1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Elektrárny Tušimice a Prunéřov spoločnosti ČEZ, a.s.

El.Tusimice.PrunerovZ Tušimíc a Prunéřova tečie elektrina takmer k dvom miliónom Čechov

Nebudeme ďaleko od pravdy, keď vyslovíme tvrdenie, že každá šiesta domácnosť v Čechách je závislá na elektrine, ktorá sa vyrobí v tušimických a prunéřovských elektrárňach neďaleko Kadane. Takmer dva milióny ľudí v krajine žijú severočeskou elektrinou, ktorá sa produkuje spaľovaním hnedého uhlia.

Z týchto elektrárenských dvojičiek sú Elektrárne v Prunéřove najväčším energetickým komplexom svojho druhu v Čechách. Preto každý pohyb v tomto priestore, každá nová udalosť i perspektíva elektrárne sú faktory, ktoré majú fatálny dosah na osud početných priemyselných podnikov a na podnikanie či bežný život státisícov Čechov. Preto ani reči o vyčerpaní zásob hnedého uhlia alebo o životnosti týchto gigantických energetických zdrojov nemôžu neznepokojovať verejnosť.

Aká je teda pravda o uhlí, elektrine a jej budúcnosti? Ing. Otakar Tuček, riaditeľ oboch elektrární, tvrdí, že situácia je síce vážna, no nie zúfalá. Výhľady do budúcnosti majú výrobcovia elektriny jasné a najmä spočítané tak, že ešte dlho môžu pokojne spávať. A kým príde bod zlomu, stále je nádej, že poznanie ľudí a s tým súvisiaci technologický pokrok odhalia ďalšie možnosti, ktoré vytvoria na severe Čiech nový energetický potenciál. Rečou faktov a čísiel o súčasnosti elektrární i o jej predvídateľných perspektívach povedal Otakar Tuček v rozhovore pre Priemysel Dnes.

Nedávno sa skončila veľká obnova elektrárne Tušimice II. Čo priniesol tento projekt z hľadiska produkcie energie, aký má dopad na životné prostredie a aké sú ekonomické perspektívy návratnosti tejto rozsiahlej investície?

Investíciu sme starostlivo zvažovali a sofistikovane vyratúvali jej efektívnosť. Zmyslom tohto rozhodnutia bolo aj to, aby sme zefektívnili technologický proces a šetrili uhlím. Zdroje hnedého uhlia nie sú nevyčerpateľné. Po dokončení investície sme znížili prevádzkové náklady o 1/4 a ročne spotrebujeme o 840-tisíc ton uhlia menej. Tento výkon znamená, že každých päť rokov sa životnosť našich hnedouhoľných lomov predĺži o ďalší jeden rok.

Dosiahli sme výborné parametre, po modernizácii elektrární máme ešte veľké rezervy oproti kritickým hodnotám, ktoré nám ukladajú prísne medzinárodné normy na ochranu životného prostredia. Odteraz produkujeme emisie v oveľa menšej miere – oxidy síry 150 mmg/Nm3, oxidy dusíku 160 mmg/Nm3 a popolček 15 mmg/Nm3, čo predstavuje asi iba polovicu popolčeka pred investíciou.

Tento vysokoefektívny projekt nás vyšiel na 27 miliárd českých korún. Je nastavený tak, aby sa životnosť elektrární zosúladila so zásobami uhlia, teda so životnosťou baní. Práve pripravujeme druhú etapu modernizácie, ktorá by mala trvať 39 mesiacov, a po nej by sme mali v Tušimiciach dosahovať výkon 4 x 200 MW.

Investovať sa začalo aj do obnovy mladšej z dvojice prunéřovských elektrární. Aká je filozofia tejto investície v kontexte ubúdania palivových zdrojov a prísnych požiadaviek na ochranu životného prostredia? Ako sa zmení celkový výkon výroby elektriny v Prunéřove?

Staviame tri nové bloky, pričom každý z nich bude mať výkon 250 MW. Budú technicky ešte dokonalejšie, budú dosahovať vyššiu účinnosť spaľovania a vyprodukujú oveľa menej škodlivín. Prvý blok bude hotový v októbri 2014 a ďalšie dva mesiace zostávajúce dva bloky. Dnes prevádzkujeme päť blokov o výkone každého 210 MW, po modernizácii zostanú v prevádzke dva z nich a tri nové. Výkon sa teda zvýši a významne sa zlepšia všetky ostatné dôležité parametre elektrárne.
Uhoľné elektrárne aktuálne čelia trom nepriaznivým faktorom – relatívne vyčerpané zásoby uhlia, ekonomicky vysoké nároky na priateľský prístup ku životnému prostrediu a neustále hľadanie a nachádzanie nových, resp. obnoviteľných, čiže konkurenčných zdrojov energie. Sú ekonomicky efektívne možnosti ako sa vyrovnať s touto situáciou aj po vyčerpaní zásob uhlia v regióne?

Uhlia je relatívne dosť, no sme limitovaní jeho kvalitou. Za zdrojmi, z ktorých práve ťažíme, je ďalšie, mladšie uhlie, a preto si aj jeho technologické spracovanie vyžaduje iný postup. Na to zatiaľ nie sme spôsobilí. Súčasné zásoby postačia na 25 až 30 rokov. Dovtedy sa možno podarí vyriešiť výzvu spracovať aj mladšie uhlie. Nechcem však o tomto špekulovať, je to zložitá vec, pretože na rozhodovanie má zásadný vplyv veľa faktorov. Dôležité je, že uhlie vystačí dovtedy, dokedy sú schopné slúžiť naše elektrárne.

Prunéřov je najväčší energetický komplex svojho druhu v Čechách. Ako sa táto charakteristika premieta do reči čísel? Koľko elektriny ročne vyprodukujete a aký je jej podiel z celkovej spotreby v regióne? Koľko podnikov a koľko domácností je závislých na vašej produkcii?

V Čechách sa ročne vyprodukuje 62 TWh elektrickej energie. Z tohto množstva sa v Prunéřove vyrobí 11 TWh.

Jednou z možností ako predĺžiť životnosť elektrární závislých na zásobách uhlia v okolí je zrejme zvyšovanie účinnosti spaľovania. Aj preto ste modernizovali. Aké sú možnosti zvyšovania účinnosti spaľovania? Aká je vaša stratégia bádania a hľadania úsporného spaľovania?

Uhlie sa dá len spaľovať, nič iné s ním nevymyslíte. Spaľovaním sa vyrába para, ktorá roztáča turbínu a turbína vyrába elektrinu. V tomto procese môžete meniť len teplotu a tlak. Iná teplota a iný tlak znamenajú aj iný výkon. Blížime sa ku kritickým hodnotám. Napríklad ešte donedávna sme paru zohrievali na 530 °C, dnes pracujeme s teplotou 585 °C, čo je o celú jednu generáciu vyššia teplota. Predchádzajúci, tzv. stály tlak sme nahradili kĺzavým tlakom, čím sme dosiahli o 20 % vyšší tlak. Predtým sme dosahovali účinnosť spaľovania uhlia 33 %, dnes je to 40 %. Na tieto parametre má významný vplyv ročné obdobie, ktoré má priamy dosah na teplotu chladiacej vody. Naše možnosti sú teda limitované kritickými hodnotami teploty a tlaku a tiež schopnosťou zvyšovať účinnosť spaľovania. K efektivite našej produkcie prispieva aj sekundárna výroba tepla. Dopravujeme teplo na vykurovanie domácností, administratívnych priestorov a priemyselných podnikov v Chomutove, Kadani a v okolitých obciach.

Tak či onak, vaším výrobným procesom prejde ročne niekoľko miliónov ton uhlia. S tým je spojená produkcia popolčeka a iných odpadových produktov. A to je problém – kam s ním? Ako ste sa vysporiadali s likvidáciou nepríjemného odpadu? Aký dopad má vaša činnosť pri likvidácii odpadu na okolitú krajinu.

Ročne vyprodukujeme 2,5 milióna m3 deponátu. To je popolček, struska a odpadová voda. Všetko spotrebujeme pri plombovaní, zásype lomov. Deponát miešame so sádrovcom a takto vytvoríme inertný materiál, ktorý nijako neškodí životnému prostrediu. Zasypeme lom a časom, keď sa deponát usadí, plochu zaplavíme vodou a na mieste niekdajšieho lomu vytvoríme napríklad rekreačnú oblasť.

V Nemecku majú zákon, podľa ktorého sa najskôr musí využiť všetok odpad, a až potom, keď už nie je iná možnosť, čerpajú sa prírodné zdroje. Deponát v Nemecku dávajú ako podložie do ciest. Šetria kameň. V Čechách sme k takémuto mysleniu ešte nedospeli. Možno časom budeme aj my deponát predávať stavbárom.

Kam sa uberá svet v oblasti uhoľných elektrární? Aké sú trendy tejto tradičnej energetickej technológie a aká je situácia v Čechách?

Uhlie má stále perspektívu. Každá krajina si starostlivo stráži správne štruktúrované energetické zdroje, pretože byť závislým len na jednom je veľmi riskantné. Aký je pomer zdrojov závisí od konkrétnych podmienok v danej krajine. Treba však priznať, že obnoviteľné zdroje sú veľkou výzvou a majú veľkú budúcnosť. Napokon slnko, voda a vietor budú vždy, no zásoby fosílnych palív nie sú nevyčerpateľné. Pozrite sa na takých Nemcov. Začali s veternými elektrárňami, ktorých výstavbu štát spočiatku štedro dotoval. Vo vývoji v krajine už pokročili tak ďaleko, že sa objavujú názory, že veterné elektrárne už dotácie nepotrebujú. A potom prírodné podmienky v Nemecku – pri Baltickom mori je stále veterno, vrtuľa v mori nikomu neprekáža a potom ani tomu, aby sa tento zdroj energie rozširoval čím ďalej, tým viac. Potom ani neprekvapuje, že nemecká vláda začína nahlas uvažovať o zrušení jadrových elektrární a o ich nahradení veternými vrtuľami. Aj v Čechách sa hľadá optimálne riešenie, ale situácia je iná ako povedzme v susednom Nemecku. Uhlie je stále strategická surovina a ešte dlho zostane významným faktorom výroby elektriny.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

220x600 SKA

Nenechajte si ujsť...