objemného odpadu určeného do spaľovne od obyvateľov.

Ak sa ešte vrátime k triedeniu odpadu, Bratislava má za sebou zavedenie novinky do praxe – triedenie biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad určeného do hnedých zberných nádob. Viete už túto novinku zhodnotiť?

V zmysle novely zákona a Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta o nakladaní s komunálnym a drobným stavebným odpadom sú domácnosti (len majitelia rodinných domov) povinné zapojiť sa do systému zberu odpadu zo záhrad. Toto nariadenie sa týka viac ako 20-tisíc domácností v rámci Bratislavy, ktoré ročne vyprodukujú vyše 5-tisíc ton biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad. Je potrebné, aby domácnosti požiadali hlavné mesto o pridelenie hnedej zbernej nádoby alebo kompostéra zdarma. Dnes už môžeme povedať, že v roku 2017 sme rozdistribuovali 9900 hnedých zberných nádob a 2032 kompostérov, čiže povinnosť si splnila zhruba polovica domácností. Odvoz bioodpadu zo záhrad vykonáva spoločnosť OLO sezónne od marca do novembra, pričom za rok 2017 sme odviezli 2080 ton tohto druhu odpadu, ktorý putoval do kompostárne. Od marca tohto roka sa novinka rozšírila aj na bytové domy, ktoré môžu hlavné mesto požiadať o pridelenie kompostéra.

Aké sú vaše ďalšie plány a ciele do budúcnosti?

Hlavným a strategickým cieľom je pre nás, ako mestskú spoločnosť, neustále zvyšovanie kvality služieb, ktoré poskytujeme pre hlavné mesto v oblasti nakladania s komunálnym a drobným stavebným odpadom. Začiatkom roka 2018 sme ukončili pilotný projekt polopodzemných kontajnerov v Bratislave, ktorý bol jednou z priorít vedenia mesta a našej spoločnosti. V rámci neho sme vytvorili 5 stanovíšť polopodzemných kontajnerov – v Starom Meste, vo Vrakuni, v Petržalke a v Ružinove, kde sme spolu osadili 27 polopodzemných kontajnerov. Z toho 12 kusov na zmesový komunálny odpad a 15 kusov na triedený odpad (papier, plasty, sklo). V spolupráci s hlavným mestom sme pripravení pokračovať v rozširovaní polopodzemných kontajnerov v hlavnom meste. Radi by sme však pokračovali aj v postupnej modernizácii vozového parku, kam by mali pribudnúť špeciálne mini vozidlá pre odvoz odpadu z extrémne nedostupných miest, nové umývacie vozidlo, špeciálne vozidlo na odvoz bioodpadu či vozidlá na prevoz veľkokapacitných kontajnerov. Určite budeme pokračovať aj

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

Nenechajte si ujsť...