LESY Slovenskej republiky, š.p.

Podrobnosti

Kategória: EXKLUZÍVNE ROZHOVORY

Prioritou je podpora domácich spracovateľov dreva

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky (LESY SR) od roku 1999 obhospodaruje lesný majetok vo vlastníctve Slovenska. Ide o približne 900-tisíc hektárov lesa, čo tvorí takmer polovicu lesného fondu našej krajiny. Hlavným cieľom novej obchodnej stratégie na roky 2018 až 2022 je podpora domácich spracovateľov dreva. To je podľa generálneho riaditeľa štátneho podniku Ing. Mariána Staníka prioritou podniku. Viac nám o ťažbe dreva, zmene klímy, biomase, ale aj o ochrane kultúrneho dedičstva prezradil v nasledujúcom rozhovore.

Koncom októbra sa v Banskej Bystrici konal verejný protest za slovenské lesy. Organizátori kritizovali ťažbu v chránených územiach. Ako je to teda s ťažbou dreva a aké riešenia vidíte pre trvalo udržateľný zdravý les?

Priemerná ročná ťažba za posledných 5 rokov (2012 – 2016) dosahuje úroveň 4 mil. m³ dreva ročne. Export drevnej hmoty z celkových dodávok podniku za spomínané obdobie predstavuje 2,74 %. Prevažne ide o kvalitnejšiu drevnú hmotu, pre spracovanie ktorej nie sú u nás vytvorené technologické podmienky. LESY SR zabezpečujú vo všetkých lesoch trvalo udržateľné hospodárenie. Samozrejme, sme povinní dodržiavať všetky právne predpisy. Cieľom trvalej udržateľnosti nie je len trvalý výnos dreva, ale aj zlepšovanie zdravotného stavu porastov spolu s podporou pôdoochranných a vodoochranných funkcií lesov. Takéto hospodárenie zároveň smeruje k podpore biologickej rozmanitosti a udržaniu priaznivého stavu vzácnych lesných ekosystémov a domovských lokalít chránených druhov rastlín a živočíchov. Dokladom toho, že LESY SR v lesoch hospodária v súlade so schválenými štandardmi trvalo udržateľného hospodárenia sú osvedčenia v systéme PEFC, a to na celej výmere spravovaného lesa, a osvedčenia v systéme FSC na ďalšej desatine územia, ktorých je štátny podnik držiteľom.

Aktuálny problém pre európske lesy dnes predstavuje zmena klímy. Je možné prispôsobiť lesy týmto zmenám? Dá sa proti nim bojovať?

Zmena klímy sa podpísala už aj na lesoch Slovenska. Z hľadiska zvýšenej frekvencie a intenzity meteorologických javov ide hlavne o častý výskyt kalamít veľkého rozsahu v posledných desaťročiach. V roku 1996 padla vetrová kalamita na Horehroní v rozsahu 1,5 mil. m3. V roku 2004 padla kalamita Alžbeta v rozsahu cca. 5 mil. m3 a v roku 2014 vetrová kalamita Žofia tiež v rozsahu 5 mil. m3. Významné sú aj následné podkôrnikové kalamity, na ktorých sa podpísalo aj celkové oteplenie a sucho, ktoré týmto škodcom lesa vyhovuje. Počas roka sa vyvíja viac generácií podkôrnika, postúpil do vyšších nadmorských výšok a teplom a suchom oslabené plytkokoreniace dreviny mu ťažšie odolávajú. Pre ilustráciu, za minulý rok sa malo na Slovensku spracovať cca. 3,7 mil. m3. Problémom sa stávajú aj nové druhy škodcov, ktoré sa vplyvom zmeny klímy posúvajú z juhu do našich zemepisných šírok. Opatrenia sa zameriavajú jednak na okamžitú ochranu lesa proti týmto škodcom, ale aj na pestovanie stabilnejších, druhovo pôvodných a pestrejších lesných porastov.

Nedávno ste prišli s novou obchodnou stratégiou pre biomasu. Čo je jej hlavným prínosom?

LESY SR ponúkajú na predaj biomasu vyrábanú zo zvyškov po ťažbe dreva od roku 2005. Postupne však objem biomasy klesal a rástla jej výrobná cena. Biomasu nakupovali aj spoločnosti, ktoré s touto komoditou nemali nič spoločné. Nová obchodná politika predaja biomasy prinesie zásadné zmeny. S odberateľmi budeme postupne uzatvárať nové zmluvy na rôzne časové obdobie, oproti doteraz uzatváraným zmluvám na obdobie troch mesiacov. Najdlhšie zmluvy, až na obdobie 5 rokov, uzatvoríme s tými odberateľmi, ktorí sú spotrebiteľmi biomasy, alebo s ním majú priamy zmluvný vzťah, resp. sú technologickým spracovateľom biomasy. Istota dodávok biomasy na dlhší čas im umožní realizovať aj väčšie investície do vybavenia a nových technológií. Zároveň sa zavádza obmedzenie, aby sa konečný spotrebiteľ biomasy nachádzal maximálne 100 km od miesta, odkiaľ bude biomasa pochádzať. Toto opatrenie umožní znižovať tzv. uhlíkovú stopu a prispeje k zlepšeniu životného prostredia. Nové kontrakty výrazne skrátia dobu výroby a expedície biomasy ku konečnému užívateľovi. Tým zároveň aktívne bojujeme proti rozvoju a množeniu ďalších hmyzích škodcov v ihličnatých poťažbových zbytkoch.

Mnohé obnovované hradné zrúcaniny nemajú vysporiadané vlastnícke vzťahy a nachádzajú sa na pozemkoch štátu v správe podniku LESY SR. Ako vidíte riešenie tohto problému?

Usporiadanie vlastníckych vzťahov k hradným zrúcaninám je zložitý proces, do ktorého vstupuje viacero zákonov, kompetencií rôznych štátnych orgánov. Štát sa, podľa nášho názoru, správa k tomuto dedičstvu trochu macošsky. Doteraz nie je jasné, kto je vlastníkom hradnej zrúcaniny, prípadne či je možné túto povinnosť previesť na občianske združenia, alebo je vlastník pozemku aj vlastníkom zrúcaniny. Pod usporiadaním zrúcaniny chápeme jej zápis do evidencie katastra nehnuteľností. Na Slovensku sa zvlášť eviduje usporiadanie vlastníctva k stavbe a zvlášť usporiadanie vlastníctva k pozemku, na ktorom stavba stojí. Existujúcu zrúcaninu často nemožno usporiadať, pretože do katastra nehnuteľností sa nedá zapísať ako stavba, je to súčasť pozemku. Pritom pozemok, na ktorom sa zrúcanina nachádza, je zapísaný na liste vlastníctva. Vlastnícke vzťahy k pozemkom vo vlastníctve štátu, na ktorých existuje zrúcanina hradu, usporiadané sú.

Väčšina neusporiadaných hradných zrúcanín sa nachádza na lesných pozemkoch. Z tohto dôvodu platia pre tento druh pozemku obmedzenia vyplývajúce zo zákona o lesoch. Ide často o lokality v rôznom stupni ochrany, pre ktoré platia príslušné ustanovenia zákona o ochrane prírody. Ako kultúrne pamiatky musia napĺňať aj zákon o pamiatkovej starostlivosti. LESY SR evidujú viac ako 30 hradov, resp. zrúcanín hradov na pozemkoch vo vlastníctve štátu, na ktorých sa nachádzajú hradné zrúcaniny v rozličnom štádiu usporiadania. Usporiadaním pozemku sa zaoberáme v prípade, ak o nejakú pamiatku prejaví záujem obec, alebo, a to sa stáva častejšie, občianske združenie. Ministerstvo kultúry aktuálne pripravuje komplexné legislatívne riešenie starostlivosti o hradné ruiny, vrátane ich správy a následného zamerania a zápisu do katastra nehnuteľností. Je tu teda snaha o spoluprácu zainteresovaných ministerstiev, štátnych orgánov a inštitúcií, správcov majetku vo vlastníctve štátu, samospráv a občianskych združení a o vytvorenie postupov, legislatívy a dohody, ako ďalej postupovať v tejto oblasti.

Štátny podnik LESY SR sa angažuje aj v oblasti kultúrneho dedičstva. Na jeseň dostal cenu revue Pamiatky a múzeá za budovanie siete významných lesníckych miest. Môžete tento projekt predstaviť?

Inšpirovali sme sa vyhlasovaním pamiatok UNESCO. V roku 2007 sme začali vytvárať sieť významných lesníckych miest (VLM). Tá prostredníctvom rôznych lokalít mapuje históriu slovenského lesníctva, práce generácií lesníkov, udalostí aj osobností. Garantom projektu je Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. Ako prvé významné lesnícke miesto bol v roku 2007 vyhlásený poľovnícky zámoček Topoľčianky. V októbri 2018 bol ako 50. miesto vyhlásený Dobročský prales. Počas 11 rokov trvania zaznamenal projekt viacero míľnikov – dve úspešné publikácie, logo, výstavu, registrovanie ochrannej známky a najmä označenie všetkých lokalít logom s umiestnením informačnej tabule o historickej a prírodnej hodnote miesta. Veríme, že sieť VLM sa bude ďalej rozvíjať. Veď za tisícročie lesníckej práce sa zachovali stovky lokalít, ktoré dokumentujú históriu lesníctva, či už sú to budovy, parky, lesnícke osady, tajchy, múzeá, cintoríny, pamätníky, umelecké diela alebo biotechnické konštrukcie.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes