1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Chemkostav, a.s.

chemkostav 1 14Každá stavba stojí na ľuďoch

Keď mastný papier na kolenách robotníka, kus slaniny a turecký posed počas obeda na stavbe rozčúlia manažéra, môže to veštiť, že ide o človeka, ktorý má nie bežnú podnikateľskú filozofiu. Práve taký je Ing. Tibor Mačuga, predseda predstavenstva Chemkostav, a.s., Michalovce.

„Keď som zašiel na našu stavbu v Donecku,“ vyznáva sa staviteľ, „a pristihol som robotníkov ako obedujú kus slaniny na stavenisku, vnútorne som sa rozčúlil – ako môže človek vydržať pri ťažkej práci o takejto strave?! Chápal som, že chlapi chcú ušetriť, že si diéty radšej vložia do peňaženky, z domu nanosia potraviny a takto mienia šetriť. Lenže to sa jednoducho dlho vydržať nedá. Musia mať teplú stravu, musia sa riadne nasýtiť, ak majú byť v práci efektívni. Nariadil som, aby každý dostával stravné lístky a aby riadne obedovali v tamojšej jedálni.“ Mačuga tvrdí, že v ich podniku sú ľudia na prvom mieste, a nie je to klišé ani fráza. Podľa neho musí mať každý najskôr pracovný komfort, slušný príjem, a až potom sa dá očakávať kvalitný pracovný výkon a lojalita k zamestnávateľovi. Pri takomto podnikateľskom zmýšľaní potom neprekvapí, že podnik kráča od jedného úspechu k druhému a že ani v čase, kedy iným skrúca žalúdok hospodárska kríza a prešľapujú z miesta na miesto, v Chemkostave sa to mrví ako na mravenisku.

Príbeh Chemkostavu je príbehom najmä Tibora Mačugu, ktorý takmer na zelenej lúke vybudoval so svojimi spolupracovníkmi veľkú stavbársku spoločnosť. Tá sa stala dôkazom toho, že aj na malom Slovensku, ktoré si podmanili veľké medzinárodné korporácie, sú schopní ľudia a dokážu vybudovať silné podnikateľské subjekty. Chemkostav v súčasnosti patrí do slovenskej stavbárskej elity s priemerným ročným obratom okolo 50 miliónov eur.

Chemkostav je značka, ktorá je na slovenskom trhu známa takmer 60 rokov. Pôvodný podnik sa však časom rozsypal a na jeho troskách vyrástla práve dnešná firma. Jej história sa začala rozvíjať asi pred 20 rokmi, kedy bola v stavebníctve silná recesia a zápas o každú zákazku. Tak to bolo aj v Michalovciach, kde jeden zo závodov Chemkostavu sprivatizovali manažéri podniku. Núdza o prácu ich prinútila hľadať vzťahy a pomocnú ruku aj ďaleko od sídla spoločnosti. V tejto situácii sa dostal do hry Tibor Mačuga, ktorý už v tom čase podnikal v brandži v Čechách. Východniari sa cez neho dostali k naozaj lukratívnej práci, ktorá im pomohla zodvihnúť sa z kolien – zapojili sa do výstavby strojárskeho závodu Korado, čo bola s objemom 2,6 miliardy českých korún v tom čase najväčšia stavba v Čechách. Pri tejto práci sa rozvinuli vzťahy východniarov s jihlavskou stavebnou spoločnosťou PSJ, ktorá neskôr prejavila záujem o majetkový vstup do Chemkostavu. Mačuga však nevidel ekonomický zmysel vstupu do problémovej spoločnosti a chcel, aby sa skôr začalo stavať na zelenej lúke. Napokon sa paralelne realizoval vstup i založenie novej spoločnosti, čo sa onedlho ukázalo ako strategicky predvídavé rozhodnutie. O ďalšom smerovaní pôvodnej spoločnosti nastali totiž rozporné predstavy, a tak sa nakoniec bratstvo stavbárov rozpadlo a na trhu sa začala presadzovať nová spoločnosť – PSJ Chemkostav, s.r.o.

Kým pôvodná firma išla postupne do úpadku, „nový“ Chemkostav získaval na sile. Krátko po vzniku, od roku 1996, zákazky medziročne pribúdali aj o 100 %. Spoločnosť mala zdravú ekonomickú kondíciu, čo jej umožnilo prežiť ďalšie vlastnícke harakiri. Najskôr prišla ponuka od veľkej developerskej spoločnosti kúpiť väčšinový balík Chemkostavu, potom odmietnutie zdanlivo lukratívnej transakcie a rozhodnutie Mačugu. Rezultát znel – vykúpiť sa od väčšinových vlastníkov z Jihlavy, ktorí mali 60 % akcií a osamostatniť sa. „PSJ predaj svojho podielu podmienilo cenou, ktorá bola na tú dobu astronomická,“ spomína Tibor Mačuga na chvíle, kedy ho zalieval studený pot, no odhodlanie mu napriek tomu zostávalo. „Mysleli si, že nás to odradí. No presvedčil som banky, získal pomoc od kamarátov a peniaze som zohnal a zaplatil. Všetko naraz, bez akýchkoľvek úľav. Desiatky miliónov korún.“ Za tri roky sa s touto investíciou Chemkostav vysporiadal.

Aká je štruktúra podniku dnes?

Okrem hlavnej stavebnej výroby v oblasti pozemného a líniového staviteľstva máme aj ohybáreň armatúry, malú paneláreň, dopravné stredisko a stredisko malej mechanizácie. Z niekoľko stotisícového obratu na začiatku sme sa rozmohli na priemerný obrat na úrovni 50 až 54 miliónov eur. Zamestnávame 230 ľudí, ale podľa situácie dokážeme flexibilne reagovať na odbytovú situáciu a vieme zamestnať aj ďaleko viac zamestnancov.

Pozemné staviteľstvo má širokú škálu stavieb, od bytov, cez občiansku vybavenosť až po priemyselné objekty. Líniové stavby sú zasa infraštruktúrne diela ako komunikácie, vodovody a podobne. Čo z toho je pre vás najvýrečnejšou referenciou?

Jednoznačne projekt Čistá Torysa. Ide o odkanalizovanie relatívne rozsiahleho regiónu od Nižného Slavkova až po Košice. V objeme 1,9 miliardy ešte bývalých korún sme vybudovali čističky odpadových vôd, prečerpávacie stanice a položili 460 km potrubí. A to všetko v priebehu 900 dní. Významne sme sa podpísali aj na stavbe bratislavského rezidenčného komplexu Tri veže, kde sme z celkových nákladov 1,7 miliardy korún prestavali polovicu.
V poslednom období ubudlo stavieb v segmente pozemného staviteľstva, viac sa robí infraštruktúra a cestné stavby. Očakávali sme takýto vývoj a pripravili sa naň. Napríklad vlani sme realizovali 24 stavieb.

V čom sú vaše silné stránky? Ako sa odlišujete od iných stavebných spoločností?

Našou výhodou je veľká flexibilita. Ak je dostatok zákaziek, vieme rýchlo zareagovať. Ak je naopak práce nedostatok, dokážeme sa pružne prispôsobiť a znížiť počet ľudí, aby sme dokázali efektívne fungovať. Roky sme robili prevažne pre privátny sektor, ktorý je veľmi náročný. Najmä na termíny, kvalitu a ceny dodávok. Zvykli sme si, a preto ani v súčasnosti, kedy prevažujú verejné zákazky, nemáme väčšie problémy a vieme sa prispôsobiť.

Ako hodnotíte podnikateľské prostredie v tomto odvetví a v čom vidíte hlavné úskalia
stavebníctva na Slovensku?

Z viacerých vecí na slovenskom stavebnom trhu som, mierne povedané, znechutený. Kedysi sme ako stavbári spolupracovali v rámci Zväzu stavebných podnikateľov, navzájom sme si vymieňali skúsenosti, zdieľali nástrahy trhu, radili sa. Zmenila sa situácia na trhu, zmenila sa aj atmosféra medzi stavbármi. Tým, že je menej práce v privátnej sfére a viac závislosti na štátnych zákazkách, nastala až nezdravá súťaživosť, rivalita a rôzne zákulisné hry. Odišli sme zo zväzu, lebo pôvodný úmysel a efektívna, úprimná komunikácia medzi členmi sa vytratila.
Pred krízou v stavebníctve sme 80 až 85 % stavieb stavali pre privátnych klientov.

V súčasnosti asi 2/3 nášho obratu predstavujú verejné zákazky, ktoré získavame vo verejnom obstarávaní. A tam je dnes naozaj tlačenica a rozhodovanie, nad ktorým sa mi krúti hlava. Veď posúďte sami: riadne a včas platíme dane, podľa hospodárskeho výsledku sa pohybujeme medzi 5. až 7. miestom na Slovensku, a pri výberových konaniach sa nevieme dostať ani do širšieho výberu – do prvej desiatky firiem. A to, opakujem, platíme dane presne načas. Napriek tomu, že štát nám platí aj 90 dní, neraz až 180 dní po tom, čo dostane faktúru. Napriek týmto bremenám si držíme zdravú ekonomiku.

Zdravú ekonomiku v kríze? V časoch, kedy je práce ako šafranu?

Krízu tak veľmi necítime. Pred časom sme mali dosť času, aby sme vnútropodnikové procesy optimalizovali a nastavili sa tak, že si vieme s nepriazňou osudu poradiť. Dobiehali staré zákazky, zredukovali sme strediská, znížili majetok.

Pomohla vám aj expanzia na zahraničné trhy?

Hľadáme si priestor aj mimo svojho tradičného trhového priestoru. Staviame v Čechách, založili sme dcérsku spoločnosť na Ukrajine i v Macedónsku, usilujeme sa získať zákazky v Chorvátsku, Srbsku aj Bosne a Hercegovine. V Česku máme rozpracované dve stavby, na Ukrajine sme postavili elektráreň v Starobeševe pri Donecku a Billu v Kyjeve. V tejto krajine je však podnikanie dosť zložité, je tam divoké podnikateľské prostredie, viaceré ekonomické riziká. Naše zahraničné akvizície dosahujú asi 15 % z celkových výkonov firmy. Sme na začiatku a časom sa dostaneme do situácie, že diverzifikácia trhov bude vyvažovať regionálne ekonomické turbulencie.

Bez modernizácie a inovácií sa v dnešnom hustom konkurenčnom prostredí uspieť väčšinou nedá. Ako to je u vás?

Dbáme o to, aby technológie a mechanizmy, s ktorými prídeme na stavbu, už na prvý pohľad vzbudzovali rešpekt. Zákazník musí mať radosť, že sa zveril do rúk niekomu, kto už pri vstupe na stavenisko prezentuje svoju kompetenciu. Nedávno sme aj z takej klasickej železiarskej práce ako je ohýbanie armovacieho železa urobili sofistikovanú digitalizovanú činnosť. Kúpili sme ohýbačku, ktorú pomocou počítača naprogramujete, a tá vám s milimetrovou presnosťou naformátuje drôty a tyče presne tak, aby zapadli ako súkolie v hodinkách. Armovači potom jednotlivé komponenty na stavbe zviažu alebo zvaria.

V stavbárskej brandži vraj platí úslovie, že ak stavbár vie, čo bude robiť o pol roka, tak ide o dobrú a perspektívnu firmu. Aké máte očakávania pre najbližšiu budúcnosť? Na čom staviate svoje vyhliadky?

Do minulého roka sme vstupovali so zákazkovou náplňou v objeme asi 18 % našich kapacít, predtým to bývalo zvyčajne okolo 50 %. Preto sme pristúpili k optimalizácii a pripravili sa, že budeme musieť prepúšťať desiatky zamestnancov. Každý mesiac 10 % stavu. Zakrátko sa však podarilo získať nové projekty a prepúšťanie sme rýchlo zastavili. Aktuálne máme dostatok práce – ideme stavať supermarket v Bardejove, byty v Južnom meste v Bratislave, DSS v Trebišove a máme reálne predpoklady uspieť vo výberových konaniach doma i v zahraničí, ktoré nám dajú istotu do budúceho obdobia.

Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

PREDPLAŤTE SI

220x600 SKA

Nenechajte si ujsť...