1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

LESY Slovenskej republiky, š.p.

lesy SR 17Prvoradým cieľom je zabezpečiť zdravé zelené lesy

Rok 2017 bol vyhlásený za rok ochrany lesov na Slovensku. Požiadavka starostlivosti o tento národný poklad je nanajvýš aktuálna, keďže v súčasnosti musí bojovať s výkyvmi počasia, ale aj podkôrnym hmyzom.

Ako ochrániť a zabezpečiť zdravé zelené lesy tak, aby dokázali plniť všetky požadované funkcie, nám v rozhovore priblížil Ing. Marian Staník, generálny riaditeľ štátneho podniku LESY Slovenskej republiky.

Ako sa darilo LESOM Slovenskej republiky v uplynulom roku?

Štátny podnik zaevidoval v roku 2016 zisk pred zdanením vo výške 8,563 mil. eur, čo je nárast oproti plánu o 11,2 %. Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb dosiahli sumu 218,691 mil. eur. Oproti plánovaným príjmom z týchto činností ide o 8-% zvýšenie. Podnik vyťažil v minulom roku 4,323 mil. m3 dreva. Plánovaný objem ťažby bol prekročený o 10,6 % pre pokračujúcu lykožrútovú kalamitu. Podnik preto viac investoval do obnovy lesa a tiež do opráv majetku, ktorý bol poškodený zvýšenou ťažbou. Tento priaznivý hospodársky výsledok umožňuje odviesť do štátneho rozpočtu plánovaný mimoriadny odvod, ktorý bol pre rok 2017 stanovený zákonom o štátnom rozpočte vo výške 5 miliónov eur. Plánované náklady na pestovanie lesa sme navýšili o 3,938 mil. eur na 21,319 mil. eur. Zároveň LESY SR vytvorili rezervu na pestovanie lesa pre budúce obdobie vo výške 6,242 mil. eur. Do opráv a údržieb približovacích ciest vložil podnik namiesto plánovaných 2,274 mil. eur až 3,712 mil. eur.

Aké sú prognózy pre nastávajúce obdobie? Možno súčasnú situáciu na trhoch s drevom označiť za stabilizovanú?

Trh s drevom je v období posledných rokov pomerne turbulentný. Po miernom náraste cien od roku 2011 sa situácia opäť zmenila po veternej kalamite Žofia v roku 2014. Najmä v niektorých ihličnatých sortimentoch prišlo vzhľadom na pokračujúcu kalamitu k prebytku ponuky dreva na trhu. Hlavne menej kvalitné sortimenty čelia tlaku odberateľov na zníženie cien. Vývoj trhu s drevom je v súčasnosti ťažko predvídateľný. Závisí predovšetkým od vývinu počasia v nasledujúcich mesiacoch, čo bude mať vplyv na rozsah podkôrnikovej kalamity. Pokračujúce premnoženie podkôrneho hmyzu v oblastiach so smrekovými lesmi je problémom nielen pre lesníkov. Poškodené stromy nevyhovujú ani drevárskym firmám, ktoré požadujú najmä kvalitnejšie sortimenty ihličnatých výrezov. Pre lesníkov kalamita znamená straty na tržbách, pre drevárov zasa nedostatok kvalitnej drevnej hmoty. Podniku v minulom roku medziročne pokleslo priemerné speňaženie kubíka dreva na 47,68 eur/m3 z pôvodných 47,87 eur/m3 v roku 2015. Výrazný prepad nastal práve pri ihličnatom dreve, kde priemerná cena dreva medziročne poklesla o 3,41 eur/ m3 a zastavila sa na výške 50,75 eur/m3.

Posledné roky slovenské lesy významne trápi vietor a podkôrny hmyz. Podľa vyjadrení ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej je dokonca šírenie škodcov také intenzívne, aké tu nebolo za posledných 55 rokov. Ako s týmito neduhmi bojovať?

Víchrice, ktoré postihovali lesy na Slovensku, tu boli aj v minulosti. V posledných rokoch ale prichádzajú čoraz častejšie a postihujú všetky druhy lesov. Argument, ktorý často počúvame od niektorých skupín, že keby boli na Slovensku prírodné, pôvodné listnaté lesy, ku kalamitám by nedochádzalo, nie je relevantný. Naposledy v roku 2014 víchrica Žofia vyvrátila a polámala na pozemkoch spravovaných naším podnikom viac ako 2 milióny m3 stromov, z väčšej časti práve listnatých. Bukové porasty neodolali sile vetra rovnako ako smrečiny v predchádzajúcich obdobiach. Čo však trápi lesníkov viac ako víchrice je rozpad smrečín zapríčinený podkôrnym hmyzom. Lykožrút je prirodzenou súčasťou ekosystému, no pokiaľ mu vytvoríme podmienky pre nekontrolovateľné množenie ponechaním kalamitného dreva v porastoch, zničí v konečnom dôsledku viac lesov ako veterné smršte. Jediným spoľahlivým receptom na zdravé zelené lesy je hygiena porastu. Každý napadnutý strom je potrebné okamžite odviezť a odkôrniť skôr, než sa vyliahne ďalšia generácia hmyzu.

V médiách stále pokračuje diskusia o spôsobe riešenia kalamít, ktoré v uplynulých rokoch postihli slovenské lesy. Dá sa s odstupom času hodnotiť, ktorý postup je optimálny?

Na túto otázku je jednoduchá odpoveď. V minulom roku sme si pripomenuli 20. výročie kalamity na Horehroní. V tom čase neboli lesníci obmedzovaní v spracovaní tejto kalamity a podarilo sa ju veľmi efektívne zvládnuť. Drevo bolo využité pre spoločnosť, rýchlosť a zvolené postupy zabránili nasledovným podkôrnikovým kalamitám, a dnes tu nájdete lesy, ktoré plnia všetky požadované funkcie. Naopak, po víchrici z roku 2004, ktorá postihla takmer v rovnakom rozsahu Vysoké ako aj Nízke Tatry, zostali v porastoch desiatky tisíc stromov, ktoré lesníci nesmeli, alebo pre obštrukcie niektorých záujmových skupín nemohli spracovať. S následkami tejto kalamity sa tak stretávame ešte aj v súčasnosti.

Vlani ste vysadili takmer 15 miliónov kusov sadeníc na ploche 3846 hektárov. Plánujete podobný počet stromov vysadiť aj tento rok? A v ktorých lokalitách?

Lokality sú jasne dané. Lesníci sa usilujú pri pestovaní a obnove lesných porastov využiť najmä prirodzené zmladenie porastov. Je to najlacnejší a zároveň najprirodzenejší spôsob obnovy lesa. No práve na kalamitou postihnutých porastoch nie je tento spôsob pestovania lesa možný. Vyschnuté alebo polámané stromy sa nevysemenia, preto je potrebné vysadiť mladé stromčeky umelo. Výsadba je z daných dôvodov nasmerovaná práve do lokalít postihnutých kalamitami. Rozsah umelého zalesňovania bude porovnateľný s rokom 2016.

Priaznivcov cykloturistiky určite potešila správa, že ste v minulom roku opravili viac ako 200 kilometrov lesných ciest. Celková investícia presiahla 20 miliónov eur. Chystáte sa v uvedených opravách pokračovať?

V minulom roku sme zrealizovali mimoriadne veľký rozsah investícií vrátane opráv lesných ciest. Opravy plánujeme v nevyhnutnej miere aj v tomto roku, no vzhľadom na finančné možnosti podniku to nebude v takom rozsahu ako vlani, ale približne vo výške odpisov. Čo sa týka ďalších investícií, plánujeme nákup novej technológie na časti odbytových skladov, doplnenie alebo obmenu strojov potrebných na lesnícke činnosti, rekonštrukcie niektorých stavieb, ale napríklad aj obnovu parku v Topoľčiankach či revitalizáciu vonkajších priestorov nášho Lesníckeho a drevárskeho múzea. Na niektoré investície hľadáme prostriedky aj z iných zdrojov ako z prevádzkových, napríklad z eurofondov.

Rok 2017 bol vyhlásený za rok ochrany lesov na Slovensku. Čo od tohto roku očakávate? Pripravujete v danej súvislosti osobitné aktivity pre verejnosť?

Rok ochrany lesa ponúka možnosť pripomenúť verejnosti, pred akými výzvami v súčasnosti stojí slovenské lesníctvo. Extrémne letné teploty z posledných rokov, lokálne povodne alebo naopak nedostatok zrážok, to je realita, s ktorou sa musia lesníci vyrovnať. Navyše je potrebné pripomenúť, že lesy sú v exponovaných lokalitách stále ešte oslabené emisiami z minulého storočia. Špeciálne akcie podnik nepripravuje, no s problematikou rozpadu smrečín a ďalších rizík súvisiacich s obhospodarovaním lesov musíme viac oboznamovať verejnosť. Využijeme k tomu podujatia, ktoré podnik každoročne organizuje, ako sú napríklad Lesnícke dni, Deň stromu, Naj Horár či desiatky drobných podujatí v regiónoch celého Slovenska.

Aké ciele si v spoločnosti kladiete do nastávajúceho obdobia?

Podnik LESY Slovenskej republiky bol zriadený pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesného a iného majetku štátu. Prvoradým cieľom je teda zabezpečiť zdravé zelené lesy, ktoré plnia všetky požadované funkcie. Podnik musí byť ekonomicky silný, aby mohol zabezpečovať v rozšírenej miere požiadavky spoločnosti na rekreačné funkcie lesa. V prvom rade je preto našou úlohou zabezpečiť ekonomickú stabilitu podniku, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre plnenie úloh, na ktoré bol podnik založený. Svoje ciele máme pre nasledujúce obdobie aj v oblasti zamestnanosti, kde chceme zlepšiť využívanie potenciálu, ktorý naše lesy ponúkajú. LESY Slovenskej republiky chcú spoluprácou s drevospracujúcim sektorom vplývať aj na lepšie využitie dreva a zvýšenie pridanej hodnoty výrobkov z tejto jedinečnej suroviny.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

220x600 SKA

Nenechajte si ujsť...