1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

LESY Slovenskej republiky, š.p.

Lesy sr 3 14V tomto roku vysadia 16 miliónov sadeníc na obnovu lesa

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky dosiahol v roku 2018 zisk pred zdanením 6,7 mil. eur. Podnik dodal na trh 4,3 mil. m3 dreva, z toho 2,4 mil. m3 ihličnatého a 1,9 mil. m3 listnatého. Oproti plánu boli priame dodávky dreva vyššie o 77-tisíc m3 a tržby v porovnaní s plánom vyššie o 5,8 mil. eur. Vyšší objem predávaného dreva spôsobil nárast spracovania drevnej hmoty v porastoch napadnutých podkôrnym hmyzom.

Napriek prebytku ihličnatého dreva na trhu sa štátnemu podniku podarilo stabilizovať ceny ihličnatých sortimentov a zvýšiť ich priemerné speňaženie. Ako doplnil generálny riaditeľ Ing. Marián Staník, „v roku 2018 sme prostredníctvom elektronických aukcií dreva predali vyše 37-tisíc m3 dreva v hodnote 2,3 mil. eur. Formou verejných dražieb sme predali takmer 6900 m3 cenných sortimentov surového dreva s tržbami vyše 2 mil. eur.“ V rozhovore s Mariánom Staníkom diskutujeme o investíciách v štátnom podniku LESY SR aj o budúcnosti európskych lesov.

Čo čaká LESY SR v roku 2019? Aké sú ekonomické zámery podniku?

V tomto roku plánujeme vyrovnané hospodárenie s miernym ziskom. Výrazný medziročný pokles plánovaného zisku oproti roku 2018 ovplyvnilo viacero faktorov, ako je nárast cien dodávateľských prác v pestovnej činnosti o 13 %, v ťažbovej činnosti o 7 %, nárast osobných nákladov o 3,4 % a pokles cien ihličnatého dreva, ktorý súvisí s prebytkom ihličnatého dreva.

V tomto roku plánujete preinvestovať 26 mil. eur. Na čo sú investičné akcie zamerané?

Naplánované investície v hodnote 24,4 mil. eur sú z vlastných zdrojov a 1,6 mil. eur z eurofondov. Stavebné investície z vlastných zdrojov dosiahnu 9,4 mil. eur. Takmer polovica, 4,3 mil. eur, je určená na lesné cesty, 1,2 mil. eur na expedičné sklady a zvyšok je rozdelený na lesné škôlky, ekologické stavby, zahrádzanie bystrín a ostatné stavby. Strategické strojné investície dosiahnu 7,5 mil. eur, výpočtová, kancelárska technika a informačný systém 4,2 mil. eur. Ďalšie strojné zariadenia v hodnote 352-tisíc eur zaobstaráme aj vďaka nenávratnému finančnému príspevku v rámci štyroch projektov. Zo zdrojov Európskej únie budeme čerpať ďalších 1,2 mil. eur v rámci ôsmich projektov. Tri sú zamerané na vzdelávanie, výuku a propagáciu lesníckeho remesla, tri sa sústreďujú na rozšírenie cyklotrás a náučných chodníkov v lesnom prostredí, jeden cieli na rozvoj včelárstva a posledným projektom je rekonštrukcia stavebných objektov rybného hospodárstva.

Hospodárenie a starostlivosť o lesy zahŕňa aj výrub stromov a zalesňovanie. Aké zámery máte na tento rok?

Plánujeme ťažbu v objeme 4,4 mil. m3, z toho 2,3 mil. m3 ihličnatej a 2,1 mil. m3 listnatej ťažby dreva. Z celkového objemu ťažby predstavuje podiel kalamity až 2,2 mil. m3. Zväčša ide o ihličnatú kalamitu v objeme 2 mil. m3, čo je 86 % plánovanej ihličnatej ťažby. Ďalších 7 % z plánovanej ihličnatej ťažby predstavuje výchovná ťažba, zameraná na zlepšenie zdravotného stavu porastov. V tomto roku plánujeme obnoviť 5553 ha lesa, z toho 3797 ha výsadbou sadeníc lesných drevín. Celkovo vysadíme 15,7 mil. sadeníc, z toho 11 mil. sadeníc v jarnom zalesňovacom období a zvyšných 4,7 mil. prevažne krytokorenných sadeníc na jeseň. Vo výsadbe dominuje buk v množstve 6,7 mil. ks, nasleduje smrek (2,8 mil. ks), borovica lesná (1,8 mil. ks), dub (1,5 mil. ks), jedľa (1,2 mil. ks) a ostatné dreviny.

V okolí Bratislavy je 5-tisíc ha prímestských lesov, pri ktorých rastie tlak využívať ich na rekreačné účely. Dá sa to zladiť s lesníckou činnosťou?

Máme vypracovanú štúdiu o posilnení rekreačnej funkcie bratislavských lesov, ktoré obhospodarujeme. Technická univerzita vo Zvolene namodelovala pre každý lesný porast niekoľko variantov programov starostlivosti, od plnoprodukčného hospodárenia, cez optimálne až po režim bez zásahu. Medzi znižovaním ťažby dreva a zvyšovaním objemu finančného krytia je zjavná paralela. Je dôležité nájsť financie na zvýšenú podporu inštitútu kategórie lesov osobitného určenia, pričom nesmieme zabúdať na plynulé zabezpečenie trvalej udržateľnosti lesných spoločenstiev. Lesy v blízkosti Bratislavy sú z kategórie prirodzených lesov so zjavnými prvkami ľudskej činnosti. Lesné spoločenstvá sú tu na seba primerane naviazané a vyžadujú starostlivosť, aj vo forme vykonávania výrubu jednotlivých stromov, aby sme zlepšili kvalitu lesného prostredia. Takýto les je pripravený plniť všetky funkcie a environmentálne služby.

V minulom roku ste zaviedli nový model starostlivosti o poľovné revíry. Ako sa osvedčil?

Nový model lovu zveri v našich poľovných revíroch sme začali v polovici minulej poľovníckej sezóny. Je založený na prevažne 100-% predaji odstrelu zveriny. Zmluvný partner preberá na seba náklady spojené so starostlivosťou o zver, poľovnícke zariadenia a poľovný revír. Príslušný revír ale ostáva stále v „rukách“ podniku. Ochranu, chov a lov zveri usmerňuje poľovnícky hospodár, ktorý je zamestnancom podniku. Ekonomický prínos tohto modelu predstavuje v súčasnosti pri 45 poľovných revíroch s uzatvorenou zmluvou o love zveri výnos jeden milión eur ročne.

Zúčastnili ste sa na zhromaždení asociácie EUSTAFOR v Bruseli. Ako sa skončila diskusia o budúcnosti európskych lesov?

Na workshope Budúcnosť európskych lesov a lesníckeho sektora s odkazmi od európskych štátnych lesov zaznel zaujímavý príspevok, ktorý potvrdil citeľné klimatické zmeny. V Paríži od roku 1900 do 2010 stúpla priemerná ročná teplota o neuveriteľných 3,7 °C. Na tieto trendy sa musí pripraviť aj európske lesníctvo. Európski lesníci v súčasnosti už neriadia funkcie lesov, ale nastal posun na riadení záujmov verejnosti. Na workshope zaznelo, že les v skutočnosti nemá funkcie, to len verejnosť cez cieľové skupiny má rôzne záujmy a očakávania od lesov. Záverom bolo, že najpodstatnejšia je silná bioekonomika, ktorá naplní všetky očakávania.

Začiatkom roka sa odborníci zo Slovenska, Poľska a Česka venovali aktuálnym problémom v ochrane lesa. Ktoré spoločné problémy rezonujú v tomto regióne?

Najvážnejším problémom v ochrane lesa v strednej Európe je podkôrniková kalamita smreka. Na Slovensku pozorujeme jej nárast od roku 2004, kedy padla kalamita Alžbeta v objeme 5,3 mil. m3. Každá ihličnatá kalamita väčších rozmerov prináša so sebou aj následnú podkôrnikovú kalamitu. Žiaľ, v dôsledku rôznych obmedzení vyplývajúcich z nového zákona o ochrane prírody a krajiny nadobudla následná podkôrniková kalamita enormné rozmery. Obdobná situácia je aj v okolitých krajinách. Hlavnými opatreniami v boji proti podkôrnikom je včasná asanácia napadnutého dreva a zvyškov po ťažbe dreva.

Súčasťou lesnej prevádzky LESOV SR sú kone. Sú pri lesnom hospodárení aj v dnešnej dobe potrebné?

Kone sú pre lesné hospodárstvo nenahraditeľné. Používame ich hlavne pri približovaní drevnej hmoty vo výchovných ťažbách do 50 rokov, v terénoch s väčším sklonom. Zároveň ide o najšetrnejší spôsob približovania dreva voči zostávajúcim stromom a existujúcemu prirodzenému zmladeniu. V roku 2019 sme mali v lesnej prevádzke 466 koní, ktoré priblížili 719 964 m3 dreva. Na rok 2019 plánujeme použiť 572 koní. Koní v lese neustále ubúda. Práca v lese s nimi je fyzicky veľmi náročná a tiež sa nekončí odchodom z lesa. O kone sa treba postarať aj po skončení práce v lese. Bez vzťahu k týmto zvieratám sa práca kočiša robiť nedá. Preto si ju treba veľmi vážiť.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

220x600 SKA

Nenechajte si ujsť...