1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Klub 500

klub500 sotakHlas priemyslu

Realita nepustí. Slovensko je na 100 % závislé od ruskej ropy a má 85-% závislosť na ruskom plyne. Klub 500 preto vytrvalo žiada zosúladenie priorít s aktuálnym vývojom slovenskej, európskej aj svetovej ekonomiky. „Absolútne kľúčovou je oblasť energií, ale aj potreba komunikácie a diplomatického prístupu, ktoré by mali nastúpiť v čase vojny.

Uprednostňujeme zdravý rozum a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ktorý si práve sami likvidujeme,“ zdôrazňuje v exkluzívnom rozhovore pre časopis Priemysel Dnes predseda Klubu 500 Vladimír Soták.

Klub 500 sa už dve desaťročia venuje otázkam kvality podnikateľského prostredia so snahou viesť transparentný dialóg s vládou. Aké výsledky sa vám podarilo dosiahnuť za toto obdobie?

Klub 500 si pri svojom vzniku dal do vienka dve veci. Prvou je kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku a druhou je ochrana súkromného vlastníctva. Za dve desaťročia sa ukázalo, že práve tieto témy treba strážiť, pretože sú vzácne. Ukázalo sa aj to, aké je nevyhnutné komunikovať s politikmi, nakoľko nie všetci majú na svoje funkcie dostatočnú prípravu verifikovanú životnými skúsenosťami a úplnosťou svojho vzdelania. Za uplynulé dve desaťročia sa nám podarilo v stovkách prípadov pozitívne ovplyvniť navrhovanú legislatívu tak, aby sa podnikateľské prostredie na Slovensku zlepšovalo pre všetkých. Klub 500 pritom nie je lobistická organizácia, je to odborná organizácia, v ktorej pôsobia špecialisti a zároveň nesmierne skúsení a vzácni ľudia, ktorí sa snažia prostredníctvom svojich pripomienok politikom len a len pomôcť.

Svet sa prepadá do hospodárskej krízy, jedna udalosť ovplyvňuje druhú, dôsledky pociťujú občania aj zamestnávatelia. Čím si v spleti nariadení, sankcií, enormného zdražovania energií a surovín prechádza slovenský priemysel?

Slovensko je priemyselná krajina s vysokým podielom priemyslu na HDP. Vzhľadom na to, že sme členom Európskej únie, má na nás značný vplyv to, čo sa deje v celej EÚ aj v samotnom Bruseli. Momentálne zažívame ťažké obdobie, ktoré by bolo pred 10 alebo 20 rokmi nepredstaviteľné. Podľa nášho názoru zohráva silnú rolu fakt, že neustálou výmenou eurokomisárov do Bruselu prichádzajú ľudia, ktorí nie sú odborne pripravení. Výnimkou je náš zástupca pán Maroš Šefčovič (podpredseda EK zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, pozn. red.), ktorý počas dlhoročného pôsobenia na významných postoch EÚ dokázal, že je skúsený diplomat a vo svojej funkcii patrí k európskej špičke odborníkov. Väčšina predstaviteľov EÚ totiž nie je pripravená na to, aby pripravovala zákony a opatrenia pre 450 miliónov ľudí. Európska únia ako celok má veľkú ekonomickú silu, avšak jej potenciál vyžaduje precíznu starostlivosť. Z nášho pohľadu si predstavitelia EÚ, počnúc jej predsedníčkou, veľmi slabo plnia svoje povinnosti. Tvária sa ako politici, ale nie sú štátnikmi, čo okrem iného dokazuje aj skutočnosť, že nedokážu zaujať zásadné stanovisko voči USA, Číne, Rusku či celému svetu, a nedostatočne obhajujú pozíciu európskeho bloku.

Čo ešte sťažuje situáciu nášmu priemyslu?

Keď je raz EÚ úniou, musí pripravovať legislatívu pre všetkých 450 miliónov ľudí, čo sa nedeje. Ako príklad spomeniem, že hoci EÚ vyčlenila členským štátom značné finančné prostriedky, chýba riadna definícia ako majú byť použité, a to predovšetkým z pohľadu konkurencieschopnosti podnikov. V EÚ sa vo všeobecnosti kladie nízky dôraz na zabezpečenie konkurencieschopnosti naprieč priemyselnými odvetviami, a to nielen v európskom kontexte, ale aj v rámci svetových trhov. EÚ by mala jasne zadefinovať aj to, ako máme mať zabezpečené školstvo, zdravotníctvo a ďalšie oblasti, ktoré jednotlivé krajiny pre svoj chod potrebujú. V skutočnosti si však každý štát robí čo chce a výsledky sú také aké prídu.

Výhrady máte aj k samotnej komunikácii medzi EÚ a jednotlivými členskými štátmi.

Špeciálne vo vzťahu k Slovensku komunikácia neprebieha dobre. My zásadne nesúhlasíme s vojenským konfliktom, avšak na druhej strane máme obavy z toho, čo nás čaká a čo všetko hrozí na základe množstva protiruských sankcií, ktoré EÚ pripravovala už pred vojnou. Krajiny budú môcť fungovať len dovtedy, pokým budú mať uskladnený plyn. Sankcie majú za následok, že EÚ jednoznačne ťahá za kratší koniec a reálne hrozí, že v prípade odstavenia dodávok plynu a nakoniec aj elektriny nastane v Európe obrovský chaos. Dôjde k úplnému zastaveniu ekonomiky východoeurópskych štátov ako Slovenska, Maďarska, Česka aj Rakúska. V takomto prípade prestane platiť princíp solidarity a celá EÚ sa dostane do vážnych problémov. Za predchádzanie problémom, respektíve ich riešenia sú zodpovední ľudia stojaci na čele EÚ.

Rusko je druhým najväčším dodávateľom energií pre Európu. Do akej miery je teda reálne odstrihnutie sa od jeho energetických zdrojov, o ktorom tak často počúvame od politických predstaviteľov?

Momentálne je zbytočné o tom diskutovať.

Sankcie ovplyvňujú tých, ktorí ich iniciovali a ich dôsledky priamo dopadajú na nás. Od ktorých ďalších komodít z ruských zdrojov je európsky priemysel závislý?

Okrem spomenutej ropy, plynu a palív je EÚ závislá na ruskom paládiu, neóne, elektrine, nerastných surovinách, mineráloch, hnojivách.

V prípade sankcií ide o politické rozhodnutia. Jestvuje možnosť ako ich korigovať cestou racionálneho dialógu na národnej a európskej úrovni?

Ak niekto dokáže zabezpečiť nastavenie racionálneho dialógu na úrovni Bruselu, tak potom mu zablahoželáme. Nech to urobí, budeme sa veľmi tešiť.

V súčasnosti sme svedkami drsných paradoxov. Európsky parlament odsúhlasil zaradenie jadrovej energie a zemného plynu medzi zelené investície. Na druhej strane, s cieľom znížiť spotrebu plynu, sa k Francúzsku a Spojenému kráľovstvu pridalo Nemecko a Rakúsko, ktoré sa vracajú k uhliu, resp. k predĺženiu životnosti uhoľných elektrární. Nie je to z ekologického, ale aj ekonomického hľadiska kontraproduktívne?

Je nutné, aby to urobili a zabezpečili dostatok elektriny pre celú Európu. Koniec koncov, keď budú energie chýbať, tak to urobia.

Ešte začiatkom roka ste kritizovali požiadavky, vyplývajúce z balíčka Fit for 55 na zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a nasmerovanie Európskej únie ku dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Možno očakávať, že pod vplyvom situácie na Ukrajine dôjde k prehodnoteniu podobných cieľov?

V čase, keď EÚ otvára uhoľné bane a vyjednáva o dovoze skvapalneného plynu z Ameriky, je uvažovanie nad programom Fit for 55 zbytočné. Keď vezmeme do úvahy ako uhoľné elektrárne aj samotné tankery dovážajúce plyn znečisťujú životné prostredie, tak zbožné priania Bruselu v súvislosti s dosiahnutím zníženia uhlíkovej stopy o 55 % do roku 2030 sú absolútne nereálne. A to aj napriek tomu, že existujú firmy, ktoré tento cieľ dosiahli už do roku 2020, pričom nepotrebovali rozhodnutia EÚ, a tieto ekologické otázky dokázali vyriešiť na základe vlastnej iniciatívy.

Na záver sa nedá neopýtať čo pokladáte za priority pri podržaní slovenského priemyslu v zložitých časoch?

Absolútnou prioritou je, aby sme mali energie, aby vo svete nebola vojna, a aby fungoval európsky a svetový trh.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

220x600 SKA

Nenechajte si ujsť...