1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pripojte sa:

Facebook

Výstavba plynovodu Eastring by sa mala začať okolo roku 2022

PlynovodBratislava - Projekt Eastring by mal zvýšiť energetickú bezpečnosť v regióne juhozápadnej Európy a pozitívne ovplyvniť konkurenciu na trhu s plynom, čo by sa mohlo prejaviť aj na lepších cenách pre konečných spotrebiteľov.

Na štvrtkovom brífingu v Bratislave pri príležitosti prezentácie výsledkov štúdie uskutočniteľnosti plynovodu Eastring to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Výstavba plynovodu by sa mala začať okolo roku 2022 a prvá fáza by mohla byť dokončená v roku 2025.

Projekt by mal prepojiť Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko. "Verím, že aj vďaka tomuto projektu sa v budúcnosti rozšíri možnosť a počet dodávateľov, že sa otvoria nové trasy, nové zdroje a že to zvýši pozitívne konkurenciu na trhu s plynom v tomto regióne, čo by sa malo prejaviť aj v lepších cenách pre konečných spotrebiteľov," skonštatoval Šefčovič.

Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) zároveň zdôraznil, že sa už nestačí pozerať na tranzit plynu z východu na západ, ale je potrebné prepojiť aj sever a juh Európy. Plynovod by mal zvýšiť kapacitu prepravovaného plynu v rámci východnej a strednej Európy "o viac ako 20 miliárd kubíkov, čo niekoľkonásobne prevyšuje spotrebu a kapacitu potrieb Slovenska". Celková kapacita plánovaného plynovodu je podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Eustream Tomáša Marečka od 20 do 40 miliárd kubických metrov, čo je štyri- až osemkrát viac ako súčasná spotreba Slovenska. Úvodná vyťaženosť by podľa odhadov mala byť minimálne 12 miliárd kubických metrov.

Teraz bude podľa neho nasledovať vybavovanie povolení, výkup pozemkov a podobne. "Počítame s tým, že výstavba by sa mohla začať niekedy okolo roku 2022 a prvá fáza by mohla byť dokončená v 2025," priblížil s tým, že v prvej fáze sa položí potrubie v celej dĺžke. Druhá fáza spočíva v pridaní kompresorových staníc, ktoré zvyšujú výkonnosť systému.

Odhadované náklady vyčíslil generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič na približne 2,6 miliardy eur, pričom projekt bude financovaný ako celok. "Počítame, že primárne sa na financovaní budú podieľať tí zákazníci, ktorí by plynovod používali, ktorí by mali mať dlhodobé zmluvy," dodal Mareček. Časť financií by mala poskytnúť Európska únia (EÚ). Projekt by mal totiž zabezpečiť aj energetickú bezpečnosť v juhovýchodnej Európe. Ďalšia časť bude podľa Marečka financovaná pravdepodobne úverom z Európskej investičnej banky (EIB) alebo z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) a časť zo zdrojov spoločností, ktoré sa na výstavbe budú podieľať. Na Slovensku je to Eustream, v Maďarsku FGSZ, Transgaz v Rumunsku a Bulgartransgaz v Bulharsku.

Dĺžka potrubí z tureckej hranice až na slovenskú je zhruba 1200 kilometrov. Štúdia uskutočniteľnosti ukázala ako "ideálny" jeden variant trasy. Vedie z bulharsko-tureckej hranice z prepojovacieho bodu Malkoclar. Odtiaľ ide naprieč Bulharskom smerom na sever do Rumunska, kde kopíruje existujúce plynovody, až na maďarskú hranicu. "V Maďarsku tesne minie Budapešť a smeruje v podstate paralelne s tým existujúcim plynovodom, ktorý je medzi Slovenskom a Maďarskom už v prevádzke," opísal Mareček. Na Slovensku bude plynovod predstavovať približne 17 kilometrov dlhý úsek, ktorý sa pripojí do už existujúceho systému.

05.10.2018 TASR

PREDPLAŤTE SI

220x660 sk

Nenechajte si ujsť...